Priority znamenajú projekty...
13. 6. 2007 | videné 2395-krát
V utorok 12. júna Ján Mikolaj rokoval so zástupcami SAV, vysokých škôl aj priemyselných zväzov o prioritách výskumu a vývoja.
Diskusia o vecných prioritách výskumu a vývoja v SR do roku 2015 sa uskutočnila v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave. Slovenskú akadémiu vied na nej zastupovali prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezák a podpredsedovia Viera Rosová a Fedor Gömöry. Za Ministerstvo školstva SR okrem podpredsedu vlády a ministra Jána Mikolaja sa na rokovaní zúčastnili aj generálny riaditeľ Sekcie vedy a techniky MŠ SR prof. Mikuláš Šupín a riaditeľka Odboru stratégie a analýz Marta Cimbáková.
Rokovanie bolo prípravou na prijatie mimoriadne vážneho dokumentu - na základe jeho záverov bude ministerstvo špecifikovať priority výskumu a vývoja do roku 2015. Tie sa následne premietnu do návrhu Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015.
Ján Mikolaj na úvod podrobnejšie informoval o príprave tohto dokumentu a zároveň aj o situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza pri plnení úloh vyplývajúcich z tzv. Lisabonskej stratégie. Konštatoval, že naliehavou úlohou je stanoviť priority pre APVV, pretože doterajšie prístupy boli už prekonané. APVV sa popri všeobecných výzvach bude venovať aj prioritám, samozrejme – aj výzvam na prípravu 7. rámcového programu EÚ a ďalším úlohám. Podľa expertov EÚ sú doterajšie priority vedy a výskumu na Slovensku formulované veľmi všeobecne, z čoho vyplýva – ak chceme čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov – že musíme priority definovať presnejšie.
V ďalšej časti minister informoval o zdrojoch, z ktorých môžeme pri definovaní priorít vychádzať – medzi ne patria priority 7. rámcového programu EÚ, Prognóza rozvoja využívania vedy a techniky v SR do roku 2015, ktorú vypracoval Prognostický ústav SAV, návrh priorít od Ekonomického ústavu SAV a ďalšie návrhy od vysokých škôl a iných inštitúcií. Ján Mikolaj pripomenul, že Slovensko má v rámci EÚ vlastné špecifiká, ktoré by stanovené priority mali zohľadňovať a odporučil, aby hlavným východiskom prípravy dokumentu bol doplnený dokument vypracovaný Ekonomickým ústavom SAV. Tieto priority by zároveň platili aj pre APVV. Nový systém, vrátane podpory pri príprave žiadostí o projekty, by mal vyniesť Slovensko z posledného miesta v EÚ pri čerpaní grantov na vyššie priečky... Pripomenul, že naďalej budú existovať aj všeobecné výzvy. Časť finančných prostriedkov, ktoré boli vyčlenené na Štátne programy výskumu a vývoja, sa zrejme presunie do APVV. Všetko má smerovať k tomu, aby Slovensko dokázalo získať finančné prostriedky na rozvoj výskumu a vývoja, ktoré EÚ ponúka. Minister zároveň zauvažoval, že prostriedky z doterajších štátnych programov by sa ministerstvo pokúsilo využiť na podporu výskumu v súkromnom sektore, v ktorom Slovensko oproti kritériám EÚ značne zaostáva.
V rámci diskusie vystúpili zástupcovia zúčastnených inštitúcií aj organizácií, často s protichodnými názormi. Rektor Univerzity Komenského v Bratislave doc. František Gahér upozornil, že zabúdame v prijímaných dokumentoch na základný výskum, poukázal na neujasnenosť základných cieľov, či chceme naozaj budovať vedomostnú spoločnosť v jej komplexnosti, alebo podporovať napríklad záujmy "nadnárodných firiem". Upozornil, že priority musia byť formulované konkrétne a aktuálne, nie na základe zastaraných analýz.
Samozrejme – rokovanie neobišla ani dnes častá diskusia o tom, čo to vlastne je "základný výskum" - zostala nedokončená, ako všetky podobné... Podľa Jána Mikolaja je takáto diskusia zbytočná, pretože EÚ vo svojich kritériách v týchto pojmoch neuvažuje, zdôraznil však potrebu aplikačných výstupov.
Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prof. Vladimír Báleš upozornil na to, že veda na Slovensku sa rozvíja predovšetkým na vysokých školách a v SAV, na čo by sa nemalo pri stanovovaní priorít zabúdať. Pripomenul, že priorít nemôže byť veľa – všetko na Slovensku robiť nemôžeme. Mali by sme sa sústrediť na priority, v ktorým máme podmienky na dobré výsledky, prípadne vychádzajú z našich špecifických potrieb.
Podpredseda SAV Fedor Gömöry upozornil na potrebu financovania rozvoja vedy aj v oblastiach, ktoré nebudú zahrnuté medzi priority, najmä ak výskumné pracoviská dosahujú dobré výsledky. Preto treba stanoviť limit prostriedkov vyčlenených na priority, aby neboli ohrozené ďalšie výskumné pracoviská.
Zástupca Zväzu priemyslu Slovenska Július Tóth vo svojom vystúpení nenechal nikoho na pochybách o svojom názore. Upozornil, že aj slovenské pracoviská musia spolupracovať s veľkými svetovými ústavmi a veľkými firmami – výsledkom musia byť podľa neho jednoznačne aplikácie vo výrobe – samozrejme, okrem výskumu v špecifických oblastiach, ako je história, kultúra a pod. Aby projekty uspeli, musia preukázať, že sú prínosom v produktivite práce, pridanej hodnote a pod. Príkladom môže byť Česká republika, ktorá v tomto smere dosahuje dobré výsledky.
Na konci diskusie minister Ján Mikolaj konštatoval, že ministerstvo na základe diskusie pripraví konkrétny návrh priorít, ktoré ešte skonzultuje so zástupcami rozhodujúcich ustanovizní.
Vráťme sa na záver k titulku - priority znamenajú projekty. A čo znamenajú úspešné projekty, je každému jasné. A o tom bola na rokovaní vlastne reč...
Diskusia o vecných prioritách výskumu a vývoja v SR do roku 2015 sa uskutočnila v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave. Slovenskú akadémiu vied na nej zastupovali prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezák a podpredsedovia Viera Rosová a Fedor Gömöry. Za Ministerstvo školstva SR okrem podpredsedu vlády a ministra Jána Mikolaja sa na rokovaní zúčastnili aj generálny riaditeľ Sekcie vedy a techniky MŠ SR prof. Mikuláš Šupín a riaditeľka Odboru stratégie a analýz Marta Cimbáková.
Rokovanie bolo prípravou na prijatie mimoriadne vážneho dokumentu - na základe jeho záverov bude ministerstvo špecifikovať priority výskumu a vývoja do roku 2015. Tie sa následne premietnu do návrhu Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015.
Ján Mikolaj na úvod podrobnejšie informoval o príprave tohto dokumentu a zároveň aj o situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza pri plnení úloh vyplývajúcich z tzv. Lisabonskej stratégie. Konštatoval, že naliehavou úlohou je stanoviť priority pre APVV, pretože doterajšie prístupy boli už prekonané. APVV sa popri všeobecných výzvach bude venovať aj prioritám, samozrejme – aj výzvam na prípravu 7. rámcového programu EÚ a ďalším úlohám. Podľa expertov EÚ sú doterajšie priority vedy a výskumu na Slovensku formulované veľmi všeobecne, z čoho vyplýva – ak chceme čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov – že musíme priority definovať presnejšie.
V ďalšej časti minister informoval o zdrojoch, z ktorých môžeme pri definovaní priorít vychádzať – medzi ne patria priority 7. rámcového programu EÚ, Prognóza rozvoja využívania vedy a techniky v SR do roku 2015, ktorú vypracoval Prognostický ústav SAV, návrh priorít od Ekonomického ústavu SAV a ďalšie návrhy od vysokých škôl a iných inštitúcií. Ján Mikolaj pripomenul, že Slovensko má v rámci EÚ vlastné špecifiká, ktoré by stanovené priority mali zohľadňovať a odporučil, aby hlavným východiskom prípravy dokumentu bol doplnený dokument vypracovaný Ekonomickým ústavom SAV. Tieto priority by zároveň platili aj pre APVV. Nový systém, vrátane podpory pri príprave žiadostí o projekty, by mal vyniesť Slovensko z posledného miesta v EÚ pri čerpaní grantov na vyššie priečky... Pripomenul, že naďalej budú existovať aj všeobecné výzvy. Časť finančných prostriedkov, ktoré boli vyčlenené na Štátne programy výskumu a vývoja, sa zrejme presunie do APVV. Všetko má smerovať k tomu, aby Slovensko dokázalo získať finančné prostriedky na rozvoj výskumu a vývoja, ktoré EÚ ponúka. Minister zároveň zauvažoval, že prostriedky z doterajších štátnych programov by sa ministerstvo pokúsilo využiť na podporu výskumu v súkromnom sektore, v ktorom Slovensko oproti kritériám EÚ značne zaostáva.
V rámci diskusie vystúpili zástupcovia zúčastnených inštitúcií aj organizácií, často s protichodnými názormi. Rektor Univerzity Komenského v Bratislave doc. František Gahér upozornil, že zabúdame v prijímaných dokumentoch na základný výskum, poukázal na neujasnenosť základných cieľov, či chceme naozaj budovať vedomostnú spoločnosť v jej komplexnosti, alebo podporovať napríklad záujmy "nadnárodných firiem". Upozornil, že priority musia byť formulované konkrétne a aktuálne, nie na základe zastaraných analýz.
Samozrejme – rokovanie neobišla ani dnes častá diskusia o tom, čo to vlastne je "základný výskum" - zostala nedokončená, ako všetky podobné... Podľa Jána Mikolaja je takáto diskusia zbytočná, pretože EÚ vo svojich kritériách v týchto pojmoch neuvažuje, zdôraznil však potrebu aplikačných výstupov.
Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prof. Vladimír Báleš upozornil na to, že veda na Slovensku sa rozvíja predovšetkým na vysokých školách a v SAV, na čo by sa nemalo pri stanovovaní priorít zabúdať. Pripomenul, že priorít nemôže byť veľa – všetko na Slovensku robiť nemôžeme. Mali by sme sa sústrediť na priority, v ktorým máme podmienky na dobré výsledky, prípadne vychádzajú z našich špecifických potrieb.
Podpredseda SAV Fedor Gömöry upozornil na potrebu financovania rozvoja vedy aj v oblastiach, ktoré nebudú zahrnuté medzi priority, najmä ak výskumné pracoviská dosahujú dobré výsledky. Preto treba stanoviť limit prostriedkov vyčlenených na priority, aby neboli ohrozené ďalšie výskumné pracoviská.
Zástupca Zväzu priemyslu Slovenska Július Tóth vo svojom vystúpení nenechal nikoho na pochybách o svojom názore. Upozornil, že aj slovenské pracoviská musia spolupracovať s veľkými svetovými ústavmi a veľkými firmami – výsledkom musia byť podľa neho jednoznačne aplikácie vo výrobe – samozrejme, okrem výskumu v špecifických oblastiach, ako je história, kultúra a pod. Aby projekty uspeli, musia preukázať, že sú prínosom v produktivite práce, pridanej hodnote a pod. Príkladom môže byť Česká republika, ktorá v tomto smere dosahuje dobré výsledky.
Na konci diskusie minister Ján Mikolaj konštatoval, že ministerstvo na základe diskusie pripraví konkrétny návrh priorít, ktoré ešte skonzultuje so zástupcami rozhodujúcich ustanovizní.
Vráťme sa na záver k titulku - priority znamenajú projekty. A čo znamenajú úspešné projekty, je každému jasné. A o tom bola na rokovaní vlastne reč...