Najvyšší predstavitelia v expozícii SAV
20. 8. 2007 | videné 3791-krát
Vo štvrtok 16. augusta expozíciu SAV na Agrokomplexe 2007 navštívili Ivan Gašparovič a Robert Fico.
Na otvorení medzinárodného poľnohospodárskeho a potravinárskeho veľtrhu Agrokomplex 2007 v Nitre sa za Slovenskú akadémiu vied zúčastnili prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezák, vedecký sekretár SAV Ľubomír Falťan, člen Predsedníctva SAV Igor Túnyi a ďalší zástupcovia. Už v prvý deň veľtrhu expozíciu SAV navštívili dvaja najvyšší štátni predstavitelia – prezident SR Ivan Gašparovič a predseda vlády Robert Fico.
Tohtoročný veľtrh bol zameraný na zdravú výživu v duchu myšlienky "Zdravá výživa, kvalita a tradícia". Zúčastnilo sa na ňom vyše 600 vystavovateľov zo Slovenska aj zo zahraničia.
V rámci expozície SAV reprezentovali Ústav krajinnej ekológie SAV, Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV, Chemický ústav SAV, Ústav polymérov SAV, Ústav zoológie SAV, Sociologický ústav SAV a Arborétum SAV Mlyňany.
Jedno z najvyšších ocenení - Zlatý kosák Agrokomplexu 2007 získal Ústav krajinnej ekológie SAV v Bratislave za publikáciu Atlas reprezentatívnych geoekologických systémov Slovenska - vedúcimi autorského kolektívu sú Zita Izakovičová a László Miklós (podrobnejšie o publikácii aj po kliknutí na Atlas REPGES).
Expozíciu SAV navštívili aj ďalší členovia vlády – jej podpredseda Dušan Čaplovič, ministri Ján Kubiš, Miroslav Jureňa, Ľubomír Jahnátek, viacerí poslanci, aj ďalšie osobnosti.
V.Š.
Charakteristika publikácie Atlas reprezentatívnych geoekologických systémov Slovenska
Ústav krajinnej ekológie SAV v spolupráci s ministerstvom životného prostredia SR vypracoval novú koncepciu ochrany prírody založenú na poznaní a ochrane reprezentatívnych geoekosystémov Slovenska. Reprezentatívne geoekosystémy predstavujú rôznorodé typy krajiny Slovenska. Ich ochrana je koncipovaná tak, aby boli zachované všetky typy reprezentatívnych geoekosystémov na Slovensku. Cieľom modernej environmentálnej politiky, často označovanej ako udržateľný rozvoj, je zachovať vhodné podmienky na život človeka ako biologického, sociálneho a ekonomického druhu (antropocentrizmus), ale zároveň aj vhodné podmienky života ostatných živých systémov - ekosystémov (biocentrizmus). Podmienky na život človeka sú však udržateľné len vtedy, ak sa zachovajú podmienky na život všetkých ostatných druhov, čo vyžaduje zachovať prirodzené funkcie a vzťahy všetkých - vrátane neživých - zložiek krajinnej sféry (geobiocentrizmus). Preto sa všetky prírodovedecké koncepcie podporujúce takúto environmentálnu politiku zameriavajú práve na vypracovanie princípov zachovania prirodzených funkcií a vzťahov v geoekosystémoch. Slovensko vypracovalo koncepciu novej ochrany prírody práve na ochrane reprezentatívnych geoekosystéov (REPGES). Cieľom REPGES je zachovať rôznorodosť abiotických podmienok (geologických, pôdnych, vodných, priestorovo polohových, klimatických a pod.), ktoré práve determinujú aj rôznorodosť foriem života. Cieľom novodobej koncepcie ochrany prírody je zmapovať všetky typy REPGES Slovenska, stanoviť súčasný stav ich zachovania, ako i ochrany a navrhnúť manažment ochrany jednotlivých typov REPGES.
Z vyššie uvedených kritérií vyplýva, že strategickým cieľom definovania reprezentatívnych geoekosystémov je
Z hodnotenia ochrany REPGES a analýzy zastúpenia prvkov NATURA 2000 v rámci jednotlivých REPGES vo všeobecnosti vyplynuli nasledujúce skutočnosti:
Konkrétna realizácia v praxi bola prezentovaná na príklade tvorby modelových prvkov územného systému ekologickej stability – urbánneho biocentra a biokoridoru v katastri obcí Suchá nad Parnou a Zvončín. Uvedené modelové prvky ÚSES boli realizované na báze REPGES a boli zamerané na obnovu REPGES danej oblasti, ktoré boli postupne zlikvidované v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej výroby.
ÚKE SAV prezentoval 3 postery na uvedenú tému a krátky film, ktorý približoval návštevníkom koncepciu REPGES a príklady aplikácie a realizácie v konkrétnej praxi.
Zita Izakovičová
Foto: Róbert Grznár, V.Š.
Na otvorení medzinárodného poľnohospodárskeho a potravinárskeho veľtrhu Agrokomplex 2007 v Nitre sa za Slovenskú akadémiu vied zúčastnili prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezák, vedecký sekretár SAV Ľubomír Falťan, člen Predsedníctva SAV Igor Túnyi a ďalší zástupcovia. Už v prvý deň veľtrhu expozíciu SAV navštívili dvaja najvyšší štátni predstavitelia – prezident SR Ivan Gašparovič a predseda vlády Robert Fico.
Tohtoročný veľtrh bol zameraný na zdravú výživu v duchu myšlienky "Zdravá výživa, kvalita a tradícia". Zúčastnilo sa na ňom vyše 600 vystavovateľov zo Slovenska aj zo zahraničia.
V rámci expozície SAV reprezentovali Ústav krajinnej ekológie SAV, Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV, Chemický ústav SAV, Ústav polymérov SAV, Ústav zoológie SAV, Sociologický ústav SAV a Arborétum SAV Mlyňany.
Jedno z najvyšších ocenení - Zlatý kosák Agrokomplexu 2007 získal Ústav krajinnej ekológie SAV v Bratislave za publikáciu Atlas reprezentatívnych geoekologických systémov Slovenska - vedúcimi autorského kolektívu sú Zita Izakovičová a László Miklós (podrobnejšie o publikácii aj po kliknutí na Atlas REPGES).
Expozíciu SAV navštívili aj ďalší členovia vlády – jej podpredseda Dušan Čaplovič, ministri Ján Kubiš, Miroslav Jureňa, Ľubomír Jahnátek, viacerí poslanci, aj ďalšie osobnosti.
V.Š.
Charakteristika publikácie Atlas reprezentatívnych geoekologických systémov Slovenska
Ústav krajinnej ekológie SAV v spolupráci s ministerstvom životného prostredia SR vypracoval novú koncepciu ochrany prírody založenú na poznaní a ochrane reprezentatívnych geoekosystémov Slovenska. Reprezentatívne geoekosystémy predstavujú rôznorodé typy krajiny Slovenska. Ich ochrana je koncipovaná tak, aby boli zachované všetky typy reprezentatívnych geoekosystémov na Slovensku. Cieľom modernej environmentálnej politiky, často označovanej ako udržateľný rozvoj, je zachovať vhodné podmienky na život človeka ako biologického, sociálneho a ekonomického druhu (antropocentrizmus), ale zároveň aj vhodné podmienky života ostatných živých systémov - ekosystémov (biocentrizmus). Podmienky na život človeka sú však udržateľné len vtedy, ak sa zachovajú podmienky na život všetkých ostatných druhov, čo vyžaduje zachovať prirodzené funkcie a vzťahy všetkých - vrátane neživých - zložiek krajinnej sféry (geobiocentrizmus). Preto sa všetky prírodovedecké koncepcie podporujúce takúto environmentálnu politiku zameriavajú práve na vypracovanie princípov zachovania prirodzených funkcií a vzťahov v geoekosystémoch. Slovensko vypracovalo koncepciu novej ochrany prírody práve na ochrane reprezentatívnych geoekosystéov (REPGES). Cieľom REPGES je zachovať rôznorodosť abiotických podmienok (geologických, pôdnych, vodných, priestorovo polohových, klimatických a pod.), ktoré práve determinujú aj rôznorodosť foriem života. Cieľom novodobej koncepcie ochrany prírody je zmapovať všetky typy REPGES Slovenska, stanoviť súčasný stav ich zachovania, ako i ochrany a navrhnúť manažment ochrany jednotlivých typov REPGES.
Z vyššie uvedených kritérií vyplýva, že strategickým cieľom definovania reprezentatívnych geoekosystémov je
- určiť reprezentatívny geoekosystém pre každú územnú jednotku na danej hierarchickej úrovni - regionálny princíp,
- určiť reprezentatívny výskyt pre každý typ geoekosystému - typologický princíp.
- každá územná jednotka musí mať určený reprezentatívny geoekosystém, ako aj
- každý typ geoekosytému je niekde reprezentatívny - existuje územná jednotka, kde má daný typ reprezentatívny výskyt.
Z hodnotenia ochrany REPGES a analýzy zastúpenia prvkov NATURA 2000 v rámci jednotlivých REPGES vo všeobecnosti vyplynuli nasledujúce skutočnosti:
- Z nížinových typov REPGES nie sú chránené napr. plošne dominantné, z ekologického, produkčného aj hospodárskeho hľadiska veľmi významné sprašové tabule a pahorkatiny, ani terasy a náplavové kužele. Na týchto typoch sa nachádzajú územia v 4. a 5. stupni ochrany len sporadicky, aj to často ani nie z dôvodu ochrany charakteristickej štruktúry daných typov, ale pre rôzne zvláštnosti a anomálie. Tento fakt vyplýva z toho, že ide o plochy poľnohospodársky intenzívne využívané, preto pre "klasickú" ochranu prírody nezaujímavé.
- Z nížinových typov sú najčastejšie chránené typy REPGES mokradí, aluviálnych lesov, piesočných presypov a pláňav, ktoré sú tradične atraktívne pre ochranu prírody.
- Najmladšia vyhlásená CHKO sa rozprestiera na nížine (Dunajské luhy). Svedčí to o tom, že bývalý "nezáujem" ochrany prírody o tieto územia je azda už minulosťou a ochrana prírody prechádza od tradičného prírodno-kultúrnohistorického k ekologickému prístupu.
- Zatiaľ žiadna samostatná kotlina nebola vyhlásená za chránené územie. Aj Oravská kotlina sa stala chránenou "vďaka" veľkorysému projektovaniu CHKO Horná Orava. Ostatné "chránené" kotliny sa stali predmetom ochrany ako vedľajší produkt projektovania národných parkov, vďaka legislatíve, ktorá ochranné pásmo NP zaraďuje do rovnakého stupňa ochrany ako CHKO. Aj tu však ide o vyššie položené kotliny. Vnútrohorské a vrchovinové kotliny (napr. juhoslovenské kotliny) chránené nie sú. Kotliny sú však pre Slovensko mimoriadne dôležitými geografickými jednotkami.
- Vrchovinové a hornatinové typy REPGES sú včlenené do chránených území relatívne dobre. Tradične najrozsiahlejšie chránené sú krasové typy. V dôsledku veľkorysého vyhlasovania chránených území prakticky na celom obvode vonkajšieho karpatského oblúka sú veľmi dobre chránené aj flyšové typy REPGES vrátane bradlového pásma, bradlá sú chránené aj na úrovni 4. a 5. stupňa.
- Tradične dobre sú chránené aj typy REPGES vysočín a veľvysočín, a to na úrovni 3. stupňa ochrany (národné parky).
- Menej sú chránené typy REPGES nižších hornatín a vrchovín, plošinaté podvrchoviny a predhoria, pričom z ekologického hľadiska ide o plošne aj bioprodukciou veľmi významné územia.
- Podobná je situácia pri prvkoch NATURA 2000, kde je ochrana sústredená predovšetkým na atraktívne formy bioty – endemické, vzácne, ohrozené a pod. druhy, o čom svedčí veľmi vysoký prekryv so súčasnou sieťou chránených území.
- Výraznejšie disproporcie v prekryve so súčasnou sieťou chránených území predstavujú CHVÚ (prekryv 55,15 %), nakoľko mnohé sa viažu na vodné a mokraďové ekosystémy, hlavne vodné nádrže, rybníky a pod., ale aj nepoľnohospodársku krajinu, čo spôsobuje, že viaceré z nich sa vyskytujú v regiónoch, ktoré doteraz neboli chránené.
Konkrétna realizácia v praxi bola prezentovaná na príklade tvorby modelových prvkov územného systému ekologickej stability – urbánneho biocentra a biokoridoru v katastri obcí Suchá nad Parnou a Zvončín. Uvedené modelové prvky ÚSES boli realizované na báze REPGES a boli zamerané na obnovu REPGES danej oblasti, ktoré boli postupne zlikvidované v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej výroby.
ÚKE SAV prezentoval 3 postery na uvedenú tému a krátky film, ktorý približoval návštevníkom koncepciu REPGES a príklady aplikácie a realizácie v konkrétnej praxi.
Zita Izakovičová
Foto: Róbert Grznár, V.Š.