Konferencia k 70-ke prof. Sekulu
10. 10. 2007 | videné 1814-krát
Zakladateľ slovenskej školy deštrukčnej geotechniky prof. Ing. Félix Sekula, DrSc. z Košíc jubiluje. Oslávil 70-te narodeniny.
Pri príležitosti sedemdesiatin známeho banského odborníka, geotechnika a vedca prof. Félixa Sekulu z Košíc, zorganizoval vo štvrtok 4. októbra 2007 Ústav geotechniky SAV v aule ústavov SAV na Watsonovej ulici v Košiciach vedeckú konferenciu na tému Aktuálne otázky geotechniky. Zúčastnili sa na nej osobnosti, s ktorými jubilant spolupracoval, spolupracuje, a s ktorými prežil kus svojho činorodého života, naplneného vedeckým objasňovaním nepoznaného v oblasti deštrukčnej techniky.
Na konferencii odznelo šesť prednášok našich i nemeckých vedcov, pričom poslednú z nich na tému Veda a ekologické problémy Zeme, mal sám jubilant. Slávnostnú časť konferencie uviedla Laudácia riaditeľa Geotechnického ústavu SAV Ing. Víťazoslava Krúpu, DrSc., v ktorej predstavil život profesora Sekulu a vyzdvihol jeho prínos pre geotechniku. "Aj keď slovo "deštrukčný" vyvoláva u niektorých negatívne pocity, v geotechnike je to slovo so silným pozitívnym nábojom. Žiadna nová stavba na Zemi sa nezaobíde bez rozpojenia, t.j. deštrukcie horniny. Bez deštrukcie horniny by sa ľudstvo nikdy nedostalo k podzemným zásobám nerastných surovín, k nafte, plynu. Nepostavilo by žiaden tunel kolektor, podzemnú garáž, ale ani žiaden mrakodrap či diaľnicu. Nemohlo by dobývať vesmír, len sa s úctou pozerať na hviezdy. Profesor Sekula celý život skúma a hľadá optimálne riešenia, ako tento proces pozitívnej deštrukcie zefektívniť a zlacniť. Ako sa dostať hlbšie do zemskej kôry bez zvyšujúceho sa rizika a tak rozšíriť možnosti získavania ďalších zdrojov, najmä zdrojov energie. Energie geotermálnej, ktorej má naša Zem pre niekoľko generácií dostatok, a ktorá je čistá," zdôraznil Víťazoslav Krúpa.
Ako ďalej uviedol, "banícke korene" dostal profesor Sekula do vienka už od narodenia, keďže prišiel na svet vo Vyšnom Medzeve, v časti Lucia Baňa. Možno aj preto sa rozhodol pre štúdium na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach, ktoré ukončil v roku 1961 s červeným diplomom. Po štúdiách nastúpil ako banský inžinier v Železorudných baniach, u. p., závod Rožňava. Po poldruha roku prišiel ako interný ašpirant do ústavu SAV, ktorý vtedy niesol názov Banícky ústav SAV. Rok po úspešnej obhajobe kandidátskej dizertačnej práce Energetická analýza rozpojovania hornín sa na 19 rokov stal vedúcim Oddelenia fyzikálno-mechanických vlastností hornín. Ako nový vedúci vybudoval výskumný stand na skúmanie procesu rozpojovania rotačným vŕtaním, na ktorom bolo možné merať prítlak, otáčky, okamžitú rýchlosť vŕtania a krútiaci moment. Toto výskumné zariadenie sa po 37 rokoch intenzívne využíva aj dnes a tvorí experimentálnu bázu, chrbticu, tohto výskumu.
Profesor Sekula v roku 1986 nastúpil do funkcie riaditeľa ústavu, ktorý sa medzitým premenoval na Geotechnický ústav SAV. Tu pôsobil 11 rokov. V roku 1998 odišiel za profesora na svoju alma mater, fakultu BERG Technickej univerzity v Košiciach, ktorá je pokračovateľkou tradícií Baníckej fakulty VŠT.
Mnohé teoretické poznatky odborníkov z Geotechnického ústavu SAV boli akceptované a použité nielen vo výučbe, ale aj v rezorte aplikovaného výskumu a v praxi – napr. v Rusku, Brne, Šumperku, Trenčíne, Prahe, Spišskej Novej Vsi, a pod. V rámci tejto širokej spolupráce boli vyvinuté nové série vŕtacích nástrojov so zvýšenou vŕtateľnosťou, čím sa dosiahli úspory desiatky miliónov korún pri dovoze prírodných diamantov zo zahraničia. Začiatkom 80-tych rokov, keď profesor Sekula získal tzv. veľký doktorát DrSc. na tému "Teoretické a technologické aspekty rozpojovania hornín", sa jeho tím začal zaoberať aj rozpojovaním hornín plnoprofilovými raziacimi strojmi (PPRS) a Československo ako štvrtá krajina na svete sa stalo ich výrobcom. Získané poznatky sa na prelome tisícročí využili pri razení prieskumných štôlní diaľničných tunelov Branisko a Višňové-Dubná skala.
Profesor Sekula je autorom a spoluautorom vyše 180 publikácií, citujú ho v 140-tich prácach, z toho v 65-tich zahraničných. Cudzia mu nie je ani výchova mladých vedcov. Pod jeho vedením ukončilo doktorandské štúdium 16 mladých vedeckých pracovníkov, z toho dvaja z Nemecka a traja z Česka. Je nositeľom Zlatej plakety Aurela Stodolu a ďalších ocenení.
Po zdravici hostí skončila konferencia na počesť jubilanta spoločenským stretnutím.
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Lucia Ivaničová
Pri príležitosti sedemdesiatin známeho banského odborníka, geotechnika a vedca prof. Félixa Sekulu z Košíc, zorganizoval vo štvrtok 4. októbra 2007 Ústav geotechniky SAV v aule ústavov SAV na Watsonovej ulici v Košiciach vedeckú konferenciu na tému Aktuálne otázky geotechniky. Zúčastnili sa na nej osobnosti, s ktorými jubilant spolupracoval, spolupracuje, a s ktorými prežil kus svojho činorodého života, naplneného vedeckým objasňovaním nepoznaného v oblasti deštrukčnej techniky.
Na konferencii odznelo šesť prednášok našich i nemeckých vedcov, pričom poslednú z nich na tému Veda a ekologické problémy Zeme, mal sám jubilant. Slávnostnú časť konferencie uviedla Laudácia riaditeľa Geotechnického ústavu SAV Ing. Víťazoslava Krúpu, DrSc., v ktorej predstavil život profesora Sekulu a vyzdvihol jeho prínos pre geotechniku. "Aj keď slovo "deštrukčný" vyvoláva u niektorých negatívne pocity, v geotechnike je to slovo so silným pozitívnym nábojom. Žiadna nová stavba na Zemi sa nezaobíde bez rozpojenia, t.j. deštrukcie horniny. Bez deštrukcie horniny by sa ľudstvo nikdy nedostalo k podzemným zásobám nerastných surovín, k nafte, plynu. Nepostavilo by žiaden tunel kolektor, podzemnú garáž, ale ani žiaden mrakodrap či diaľnicu. Nemohlo by dobývať vesmír, len sa s úctou pozerať na hviezdy. Profesor Sekula celý život skúma a hľadá optimálne riešenia, ako tento proces pozitívnej deštrukcie zefektívniť a zlacniť. Ako sa dostať hlbšie do zemskej kôry bez zvyšujúceho sa rizika a tak rozšíriť možnosti získavania ďalších zdrojov, najmä zdrojov energie. Energie geotermálnej, ktorej má naša Zem pre niekoľko generácií dostatok, a ktorá je čistá," zdôraznil Víťazoslav Krúpa.
Ako ďalej uviedol, "banícke korene" dostal profesor Sekula do vienka už od narodenia, keďže prišiel na svet vo Vyšnom Medzeve, v časti Lucia Baňa. Možno aj preto sa rozhodol pre štúdium na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach, ktoré ukončil v roku 1961 s červeným diplomom. Po štúdiách nastúpil ako banský inžinier v Železorudných baniach, u. p., závod Rožňava. Po poldruha roku prišiel ako interný ašpirant do ústavu SAV, ktorý vtedy niesol názov Banícky ústav SAV. Rok po úspešnej obhajobe kandidátskej dizertačnej práce Energetická analýza rozpojovania hornín sa na 19 rokov stal vedúcim Oddelenia fyzikálno-mechanických vlastností hornín. Ako nový vedúci vybudoval výskumný stand na skúmanie procesu rozpojovania rotačným vŕtaním, na ktorom bolo možné merať prítlak, otáčky, okamžitú rýchlosť vŕtania a krútiaci moment. Toto výskumné zariadenie sa po 37 rokoch intenzívne využíva aj dnes a tvorí experimentálnu bázu, chrbticu, tohto výskumu.
Profesor Sekula v roku 1986 nastúpil do funkcie riaditeľa ústavu, ktorý sa medzitým premenoval na Geotechnický ústav SAV. Tu pôsobil 11 rokov. V roku 1998 odišiel za profesora na svoju alma mater, fakultu BERG Technickej univerzity v Košiciach, ktorá je pokračovateľkou tradícií Baníckej fakulty VŠT.
Mnohé teoretické poznatky odborníkov z Geotechnického ústavu SAV boli akceptované a použité nielen vo výučbe, ale aj v rezorte aplikovaného výskumu a v praxi – napr. v Rusku, Brne, Šumperku, Trenčíne, Prahe, Spišskej Novej Vsi, a pod. V rámci tejto širokej spolupráce boli vyvinuté nové série vŕtacích nástrojov so zvýšenou vŕtateľnosťou, čím sa dosiahli úspory desiatky miliónov korún pri dovoze prírodných diamantov zo zahraničia. Začiatkom 80-tych rokov, keď profesor Sekula získal tzv. veľký doktorát DrSc. na tému "Teoretické a technologické aspekty rozpojovania hornín", sa jeho tím začal zaoberať aj rozpojovaním hornín plnoprofilovými raziacimi strojmi (PPRS) a Československo ako štvrtá krajina na svete sa stalo ich výrobcom. Získané poznatky sa na prelome tisícročí využili pri razení prieskumných štôlní diaľničných tunelov Branisko a Višňové-Dubná skala.
Profesor Sekula je autorom a spoluautorom vyše 180 publikácií, citujú ho v 140-tich prácach, z toho v 65-tich zahraničných. Cudzia mu nie je ani výchova mladých vedcov. Pod jeho vedením ukončilo doktorandské štúdium 16 mladých vedeckých pracovníkov, z toho dvaja z Nemecka a traja z Česka. Je nositeľom Zlatej plakety Aurela Stodolu a ďalších ocenení.
Po zdravici hostí skončila konferencia na počesť jubilanta spoločenským stretnutím.
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Lucia Ivaničová