Sputnik a kozmický výskum v ÚEF SAV
3. 10. 2007 | videné 1795-krát
Pred 50 rokmi, 4. októbra 1957, bola vypustená z kozmodromu Bajkonur prvá umelá družica Zeme – Sputnik s označením PS 1.
Vypustenie prvého sputnika bolo začiatkom novej etapy aj v poznávaní fyzikálnych javov prebiehajúcich v zemskom okolí, ktoré dovtedy nebolo možné sledovať z povrchu Zeme. Otázok, ktoré zaujímali kozmickú fyziku, bolo veľa - aké sú mechanizmy produkcie, urýchľovania, transportu častíc slnečného vetra a ich strát v zemskej magnetosfére, ako a kedy prenikajú častice z medziplanetárneho prostredia do magnetosféry, čo spôsobujú v blízkosti Zeme? Nie menej zaujímavé boli planetárne výskumy. Nielen v okolí Zeme, ale aj v okolí iných planét jestvujú bezzrážkové rázové vlny a tiež rázové vlny v medziplanetárnom prostredí, ktorú sú ovplyvňované hlavne Slnkom, konkrétne prostredníctvom slnečných erupcií a tzv. výronov koronálnej hmoty, ktorá spôsobuje silné zmeny magnetických polí ako aj napr. magnetosférické búrky.
Do hľadania odpovedí na mnohé otázky súvisiace s kozmom i do priamej účasti na kozmickom výskume sa zapojili aj slovenskí vedci. Je to už 30 rokov (24. sept. 1977) čo na sovietskej družici Interkozmos-17 štartovala do kozmu prvá aparatúra, ktorá úspešne merala toky gama žiarenia a neutrónov v okolí Zeme. Pričom jej elektronickú časť vyvinuli práve pracovníci Ústavu experimentálnej fyziky SAV spolu s Technickou univerzitou Košice.
Po roku 1990 sa vedecké kontakty ÚEF SAV, ale i účasť na medzinárodných kozmických experimentoch, podstatne rozšírili. Spomeňme napr. družice Prognoz-8, Prognoz-10 (Interšok), Interball, Magion. Dnes ÚEF SAV spolupracuje na projektoch ESA (ESA – Európska agentúra pre vesmír) i NASA. Spomenúť možno tiež čínsko-európsku družicu DOUBLE STAR s írskym prístrojom NUADU, na vývoji ktorého sa podieľali aj košickí vedci. NUADU poskytoval v období od júla 2004 do augusta 2007 podrobné merania energetických neutrálnych častíc, ktoré sú produkované v geokoróne. Ide vlastne o akýsi "diaľkový prieskum" stavu blízkeho okolia Zeme a o sledovanie geomagnetických búrok.
Pokračovaním niektorých už skorších výskumov bude v budúcom roku aj časticové meranie s našou spoluúčasťou (spolu s kolegami v Grécku a Rusku) v projekte SPEKTR-R. "Chystá sa tiež štart rakety v severnom Nórsku, na ktorej bude prebiehať aj výskum tzv. jemnej štruktúry vysypávania elektrónov do zemskej atmosféry s pomocou aparatúry, ktorá v spolupráci s kolegami v Grécku bola vyvinutá u nás. Jestvujú určité vyhliadky na našu participáciu v projektoch NASA s názvom SOLAR ORBITER a tiež v ruskom projekte HELIOSOND . Ide o projekty, ktoré by mali merať v pozícii podstatne bližšie k Slnku než je orbita Zeme, čo pre merania slnečných neutrónov a gama žiarenia by bola obrovská nová šanca. Potenciálnou možnosťou je aj čínsky projekt Kua Fu orientovaný na výskum efektov kozmického počasia," hovorí o ďalších experimentoch prof. Karel Kudela vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV.
Experimentov, na ktorých sa podieľa ÚEF SAV, je však podstatne viac. Košickí experimentálni fyzici začali nedávno spolupracovať s kolegami v Grazi v Rakúsku, ktorí vedú merania magnetického poľa v blízkosti Venuše, v projekte ESA Venus-Express. Čiastkovo, metodickými prácami, sa podieľajú tiež na získaní niektorých originálnych výsledkov o rázovej vlne v okolí Venuše. A majú tiež šancu spoluúčasti na jednom prístroji v rámci projektu ESA a japonskej JAXA s názvom BePi Colombo, ktorý má byť vypustený k Merkuru v r. 2013. "Samozrejme, vychádzame z reálnych možností menšieho laboratória v malej krajine. Ale náš potenciál, potenciál mojich kolegov, ktorí preukázali schopnosti návrhu, vývoja, testovania a riadenia aparatúr pre kozmofyzikálne výskumy doteraz, ako aj kolegov, ktorí sa spolu so mnou zúčastňujú na fyzikálnej analýze meraní a na projekcii nových meraní, by sa nemal stratiť len preto, že sme malá krajina. Existujú oblasti, v ktorých môžeme uplatniť naše skúsenosti a znalosti v kozmickej fyzike, ktorá má aj praktický dosah. Veď práve kozmofyzikálne výskumy priniesli aj nové technologické riešenia - miniaturizáciu hmotnosti, rozmerov, elektrickej spotreby, optimalizáciu prenášanej informácie a spoľahlivosť práce v extrémnych podmienkach. Preto je dôležité aby naša krajina držala kontakty s poprednými pracoviskami kozmického výskumu a aplikácií v zahraničí aj v nasledujúcich rokoch", zdôrazňuje prof. Karel Kudela.
Viac o kozmickom výskumu v ÚEF SAV na stránke http://space.saske.sk
Pozrieť aj: Kozmické podmienky v Košiciach a Košický kozmický výskum jubiluje .
Vypustenie prvého sputnika bolo začiatkom novej etapy aj v poznávaní fyzikálnych javov prebiehajúcich v zemskom okolí, ktoré dovtedy nebolo možné sledovať z povrchu Zeme. Otázok, ktoré zaujímali kozmickú fyziku, bolo veľa - aké sú mechanizmy produkcie, urýchľovania, transportu častíc slnečného vetra a ich strát v zemskej magnetosfére, ako a kedy prenikajú častice z medziplanetárneho prostredia do magnetosféry, čo spôsobujú v blízkosti Zeme? Nie menej zaujímavé boli planetárne výskumy. Nielen v okolí Zeme, ale aj v okolí iných planét jestvujú bezzrážkové rázové vlny a tiež rázové vlny v medziplanetárnom prostredí, ktorú sú ovplyvňované hlavne Slnkom, konkrétne prostredníctvom slnečných erupcií a tzv. výronov koronálnej hmoty, ktorá spôsobuje silné zmeny magnetických polí ako aj napr. magnetosférické búrky.
Do hľadania odpovedí na mnohé otázky súvisiace s kozmom i do priamej účasti na kozmickom výskume sa zapojili aj slovenskí vedci. Je to už 30 rokov (24. sept. 1977) čo na sovietskej družici Interkozmos-17 štartovala do kozmu prvá aparatúra, ktorá úspešne merala toky gama žiarenia a neutrónov v okolí Zeme. Pričom jej elektronickú časť vyvinuli práve pracovníci Ústavu experimentálnej fyziky SAV spolu s Technickou univerzitou Košice.
Po roku 1990 sa vedecké kontakty ÚEF SAV, ale i účasť na medzinárodných kozmických experimentoch, podstatne rozšírili. Spomeňme napr. družice Prognoz-8, Prognoz-10 (Interšok), Interball, Magion. Dnes ÚEF SAV spolupracuje na projektoch ESA (ESA – Európska agentúra pre vesmír) i NASA. Spomenúť možno tiež čínsko-európsku družicu DOUBLE STAR s írskym prístrojom NUADU, na vývoji ktorého sa podieľali aj košickí vedci. NUADU poskytoval v období od júla 2004 do augusta 2007 podrobné merania energetických neutrálnych častíc, ktoré sú produkované v geokoróne. Ide vlastne o akýsi "diaľkový prieskum" stavu blízkeho okolia Zeme a o sledovanie geomagnetických búrok.
Pokračovaním niektorých už skorších výskumov bude v budúcom roku aj časticové meranie s našou spoluúčasťou (spolu s kolegami v Grécku a Rusku) v projekte SPEKTR-R. "Chystá sa tiež štart rakety v severnom Nórsku, na ktorej bude prebiehať aj výskum tzv. jemnej štruktúry vysypávania elektrónov do zemskej atmosféry s pomocou aparatúry, ktorá v spolupráci s kolegami v Grécku bola vyvinutá u nás. Jestvujú určité vyhliadky na našu participáciu v projektoch NASA s názvom SOLAR ORBITER a tiež v ruskom projekte HELIOSOND . Ide o projekty, ktoré by mali merať v pozícii podstatne bližšie k Slnku než je orbita Zeme, čo pre merania slnečných neutrónov a gama žiarenia by bola obrovská nová šanca. Potenciálnou možnosťou je aj čínsky projekt Kua Fu orientovaný na výskum efektov kozmického počasia," hovorí o ďalších experimentoch prof. Karel Kudela vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV.
Experimentov, na ktorých sa podieľa ÚEF SAV, je však podstatne viac. Košickí experimentálni fyzici začali nedávno spolupracovať s kolegami v Grazi v Rakúsku, ktorí vedú merania magnetického poľa v blízkosti Venuše, v projekte ESA Venus-Express. Čiastkovo, metodickými prácami, sa podieľajú tiež na získaní niektorých originálnych výsledkov o rázovej vlne v okolí Venuše. A majú tiež šancu spoluúčasti na jednom prístroji v rámci projektu ESA a japonskej JAXA s názvom BePi Colombo, ktorý má byť vypustený k Merkuru v r. 2013. "Samozrejme, vychádzame z reálnych možností menšieho laboratória v malej krajine. Ale náš potenciál, potenciál mojich kolegov, ktorí preukázali schopnosti návrhu, vývoja, testovania a riadenia aparatúr pre kozmofyzikálne výskumy doteraz, ako aj kolegov, ktorí sa spolu so mnou zúčastňujú na fyzikálnej analýze meraní a na projekcii nových meraní, by sa nemal stratiť len preto, že sme malá krajina. Existujú oblasti, v ktorých môžeme uplatniť naše skúsenosti a znalosti v kozmickej fyzike, ktorá má aj praktický dosah. Veď práve kozmofyzikálne výskumy priniesli aj nové technologické riešenia - miniaturizáciu hmotnosti, rozmerov, elektrickej spotreby, optimalizáciu prenášanej informácie a spoľahlivosť práce v extrémnych podmienkach. Preto je dôležité aby naša krajina držala kontakty s poprednými pracoviskami kozmického výskumu a aplikácií v zahraničí aj v nasledujúcich rokoch", zdôrazňuje prof. Karel Kudela.
Viac o kozmickom výskumu v ÚEF SAV na stránke http://space.saske.sk
Pozrieť aj: Kozmické podmienky v Košiciach a Košický kozmický výskum jubiluje .