Pred 65 rokmi vznikla SAVU
28. 6. 2007 | videné 1903-krát
SAV tlačovou konferenciou pripomenula verejnosti 65. výročie SAVU, predchodkyne SAV, a predstavila Ceny SAV 2007 a ich nositeľov.
Vo štvrtok 21. júna predpoludním bola na Úrade SAV tlačová konferencia venovaná 65. výročiu založenia svojej predchodkyne - Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU) a Cenám SAV 2007. Novinárov na nej informovali predseda SAV prof. Štefan Luby (o 65. výročí SAVU) a podpredsedovia SAV Fedor Gömöry, Ivan Zahradník, Dušan Kováč, ktorí spolu predsedom Komisie Predsedníctva SAV pre propagáciu a média doc. Branislavom Peťkom informovali o Cenách SAV 2007. (Ceny SAV 2007 - píšeme o nich na inom mieste. Článok o Cenách SAV sa rozbalí po kliknutí na modrý text).
SAVU bola zriadená zákonom Snemu Slovenskej republiky č. 135/42 z 2. júla 1942. Ako uviedol na tlačovej konferncii prof. Štefan Luby "SAVU vznikla ako výslednica viac ako dvestoročnej snahy slovenských vzdelancov, najmä Mateja Bela, Ľudovíta Štúra a Andreja Kmeťa. Prvý projekt vzniku inštitúcie typu akadémie, ktorá mala sídliť v Bratislave, vypracoval Matej Bel ešte roku 1735, nebol však akceptovaný. Prednosť mali akadémie vo Viedni a Budapešti, ktoré tu vznikli v 19. storočí." Založením SAVU vyvrcholili dlhoročné snahy o inštitucionalizáciu a profesionalizáciu vedy na Slovensku.
Pravdepodobne celkom prvou bola Accademia Secretorum dei Lincei v Neapoli (1560), známejšou je však Accademia dei Lincei v Ríme (1601), ktorej členom bol aj Galileo Galilei. Tie boli predchodkyňami londýnskej Royal Society (1660-62) a parížskej Akadémie vied (1666). Londýnska bola skôr reprezentatívna, parížska naopak typom pracovnej akadémie, ktorá umožnila špičkovým vedcom plne sa venovať vede. Podľa nej v 18. storočí vybudovali akadémie v Berlíne a v Petrohrade a neskôr i ďalšie akadémie v Európe.
"SAVU vznikla ako akadémia pracovného typu, čo znamená, že prevádzkovala ústavy," zdôraznil Štefan Luby. Je pravda, že spočiatku, do jari 1945 vzniklo len päť vedeckých ústavov - jazykovedný, literárnovedný, historický, zemepisný a hudobnovedný. Postupne však pribudli Psychologický ústav, Ústav pre sociálny výskum, Ústav pre právne a hospodárske vedy, Národopisný ústav, Biologický ústav, zanikol Hudobnovedný ústav. Do konca roku 1949 ich bolo jedenásť. Pri ústavoch vznikla ústredná vedecká knižnica, ktorá spočiatku sídlila v budove SAVU, na Štúrovej 7 v Bratislave, a nechýbala ani významná edičná činnosť. V roku 1951 SAVU vydávala 14 vedeckých časopisov.
Dnešná SAV vznikla transformáciou zo SAVU v júni 1953 legislatívnym opatrením SNR. "Vzhľadom na históriu SAVU, nemožno SAV zaraďovať medzi akadémie sovietskeho typu, čo bola interpretácia, ktorá sa objavovala najmä po r. 1989," zdôraznil Štefan Luby. "Nie je pravda, že akadémie takého typu ako je naša sú akadémiami sovietskeho typu, ktoré v Európe nemajú obdobu. Napríklad Rakúska akadémia vied, ktorá sa aj v súčasnosti veľmi dynamicky rozvíja, má okolo 30 ústavov a buduje ďalšie. Existuje celý rad inštitúcií, ktoré v názve nemajú slovo "akadémia", ale "výskumné centrum". V podstate však robia to isté, čo my. Takéto centrá výskumu sú vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, ale je to napríklad aj náš veľký vzor Max Planckova Spoločnosť v Nemecku. Čiže inštitucionalizovaná podoba vedy takého typu ako sa zabezpečuje v SAV a poslanie tejto inštitúcie je súčasťou európskeho vedeckého a kultúrneho kontextu," dodal predseda SAV prof. Luby
Za pravdu prof. Lubymu dáva aj história. Ako uvádza v 3. dieli knihy "Priekopníci vedy a techniky na Slovensku" historik Ján Tibenský, iniciátor SAVU profesor Ľudovít Novák odmietal neskoršie tvrdenia, že SAV vznikla podľa sovietskeho vzoru. V roku 1992 v rozhovore pre Správy SAV povedal, že cieľom vzniku SAVU bolo najmä založiť vedecké ústavy, a že podstatný bol fakt jej právnej existencie. Pripustil, že vedeli aj o sovietskej akadémii, ale rovnako aj o ďalších.
Slovenská akadémia vied je pokračovateľkou SAVU v kontinuálnom budovaní inštitucionálnej bázy slovenskej vedy, odznelo na tlačovej konferencii, na ktorej sa nehovorilo iba o začiatkoch inštitucionalizovanej vedy, ale aj o jej súčasných úspechoch. "Naše najlepšie kolektívy držia nepochybne krok s Európou a možno aj so svetom," zdôraznil prof. Štefan Luby a spomenul Herderove Ceny, Humboldtove ceny, ktoré získali vedci zo SAV i poslednú Descartovu cenu, ktorú v tomto roku získal kolektív prof. Vladimíra Bužeka z Fyzikálneho ústavu SAV. Pripomenul tiež niektoré ďalšie úspechy – penový hliník z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, a vlaňajší úspech mladého Jozefa Kačmarčíka z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa podieľal spolu s francúzskymi kolegami na objave supravodivosti kremíka, podiel prof. Iwara Klimeša na úspechu v spoznávaní a liečbe novorodeneckej cukrovky, o čom písal aj prestížny časopis NATURE, rozlúštenie včelieho genómu doc. Jozefom Šimúthom a Katarínou Bílikovou z Ústavu molekulárnej biológie, skvelé archeologické nálezy archeológov z Archeologického ústavu SAV, ktoré našli v Bojnej a niektoré ďalšie úspechy, pod ktoré sa podpísali vedci zo SAV. Z inštitúcie, ktorej základný kameň položili pred 65-timi rokmi zakladatelia SAVU.
Vo štvrtok 21. júna predpoludním bola na Úrade SAV tlačová konferencia venovaná 65. výročiu založenia svojej predchodkyne - Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU) a Cenám SAV 2007. Novinárov na nej informovali predseda SAV prof. Štefan Luby (o 65. výročí SAVU) a podpredsedovia SAV Fedor Gömöry, Ivan Zahradník, Dušan Kováč, ktorí spolu predsedom Komisie Predsedníctva SAV pre propagáciu a média doc. Branislavom Peťkom informovali o Cenách SAV 2007. (Ceny SAV 2007 - píšeme o nich na inom mieste. Článok o Cenách SAV sa rozbalí po kliknutí na modrý text).
SAVU bola zriadená zákonom Snemu Slovenskej republiky č. 135/42 z 2. júla 1942. Ako uviedol na tlačovej konferncii prof. Štefan Luby "SAVU vznikla ako výslednica viac ako dvestoročnej snahy slovenských vzdelancov, najmä Mateja Bela, Ľudovíta Štúra a Andreja Kmeťa. Prvý projekt vzniku inštitúcie typu akadémie, ktorá mala sídliť v Bratislave, vypracoval Matej Bel ešte roku 1735, nebol však akceptovaný. Prednosť mali akadémie vo Viedni a Budapešti, ktoré tu vznikli v 19. storočí." Založením SAVU vyvrcholili dlhoročné snahy o inštitucionalizáciu a profesionalizáciu vedy na Slovensku.
Pravdepodobne celkom prvou bola Accademia Secretorum dei Lincei v Neapoli (1560), známejšou je však Accademia dei Lincei v Ríme (1601), ktorej členom bol aj Galileo Galilei. Tie boli predchodkyňami londýnskej Royal Society (1660-62) a parížskej Akadémie vied (1666). Londýnska bola skôr reprezentatívna, parížska naopak typom pracovnej akadémie, ktorá umožnila špičkovým vedcom plne sa venovať vede. Podľa nej v 18. storočí vybudovali akadémie v Berlíne a v Petrohrade a neskôr i ďalšie akadémie v Európe.
"SAVU vznikla ako akadémia pracovného typu, čo znamená, že prevádzkovala ústavy," zdôraznil Štefan Luby. Je pravda, že spočiatku, do jari 1945 vzniklo len päť vedeckých ústavov - jazykovedný, literárnovedný, historický, zemepisný a hudobnovedný. Postupne však pribudli Psychologický ústav, Ústav pre sociálny výskum, Ústav pre právne a hospodárske vedy, Národopisný ústav, Biologický ústav, zanikol Hudobnovedný ústav. Do konca roku 1949 ich bolo jedenásť. Pri ústavoch vznikla ústredná vedecká knižnica, ktorá spočiatku sídlila v budove SAVU, na Štúrovej 7 v Bratislave, a nechýbala ani významná edičná činnosť. V roku 1951 SAVU vydávala 14 vedeckých časopisov.
Dnešná SAV vznikla transformáciou zo SAVU v júni 1953 legislatívnym opatrením SNR. "Vzhľadom na históriu SAVU, nemožno SAV zaraďovať medzi akadémie sovietskeho typu, čo bola interpretácia, ktorá sa objavovala najmä po r. 1989," zdôraznil Štefan Luby. "Nie je pravda, že akadémie takého typu ako je naša sú akadémiami sovietskeho typu, ktoré v Európe nemajú obdobu. Napríklad Rakúska akadémia vied, ktorá sa aj v súčasnosti veľmi dynamicky rozvíja, má okolo 30 ústavov a buduje ďalšie. Existuje celý rad inštitúcií, ktoré v názve nemajú slovo "akadémia", ale "výskumné centrum". V podstate však robia to isté, čo my. Takéto centrá výskumu sú vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, ale je to napríklad aj náš veľký vzor Max Planckova Spoločnosť v Nemecku. Čiže inštitucionalizovaná podoba vedy takého typu ako sa zabezpečuje v SAV a poslanie tejto inštitúcie je súčasťou európskeho vedeckého a kultúrneho kontextu," dodal predseda SAV prof. Luby
Za pravdu prof. Lubymu dáva aj história. Ako uvádza v 3. dieli knihy "Priekopníci vedy a techniky na Slovensku" historik Ján Tibenský, iniciátor SAVU profesor Ľudovít Novák odmietal neskoršie tvrdenia, že SAV vznikla podľa sovietskeho vzoru. V roku 1992 v rozhovore pre Správy SAV povedal, že cieľom vzniku SAVU bolo najmä založiť vedecké ústavy, a že podstatný bol fakt jej právnej existencie. Pripustil, že vedeli aj o sovietskej akadémii, ale rovnako aj o ďalších.
Slovenská akadémia vied je pokračovateľkou SAVU v kontinuálnom budovaní inštitucionálnej bázy slovenskej vedy, odznelo na tlačovej konferencii, na ktorej sa nehovorilo iba o začiatkoch inštitucionalizovanej vedy, ale aj o jej súčasných úspechoch. "Naše najlepšie kolektívy držia nepochybne krok s Európou a možno aj so svetom," zdôraznil prof. Štefan Luby a spomenul Herderove Ceny, Humboldtove ceny, ktoré získali vedci zo SAV i poslednú Descartovu cenu, ktorú v tomto roku získal kolektív prof. Vladimíra Bužeka z Fyzikálneho ústavu SAV. Pripomenul tiež niektoré ďalšie úspechy – penový hliník z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, a vlaňajší úspech mladého Jozefa Kačmarčíka z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa podieľal spolu s francúzskymi kolegami na objave supravodivosti kremíka, podiel prof. Iwara Klimeša na úspechu v spoznávaní a liečbe novorodeneckej cukrovky, o čom písal aj prestížny časopis NATURE, rozlúštenie včelieho genómu doc. Jozefom Šimúthom a Katarínou Bílikovou z Ústavu molekulárnej biológie, skvelé archeologické nálezy archeológov z Archeologického ústavu SAV, ktoré našli v Bojnej a niektoré ďalšie úspechy, pod ktoré sa podpísali vedci zo SAV. Z inštitúcie, ktorej základný kameň položili pred 65-timi rokmi zakladatelia SAVU.