Na pôde SAV prednášal Alain Pagès
4. 10. 2007 | videné 1090-krát
V utorok 2. októbra v Ústave svetovej literatúry SAV prednášal profesor Alain Pagès, popredný literárny vedec z Francúzska.
Prednáška francúzskeho literárneho vedca profesora Alaina Pagèsa z Université de Paris III - Sorbonne nouvelle odznela v rámci cyklu zahraničných hosťovských prednášok v Ústave svetovej literatúry SAV. Profesor Pagès sa v týchto dňoch zúčastňuje v Budmericiach na konferencii o obraze rodiny v literatúre (konferenciu organizuje Filozofická fakulta UK v personálnom zastúpení vedeckých pracovníčok Ústavu svetovej literatúry SAV - PhDr. Janou Truhlářovou, CSc. a doc. PhDr. Katarínou Bednárovou, CSc. a v spolupráci s Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave). Alain Pagès hovoril pred bratislavským akademickým publikom na tému Aktuálnosť literárneho odkazu Emila Zolu, resp. o zaujímaní stanoviska k otázkam doby – slovom, o politickej angažovanosti moderného intelektuála v občianskych záležitostiach.
Profesor A. Pagès je autorom siedmich kníh o francúzskom naturalizme s osobitným dôrazom na dielo a pôsobenie Emila Zolu, popri svojej akademickej práci zároveň pôsobí ako šéfredaktor literárneho časopisu Cahiers naturalistes, ktorý vydáva raz ročne Literárna spoločnosť Emila Zolu v spolupráci s parížskym vydavateľstvom Grasset. Vo Francúzsku a v Nemecku pripravil A. Pages v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch XX. storočia niekoľko kritických vydaní diela a korešpondencie Emila Zolu.
Vo svojej hosťovskej prednáške sa A. Pagès venoval motívom, ktoré viedli v januári 1898 vtedy už medzinárodne renomovaného spisovateľa Emila Zolu k napísaniu slávneho článku Žalujem! na obranu dôstojníka francúzskej armády Alfreda Dreyfusa, nespravodlivo obvineného zo špionáže. A. Pagès ukázal, že tzv. "Dreyfusova aféra" neviedla len k výbuchu európskeho antisemitizmu, k zrodu francúzskeho variantu fašizmu či naopak, k vzniku sionizmu. Táto aféra dlhodobo rozdelila obyvateľstvo krajiny na dva tábory. A ako je možné ukázať na základe výskumu niekoľkých tisícov listov, ktoré sa nachádzajú z obdobia tejto udalosti v pozostalosti Emila Zolu, osobné zaangažovanie sa intelektuála v tejto právnej kauze spôsobilo hlboký prielom do etického vedomia francúzskej i európskej spoločnosti, ktorý má síce v kultúrnych dejinách Francúzska svoj precedens (v 18. storočí sa angažoval v istom súdnom procese z čisto humanitných dôvodov Voltaire), dlhodobo a účinne však ovplyvnil pohľad na problematiku humánneho vo verejnom priestore.
Adam Bžoch
Prednáška francúzskeho literárneho vedca profesora Alaina Pagèsa z Université de Paris III - Sorbonne nouvelle odznela v rámci cyklu zahraničných hosťovských prednášok v Ústave svetovej literatúry SAV. Profesor Pagès sa v týchto dňoch zúčastňuje v Budmericiach na konferencii o obraze rodiny v literatúre (konferenciu organizuje Filozofická fakulta UK v personálnom zastúpení vedeckých pracovníčok Ústavu svetovej literatúry SAV - PhDr. Janou Truhlářovou, CSc. a doc. PhDr. Katarínou Bednárovou, CSc. a v spolupráci s Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave). Alain Pagès hovoril pred bratislavským akademickým publikom na tému Aktuálnosť literárneho odkazu Emila Zolu, resp. o zaujímaní stanoviska k otázkam doby – slovom, o politickej angažovanosti moderného intelektuála v občianskych záležitostiach.
Profesor A. Pagès je autorom siedmich kníh o francúzskom naturalizme s osobitným dôrazom na dielo a pôsobenie Emila Zolu, popri svojej akademickej práci zároveň pôsobí ako šéfredaktor literárneho časopisu Cahiers naturalistes, ktorý vydáva raz ročne Literárna spoločnosť Emila Zolu v spolupráci s parížskym vydavateľstvom Grasset. Vo Francúzsku a v Nemecku pripravil A. Pages v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch XX. storočia niekoľko kritických vydaní diela a korešpondencie Emila Zolu.
Vo svojej hosťovskej prednáške sa A. Pagès venoval motívom, ktoré viedli v januári 1898 vtedy už medzinárodne renomovaného spisovateľa Emila Zolu k napísaniu slávneho článku Žalujem! na obranu dôstojníka francúzskej armády Alfreda Dreyfusa, nespravodlivo obvineného zo špionáže. A. Pagès ukázal, že tzv. "Dreyfusova aféra" neviedla len k výbuchu európskeho antisemitizmu, k zrodu francúzskeho variantu fašizmu či naopak, k vzniku sionizmu. Táto aféra dlhodobo rozdelila obyvateľstvo krajiny na dva tábory. A ako je možné ukázať na základe výskumu niekoľkých tisícov listov, ktoré sa nachádzajú z obdobia tejto udalosti v pozostalosti Emila Zolu, osobné zaangažovanie sa intelektuála v tejto právnej kauze spôsobilo hlboký prielom do etického vedomia francúzskej i európskej spoločnosti, ktorý má síce v kultúrnych dejinách Francúzska svoj precedens (v 18. storočí sa angažoval v istom súdnom procese z čisto humanitných dôvodov Voltaire), dlhodobo a účinne však ovplyvnil pohľad na problematiku humánneho vo verejnom priestore.
Adam Bžoch