Veľká cesta za zlatým rúnom v SNM
18. 7. 2007 | videné 1800-krát
Výstava Pavla Dvořáka a slovenských archeológov o putovaní Argonautov a Slovensku v dobe bronzovej.
Návštevníci Slovenského národného múzea na Vajanského nábr. v Bratislave sa môžu vydať na ďalekú cestu, ktorú absolvovali grécki hrdinovia na ceste za rúnom. Výstava Pavla Dvořáka a slovenských archeológov Veľká cesta za zlatým rúnom, ktorú v SNM otvorili 13. júla, rozpráva bájny príbeh o Argonautoch, ktorí precestovali takmer celý vtedy známy svet vrátane územia Slovenska. Autorom libreta výstavy je archeológ prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc. z Archeologického ústavu SAV.
Výstava prostredníctvom vzácnych archeologických nálezov, ale aj moderných technológií a zostrihov filmov P. Dvořáka rekonštruuje dobrodružné putovanie najlepších gréckych mužov, ktorí putovali pod vedením Iásona, syna kráľa Frixa, zo severogréckeho Iólku do Kolchidy na juhovýchodnom pobreží Čierneho mora. Cieľom cesty bolo navrátenie rúna z Frixovho barana do vlasti. Po rôznych peripetiách a za pomoci bohov, rúno získali a plavili sa späť do Grécka. Potom, ako ich začal kolchidský kráľ prenasledovať, doplavili sa Argonauti až do delty Dunaja a jeho severným ramenom až dovnútra Balkánskeho polostrova. Je možné, že ich cesta viedla aj cez Slovensko a Argonauti sa zoznámili aj so životom našich predkov v dobe bronzovej.
Návštevu gréckych hrdinov na vtedajšom území Slovenska dokumentuje výstava prostredníctvom najvýznamnejších slovenských nálezísk doby bronzovej, kde sa okrem iného našli v báji spomínané "dračie zuby" (zub treťohorného žraloka v Radzovciach), náhrdelník z mäkkýšov dunajskej delty, baran s odznakmi bojovníka v Klátovskej Novej Vsi, ale aj meče, maska z ľudskej tváre, šperky a množstvo ďalších predmetov, ktoré spájajú staroveké Slovensko so starým Gréckom. Dominantu výstavy tvorí model lode Argo.
Autor výstavy Pavel Dvořák patrí medzi najvýznamnejších popularizátorov dejín praveku a doby bronzovej. Je autorom mnohých kníh a televíznych seriálov. Výsledkom jeho spolupráce s poprednými slovenskými archeológmi je 50-dielny televízny seriál "Stopy dávnej minulosti" a neskôr aj 4 zväzky rovnomennej knihy. Seriál i kniha boli venované slovenským archeologickým lokalitám z doby bronzovej a dejinám tohto heroického obdobia Európy. "Stopy dávnej minulosti" a film "Veľká cesta za zlatým rúnom" (nakrútený na ostrove Kos v Grécku) sa stali základným materiálom aj pre výstavu Veľká cesta za zlatým rúnom.
Výstava - venovaná sedemdesiatinám Pavla Dvořáka - potrvá do konca septembra 2007.
Otvorené: denne okrem pondelka od 9.00 h do 17.00 h.
(Chcete vedieť viac?)
Foto: Archív SNM
Návštevníci Slovenského národného múzea na Vajanského nábr. v Bratislave sa môžu vydať na ďalekú cestu, ktorú absolvovali grécki hrdinovia na ceste za rúnom. Výstava Pavla Dvořáka a slovenských archeológov Veľká cesta za zlatým rúnom, ktorú v SNM otvorili 13. júla, rozpráva bájny príbeh o Argonautoch, ktorí precestovali takmer celý vtedy známy svet vrátane územia Slovenska. Autorom libreta výstavy je archeológ prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc. z Archeologického ústavu SAV.
Výstava prostredníctvom vzácnych archeologických nálezov, ale aj moderných technológií a zostrihov filmov P. Dvořáka rekonštruuje dobrodružné putovanie najlepších gréckych mužov, ktorí putovali pod vedením Iásona, syna kráľa Frixa, zo severogréckeho Iólku do Kolchidy na juhovýchodnom pobreží Čierneho mora. Cieľom cesty bolo navrátenie rúna z Frixovho barana do vlasti. Po rôznych peripetiách a za pomoci bohov, rúno získali a plavili sa späť do Grécka. Potom, ako ich začal kolchidský kráľ prenasledovať, doplavili sa Argonauti až do delty Dunaja a jeho severným ramenom až dovnútra Balkánskeho polostrova. Je možné, že ich cesta viedla aj cez Slovensko a Argonauti sa zoznámili aj so životom našich predkov v dobe bronzovej.
Návštevu gréckych hrdinov na vtedajšom území Slovenska dokumentuje výstava prostredníctvom najvýznamnejších slovenských nálezísk doby bronzovej, kde sa okrem iného našli v báji spomínané "dračie zuby" (zub treťohorného žraloka v Radzovciach), náhrdelník z mäkkýšov dunajskej delty, baran s odznakmi bojovníka v Klátovskej Novej Vsi, ale aj meče, maska z ľudskej tváre, šperky a množstvo ďalších predmetov, ktoré spájajú staroveké Slovensko so starým Gréckom. Dominantu výstavy tvorí model lode Argo.
Autor výstavy Pavel Dvořák patrí medzi najvýznamnejších popularizátorov dejín praveku a doby bronzovej. Je autorom mnohých kníh a televíznych seriálov. Výsledkom jeho spolupráce s poprednými slovenskými archeológmi je 50-dielny televízny seriál "Stopy dávnej minulosti" a neskôr aj 4 zväzky rovnomennej knihy. Seriál i kniha boli venované slovenským archeologickým lokalitám z doby bronzovej a dejinám tohto heroického obdobia Európy. "Stopy dávnej minulosti" a film "Veľká cesta za zlatým rúnom" (nakrútený na ostrove Kos v Grécku) sa stali základným materiálom aj pre výstavu Veľká cesta za zlatým rúnom.
Výstava - venovaná sedemdesiatinám Pavla Dvořáka - potrvá do konca septembra 2007.
Otvorené: denne okrem pondelka od 9.00 h do 17.00 h.
(Chcete vedieť viac?)
Foto: Archív SNM