Noc výskumníka mali aj vo Zvolene
3. 10. 2007 | videné 1048-krát
Vedecká kaviareň a Noc prírodovedca – dve aktivity, ktorými sa Ústav ekológie lesa SAV pripojil k akcii Noc výskumníka.
Do celoeurópskeho podujatia Noc výskumníka sa dvoma akciami zapojil aj Ústav ekológie lesa SAV. Návštevníci vedeckej kaviarne vo Zvolene v Reštaurácii u Alexa sa v piatok 28. septembra o 16.00 h počas takmer dvojhodinového neformálneho diskusného fóra oboznámili s problematikou lesných ekosystémov Vysokých Tatier, ich ekológiou a stabilitou i s vplyvmi ľudskej činnosti na tatranské lesy. Stretli sa tu vedci, odborníci i laická verejnosť. Hosťujúcim vedcom v septembrovej vedeckej kaviarni bol vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa SAV, vedúci oddelenia ekológie pôdy a rastlín Ing. Ján Kukla, CSc..
Ján Kukla návštevníkom kaviarne priblížil pestrý vývoj vegetácie v oblasti Vysokých Tatier v poľadovej epoche, históriu vplyvov človeka – spomenul pasenie oviec a dobytka, náhodné i úmyselné zakladanie požiarov, veľkoplošné holoruby i výsadby smrekových porastov. Mnohí z prítomných ani len netušili, že prvé doložené osídlenie podtatranskej oblasti a Tatier človekom pochádza z obdobia 8 000 rokov pred n. l. Ján Kukla nezabudol ani na Tatry zničené víchricou v roku 2004, ale i v roku 1915. Ako bolo vidieť z premietaných záberov, dôsledky boli podobné. Vo svojej prezentácii využil tiež poznatky lesníckeho typológa prof. Zlatníka (1976) o drevinovom zložení pôvodných porastov v oblasti Vysokých Tatier. Ako uviedol, do tatranských lesov patrí aj buk, čo dokumentoval početnými zábermi s výskytom buka v "bezbukovej" oblasti Vysokých Tatier. Zaujímavo hovoril tiež o previazanosti stromov s lesným prostredím a objasnil, že les nie sú len stromy.
Téma zaujala. Svedčila o tom aj bohatá diskusia, ktorú moderoval novinár Martin Mázor. Zazneli názory s rečníkom súhlasné i tie menej súhlasné. Ozývali sa najmä odborníci. Ostatní, neodborníci, tiež ochotne načúvali a neváhali ani klásť otázky, ktoré ani v jednom prípade nezostali bez odpovede. K predpovedanej "bitke" medzi prívržencami rôznych názorových skupín však nedošlo. Možno aj preto, že počas prezentácie a diskusie sa kontroverzná téma likvidácie premnoženia lykožrúta v Tatrách objavila len okrajovo. Organizátori z Ústavu ekológie lesa SAV s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja sa znovu uistili, že veda patrí aj do kaviarní, získava tu novú dimenziu, stáva sa ľudovejšou. Akcia neunikla pozornosti médií, medzi účastníkmi bol redaktor Rádia Lumen i budúca novinárka – študentka žurnalistiky.
Noc prírodovedca pritiahla zasa do Liptovských Revúc napriek prevažne zamračenému počasiu s pomerne silným vetrom, niekoľkých skalných nadšencov prírody. Obec Liptovské Revúce je rodiskom Ing. Miroslava Sanigu, CSc. z Ústavu ekológie lesa SAV. Pod jeho vedením v noci z 28. na 29. septembra päť detí a traja dospelí sledovali nočný život v lese, počúvali jeleniu ruju a vábili sovy. Účastníci sa mohli na vlastnej koži presvedčiť, že "chlebík"“ prírodovedca nie je vôbec ľahký ... V čase i nečase, vystavený poveternostným vplyvom pohybovať sa v prírode... Už len to si zasluhuje uznanie verejnosti, na čom sa zhodli všetci. Napriek zamračenému počasiu väčšinu zúčastnených zaujímalo, kedy sa zase bude organizovať niečo podobné. "Takéto aktivity majú pre podporu a uznanie vedy medzi širokou verejnosťou svoje nezastupiteľné miesto", povedal hlavný protagonista Noci prírodovedca Miroslav Saniga.
Ing. Katarína Sládeková, ÚEL SAV Zvolen
Foto: Peter Zach
Do celoeurópskeho podujatia Noc výskumníka sa dvoma akciami zapojil aj Ústav ekológie lesa SAV. Návštevníci vedeckej kaviarne vo Zvolene v Reštaurácii u Alexa sa v piatok 28. septembra o 16.00 h počas takmer dvojhodinového neformálneho diskusného fóra oboznámili s problematikou lesných ekosystémov Vysokých Tatier, ich ekológiou a stabilitou i s vplyvmi ľudskej činnosti na tatranské lesy. Stretli sa tu vedci, odborníci i laická verejnosť. Hosťujúcim vedcom v septembrovej vedeckej kaviarni bol vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa SAV, vedúci oddelenia ekológie pôdy a rastlín Ing. Ján Kukla, CSc..
Ján Kukla návštevníkom kaviarne priblížil pestrý vývoj vegetácie v oblasti Vysokých Tatier v poľadovej epoche, históriu vplyvov človeka – spomenul pasenie oviec a dobytka, náhodné i úmyselné zakladanie požiarov, veľkoplošné holoruby i výsadby smrekových porastov. Mnohí z prítomných ani len netušili, že prvé doložené osídlenie podtatranskej oblasti a Tatier človekom pochádza z obdobia 8 000 rokov pred n. l. Ján Kukla nezabudol ani na Tatry zničené víchricou v roku 2004, ale i v roku 1915. Ako bolo vidieť z premietaných záberov, dôsledky boli podobné. Vo svojej prezentácii využil tiež poznatky lesníckeho typológa prof. Zlatníka (1976) o drevinovom zložení pôvodných porastov v oblasti Vysokých Tatier. Ako uviedol, do tatranských lesov patrí aj buk, čo dokumentoval početnými zábermi s výskytom buka v "bezbukovej" oblasti Vysokých Tatier. Zaujímavo hovoril tiež o previazanosti stromov s lesným prostredím a objasnil, že les nie sú len stromy.
Téma zaujala. Svedčila o tom aj bohatá diskusia, ktorú moderoval novinár Martin Mázor. Zazneli názory s rečníkom súhlasné i tie menej súhlasné. Ozývali sa najmä odborníci. Ostatní, neodborníci, tiež ochotne načúvali a neváhali ani klásť otázky, ktoré ani v jednom prípade nezostali bez odpovede. K predpovedanej "bitke" medzi prívržencami rôznych názorových skupín však nedošlo. Možno aj preto, že počas prezentácie a diskusie sa kontroverzná téma likvidácie premnoženia lykožrúta v Tatrách objavila len okrajovo. Organizátori z Ústavu ekológie lesa SAV s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja sa znovu uistili, že veda patrí aj do kaviarní, získava tu novú dimenziu, stáva sa ľudovejšou. Akcia neunikla pozornosti médií, medzi účastníkmi bol redaktor Rádia Lumen i budúca novinárka – študentka žurnalistiky.
Noc prírodovedca pritiahla zasa do Liptovských Revúc napriek prevažne zamračenému počasiu s pomerne silným vetrom, niekoľkých skalných nadšencov prírody. Obec Liptovské Revúce je rodiskom Ing. Miroslava Sanigu, CSc. z Ústavu ekológie lesa SAV. Pod jeho vedením v noci z 28. na 29. septembra päť detí a traja dospelí sledovali nočný život v lese, počúvali jeleniu ruju a vábili sovy. Účastníci sa mohli na vlastnej koži presvedčiť, že "chlebík"“ prírodovedca nie je vôbec ľahký ... V čase i nečase, vystavený poveternostným vplyvom pohybovať sa v prírode... Už len to si zasluhuje uznanie verejnosti, na čom sa zhodli všetci. Napriek zamračenému počasiu väčšinu zúčastnených zaujímalo, kedy sa zase bude organizovať niečo podobné. "Takéto aktivity majú pre podporu a uznanie vedy medzi širokou verejnosťou svoje nezastupiteľné miesto", povedal hlavný protagonista Noci prírodovedca Miroslav Saniga.
Ing. Katarína Sládeková, ÚEL SAV Zvolen
Foto: Peter Zach