Ceny SAV 2007 už majú držiteľov...
26. 6. 2007 | videné 2867-krát
Vo štvrtok 21. júna ich v Kongresovom centre SAV Smolenice slávnostne odovzdali tohtoročným laureátom.
Ceny odovzdal predseda Slovenskej akadémie vied a predseda Vedeckej rady SAV prof. Štefan Luby. Na slávnostnom ceremoniáli sa zúčastnili aj prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezák, podpredsedovia SAV Viera Rosová, Fedor Gömöry, Ivan Zahradník, Dušan Kováč, predseda I. komory Snemu SAV Jozef Krištiak a ďalšie osobnosti zo SAV. Na slávnosti sa zúčastnil aj externého člena Vedeckej rady SAV, generálny riaditeľ Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu prof. Štefan Mihina, rektor Technickej univerzity v Košiciach prof. Juraj Sinay, prodekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave doc. Karol Prikkel, dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky na TU v Košiciach prof. Liberios Vokorokos a ďalší hostia.
Ceny odovzdali v štyroch kategóriách – Ceny SAV za vedecko-výskumnú činnosť, Cenu SAV za výsledky v medzinárodnej vedecko-technickej spolupráci, Cenu SAV za výsledky spolupráce s vysokými školami a Ceny SAV za vedecko-popularizačnú činnosť.
Predseda SAV prof. Štefan Luby vo svojom príhovore upozornil na to, že v tomto období si pripomíname 65. výročie založenia Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU), ktorá je priamou predchodkyňou dnešnej SAV. "SAVU vznikla rozhodnutím Snemu Slovenskej republiky 2. júla 1942," spresnil predseda SAV. "Toto úsilie, samozrejme, nebolo prejavom nejakého deux ex machina, ale nadväzovalo na dvestoročné úsilie európskych vzdelancov, v čele ktorých treba spomenúť predovšetkým nášho encyklopedistu a polyhistora, magnum decus Hungariae, veľkej ozdoby Uhorska Matej Bela, ktorý v roku 1735 oslovil panovnícky dvor s projektom zriadiť Učenú spoločnosť Societas litteraria v Bratislave. Neuspel, pretože v prvom rade bolo treba saturovať potreby vtedajších rakúsko-uhorských metropol – Viedne a Budapešti."
Prof. Štefan Luby pripomenul, že SAVU bola od začiatku akadémiou pracovného typu – to znamená, že prevádzkovala ústavy, prípadne menšie výskumné organizácie, laboratóriá alebo kabinety. Spočiatku ťažisko bolo na spoločenských vedách a humanitách. Ústavy, ktorými sa začala profilovať, boli jazykovedný ústav, ústav pre výskum literatúry, historický ústav, zemepisný ústav, ale vznikali už aj zárodky ústavov prírodovedných – predovšetkým biologický ústav, astronomický ústav, ktorého súčasťou sa stalo známe observatórium na Skalnatom Plese. V tej dobe jeho parametre predstavovali špičkovú európsku úroveň, a po ďalších inováciách sa zaň ani dnes nemusíme hanbiť. "Hlavnými hýbateľmi vzniku SAVU boli jazykovedec Ľudovít Novák, ktorý svojím nevšedným organizačným talentom a energiou bol tým hýbateľom, vďaka ktorému akadémia vznikla, a prvým predsedom akadémie bol chemik prof. František Valentin," konštatoval predseda SAV,". "V roku 1953, bolo to presne 18. júna, po istom medziobdobí, ktoré bolo vyplnené aktivitami smerujúcim k transformácii – akadémia mala postupne niekoľko správnych rád, ktoré ju pripravovali na túto transformáciu – rozhodnutím SNR vznikla dnešná SAV, ktorá sa nadväznosti na túto tradíciu ďalej rozvíja a v mnohých smeroch dnes dosahuje veľmi dobré európske parametre," dodal prof. Štefan Luby.
Ceny SAV v jednotlivých kategóriách získali:
Cenu SAV za vedecko-výskumnú činnosť
Ceny odovzdal predseda Slovenskej akadémie vied a predseda Vedeckej rady SAV prof. Štefan Luby. Na slávnostnom ceremoniáli sa zúčastnili aj prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezák, podpredsedovia SAV Viera Rosová, Fedor Gömöry, Ivan Zahradník, Dušan Kováč, predseda I. komory Snemu SAV Jozef Krištiak a ďalšie osobnosti zo SAV. Na slávnosti sa zúčastnil aj externého člena Vedeckej rady SAV, generálny riaditeľ Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu prof. Štefan Mihina, rektor Technickej univerzity v Košiciach prof. Juraj Sinay, prodekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave doc. Karol Prikkel, dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky na TU v Košiciach prof. Liberios Vokorokos a ďalší hostia.
Ceny odovzdali v štyroch kategóriách – Ceny SAV za vedecko-výskumnú činnosť, Cenu SAV za výsledky v medzinárodnej vedecko-technickej spolupráci, Cenu SAV za výsledky spolupráce s vysokými školami a Ceny SAV za vedecko-popularizačnú činnosť.
Predseda SAV prof. Štefan Luby vo svojom príhovore upozornil na to, že v tomto období si pripomíname 65. výročie založenia Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU), ktorá je priamou predchodkyňou dnešnej SAV. "SAVU vznikla rozhodnutím Snemu Slovenskej republiky 2. júla 1942," spresnil predseda SAV. "Toto úsilie, samozrejme, nebolo prejavom nejakého deux ex machina, ale nadväzovalo na dvestoročné úsilie európskych vzdelancov, v čele ktorých treba spomenúť predovšetkým nášho encyklopedistu a polyhistora, magnum decus Hungariae, veľkej ozdoby Uhorska Matej Bela, ktorý v roku 1735 oslovil panovnícky dvor s projektom zriadiť Učenú spoločnosť Societas litteraria v Bratislave. Neuspel, pretože v prvom rade bolo treba saturovať potreby vtedajších rakúsko-uhorských metropol – Viedne a Budapešti."
Prof. Štefan Luby pripomenul, že SAVU bola od začiatku akadémiou pracovného typu – to znamená, že prevádzkovala ústavy, prípadne menšie výskumné organizácie, laboratóriá alebo kabinety. Spočiatku ťažisko bolo na spoločenských vedách a humanitách. Ústavy, ktorými sa začala profilovať, boli jazykovedný ústav, ústav pre výskum literatúry, historický ústav, zemepisný ústav, ale vznikali už aj zárodky ústavov prírodovedných – predovšetkým biologický ústav, astronomický ústav, ktorého súčasťou sa stalo známe observatórium na Skalnatom Plese. V tej dobe jeho parametre predstavovali špičkovú európsku úroveň, a po ďalších inováciách sa zaň ani dnes nemusíme hanbiť. "Hlavnými hýbateľmi vzniku SAVU boli jazykovedec Ľudovít Novák, ktorý svojím nevšedným organizačným talentom a energiou bol tým hýbateľom, vďaka ktorému akadémia vznikla, a prvým predsedom akadémie bol chemik prof. František Valentin," konštatoval predseda SAV,". "V roku 1953, bolo to presne 18. júna, po istom medziobdobí, ktoré bolo vyplnené aktivitami smerujúcim k transformácii – akadémia mala postupne niekoľko správnych rád, ktoré ju pripravovali na túto transformáciu – rozhodnutím SNR vznikla dnešná SAV, ktorá sa nadväznosti na túto tradíciu ďalej rozvíja a v mnohých smeroch dnes dosahuje veľmi dobré európske parametre," dodal prof. Štefan Luby.
Ceny SAV v jednotlivých kategóriách získali:
Cenu SAV za vedecko-výskumnú činnosť
- RNDr. Ladislav Šamaj, CSc., Fyzikálny ústav SAV
za súbor prác: Štatistická mechanika makroskopických systémov: Presné výsledky
L. Šamaj získal ocenenie za súbor 49 teoretických prác, ktoré boli publikované v renomovaných odborných časopisoch. Dr. Šamaj sa v nich zaoberá viacerými problémami štatistickej fyziky mnohých častíc, pričom kladie dôraz na presné riešenie modelových systémov. Ide o práce skúmajúce dynamické systémy tvorené veľkým počtom navzájom sa ovplyvňujúcich častíc. Pre niektoré typy takýchto systémov Dr. Šamaj odvodil poznatky o vzťahoch medzi vlastnosťami častíc a ich usporiadaní na jednej strane a pozorovateľnými charakteristikami celého systému na strane druhej. Príkladom je presné riešenie správania klasických elektrolytov alebo vysvetlenie niektorých pozorovaných vlastností plazmového výboja. Ocenené práce obsahujú rad originálnych výsledkov, o čom svedčí aj ich citačný ohlas (viac ako 150-krát).
- Kolektív pracovníkov Chemického ústavu SAV v zložení: RNDr. Peter Biely, DrSc. (vedúci riešiteľského kolektívu), RNDr. Mária Vršanská, PhD., Mgr. Vladimír Puchart, PhD., Ing. Mária Mastihubová, PhD., Mária Csiszárová
za prácu: Mikrobiálne enzýmy biokonverzie rastlinnej hmoty
Ocenená práca predstavuje výsledok desaťročnej výskumnej činnosti kolektívu Oddelenia enzymológie sacharidov Chemického ústavu SAV, ktorý významným spôsobom obohacuje oblasť mikrobiálnej degradácie (rozkladu) rastlinnej hmoty. Ide o jednu z priorít svetovej i slovenskej vedy, ktorá úzko súvisí so súčasnými snahami o komplexné využitie každoročne sa obnovujúcej hmoty, vrátane biokonverzie rastlinných polysacharidov na chemické palivá ako jednej z náhrady fosílnych palív, ako i na nové produkty s významným dopadom v humánnej a veterinárnej výžive i medicíne. Ocenené výsledky významne prispievajú k rozvoju enviromentálne priaznivých technológií spracovania a využitia rastlinnej hmoty.
- Mgr. Gizela Gáfriková, CSc., Ústav slovenskej literatúry SAV
za prácu: Zabúdané súvislosti (Štúdie o slovenskej literatúre 17. – 18. storočia)
Publikácia obsahuje 13 vedeckých štúdií, v ktorých autorka sústreďuje pozornosť na dlhodobo zanedbávanú problematiku slovenskej literárnej kultúry druhej polovice 17. až prvej polovice 18. storočia. V prvej časti sú štúdie venované výskumu v oblasti slovenského literárneho baroka, otázke literárnej formy slovenského jazyka z literárnoshistorického aspektu, autobiografickým dielam 17. a 18. storočia, ako aj žánru kázní a kazateľského textu. V druhej časti sa autorka podnetným a novátorským spôsobom vrátila k niektorým témam, ktoré sa už v slovenskej literárnej histórii považovali za uzavreté: poézia slovenského baroka, dielo Daniela Krmana a Samuela Hruškovica.
- Kolektív pracovníkov Ústavu experimentálnej fyziky SAV v zložení: prof. Ing. Marián Antalík, DrSc., RNDr. Mikuláš Bánó, CSc., Ing. Jaroslava Bágeľová, CSc., Ing. Martina Koneracká, CSc., doc. RNDr. Peter Kopčanský, CSc. (vedúci riešiteľského kolektívu), RNDr. Ivana Potočová, PhD., Katarína Paulovičová, RNDr. Milan Timko, CSc., RNDr. Natália Tomašovičová, CSc. Ing. Vlasta Závišová
za súbor prác: Z oblasti štúdia cieleného transportu liečiv pomocou magnetických nanočastíc, ktoré vznikli v širokej medzinárodnej spolupráci s vedeckými inštitúciami v 7 krajinách.
Cielený transport liečiv umožňuje koncentráciu liečiva v požadovanej oblasti pôsobením externého magnetického poľa dostatočnej intenzity. To predpokladá zvládnutie prípravy novej stabilnej liekovej formy a síce do komplexu pozostávajúceho z príslušného liečiva a magneticky aktívnej zložky (magnetické nanočastice). Riešiteľský kolektív prípravu magnetických nanočastíc s liečivom úspešne zvládol, čo umožňuje ich použitie v biomedicíne. V súčasnosti sa magneticky značené liečivá začínajú testovať v spolupráci s Výskumným ústavom liečiv a.s. v Modre.
- prof. Ing. Baltazár Frankovič, DrSc. (vedúci riešiteľského kol.), Ing. Ivana Budinská, PhD., Ing. Jolana Sebestyénová, PhD. a kolektív z Ústavu informatiky SAV, prof. Ing. Štefan Kozák, PhD. a kolektív z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, prof. Ing. Ján Sarnovský, PhD. a kolektív z Fakulty elektrotechniky a informatiky TU v Košiciach a prof. Ing. Gabriel Hulkó, DrSc. a kolektív zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave
za prácu: Modulárny agentový distribuovaný riadiaci systém s akronymom MARABU
Práca bola zameraná na riešenie nasledovných otázok:
-inteligentné riadenie výrobných, ekonomických, enviromentálnych, ako aj spoločenských procesov, ktoré vyžadujú vývoj a aplikáciu nových riadiacich stratégií s vysokou efektívnosťou, s minimálnymi nákladmi na implementáciu informačnej technológie a prístupnosťou pre konkrétneho používateľa.
Agentové technológie patria medzi najprogresívnejšie sa vyvíjajúce metódy, ktoré umožňujú riešiť úlohy modelovania, riadenia a simulácie distribuovaných výrobných systémov. Systém je pripravený pre aplikáciu v modelovaní, riadení a simulácií procesov výrobných, energetických, dodávateľsko-odberateľských a dopravno-komunikačných.
- Mgr. Mário Ziman, PhD. - Fyzikálny ústav SAV
za popularizáciu vedy v oblasti fyziky
- Ing. Anton Janitor, PhD. - Ústav krajinnej ekológie SAV
za celoživotné dielo vo vedeckej popularizácii v oblasti mykológie, fytopatológie a patologickej fyziológie rastlín
- prof. RNDr. Jozef Čižmárik, CSc. - Katedra organickej chémie Farmaceutickej fakulty UK
za celoživotné dielo – súbor populárnovedeckých prác, esejí a reportáží v oblasti chémie, farmácie a molekulovej apidológie
- Vladimír Jancura - redaktor denníka PRAVDA
za práce o vede, vedcoch a s vedcami, uverejnené v denníku Pravda v r. 2006 – 2007
- JUDr. Ľubomír Lenoch – publicista, predseda KVTŽ SSN a riaditeľ Journalist-Studio
za celoživotné dielo pri propagácii významu vedy a presadzovanie jej rozvoja.