Výskum demokracie na Slovensku
14. 6. 2007 | videné 2170-krát
Bratislavská konferencia o občianstve a participácii na Slovensku predstavila činnosť Centra excelentnosti SAV COPART.
Nájsť lieky na neduhy súčasnej demokracie, viesť občanov k záujmu o veci verejné, vytvoriť priestor na nachádzanie riešení zdanlivo neprekonateľných problémov a cestou vzájomného poznávania sa a učenia integrovať spoločnosť - to je len časť z cieľov, ku ktorým hľadá cestu Centrum excelentnosti SAV pre výskum a rozvoj občianstva a participácie: zvládanie výziev 21. storočia (COPART). Jeho základným pracoviskom je Kabinet výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV (KVSBK SAV) a riešiteľskými pracoviskami sú Sociologický ústav SAV, Ústav etnológie SAV, Filozofický ústav SAV, FiFUK, Inštitút pre verejné otázky (IVO), Partners for Democratic Change Slovakia a Občan a demokracia. Zástupcovia týchto, ale i ďalších inštitúcií a združení sa vo štvrtok 7. júna 2007 stretli v Ústrednej knižnici SAV na konferencii nazvanej Občianstvo a participácia na Slovensku – perspektívy a výskum, aby prezentovali a vzájomne konfrontovali rozmanité výskumné perspektívy, z akých možno pristupovať k problematike občianstva a participácie v kontexte demokracie. A aby bez informácií o projekte, ktorého cieľom je v rozmedzí štyroch rokov vyhodnotiť proces budovania občianskej spoločnosti na Slovensku a pomôcť väčšej účasti občanov na správe vecí verejných nezostala ani široká verejnosť, v prestávke konferencie sa uskutočnila pre médiá aj neformálna tlačová konferencia.
Konferenciu otvorili riaditeľ KVSBK SAV PhDr. Gabriel Bianchi, CSc. a vedúca Centra excelentnosti SAV COPART prof. Jana Plichtová, ktorá – po úvodnej prednáške - predstavila činnosť a výskumné zámery Centra excelentnosti COPART. V prezentácii na tému "Prečo chceme skúmať participáciu a občanov" sa okrem iného zamyslela nad otázkou – prečo demokracia u nás stále neprináša uspokojivé výsledky a prečo aj vo svete vznikajú rôzne iniciatívy, ktoré sa snažia pomenovať a riešiť nedostatky existujúcej liberálnej demokracie. Liekom na mnohé neduhy by podľa odborníkov mohla byť diskurzívna demokracia, ktorá nielenže zdôvodňuje svoju politiku a zákony, ale otvára tiež priestor pre slobodnú rozpravu, z ktorej nikoho nevylučuje a v ktorej sa každý môže zúčastniť debaty o veciach verejných. "Slobodná rozprava vytvára vlastne arénu, v ktorej sa stretávajú perspektívy, ktoré v oficiálnej reprezentácii nemusia byť vôbec zastúpené. Pokiaľ sa podarí vytvoriť priestor pre slobodnú rozpravu, kde majú všetci rovnaké šance presadiť sa, ľudia sa si začínajú uvedomovať svoju zodpovednosť, dôstojnosť, ale aj svoju moc. Učia sa vidieť veci, ktoré predtým prehliadali, vnímajú problémy a pohľady aj iných občanov a tak sa stávajú lepšími občanmi. Sú schopní zbavovať sa predsudkov a stereotypov, sú schopní aktivizovať a vzdelávať sa. Diskurzívna demokracia podporuje spoločnú identitu alebo aspoň rámce k nej. A je to aj liek na korupciu. Zlepšuje politickú inteligenciu občanov a podporuje medzi nimi vzájomný rešpekt," uviedla Jana Plichtová a v závere zdôraznila, že zmyslom celého projektu je, aby Slovensko bolo nielen formálnou, ale skutočnou demokraciou, v ktorej vládne okrem rozumu étos vzájomnosti, tolerancie, rozmanitosti a mnohoinakosti, a v ktorej elitarizmus, korupcia a arogancia majú len slabé alebo žiadne miesto.
Pozoruhodná bola aj úvodná prednáška konferencie „V akom stave je naša spoločnosť a kam by sa mohla pohnúť?, v ktorej sociológ Martin Bútora z IVO okrem vlastných desiatich úvah na tému demokracie na Slovensku, vysoko vyzdvihol projekt, ktorý rieši Centrum excelentnosti COPART. Podľa Bútoru je to jedinečný výskum, pretože málokedy sa stretnú špičkové akademické interdisciplinárne témy a akademickí odborníci so zástupcami mimovládnych organizácií, ktorí sa takto vážne, kooperatívne a diskurzívne venujú občianskej spoločnosti. "A preto očakávam, že ich výsledky prinesú niečo, čo bude veľmi vážnym a solídnym vedeckým argumentom v prospech hlavnej témy celého výskumu – čiže v prospech participácii občanov, v prospech diskurzívnej demokracie, v prospech väčšej účasti občanov na správe vecí verejných. Všetci pociťujeme, že pri výzvach, ktoré má Slovensko pred sebou, či už je to znalostná ekonomika, vedomostná spoločnosť, reforma vzdelávacieho systému, schopnosť obstáť na európskej scéne, schopnosť spoluvytvárať európske programy, projekty, schopnosť spoločnosti prejaviť otvorenosť voči rozmanitým menšinám, ale aj schopnosť Slovenska uchovávať svoje bohatstvo a komunikovať ho s inými – tu všade je úloha občianskej spoločnosti nezastupiteľná," zdôraznil Martin Bútora nielen na odbornej, ale aj tlačovej konferencii.
Konferencia o občianstve a participácii pokračovala štyrmi blokmi, ktoré predstavujú vlastne 4 časti projektu CE SAV COPART riešené v štyroch rôznych tímoch:
- Konceptuálne rámce občianstva, participácie a občianskej spoločnosti,
- Občianstvo vo svojich rozmanitých formách v období globalizácie,
- Spontánna a inštitucionalizovaná socializácia aktívneho občana,
- Deliberácia skupinových záujmov v občianskej spoločnosti.
Pritom každý blok mal nielen svojho prednášateľa (hlavného riešiteľa), ktorý predstavil príslušnú časť projektu, ale aj svojho "reflektora" – odborníka z inej než riešiteľskej organizácie, ktorý ku každému čiastkovému projektu mal vlastnú kritickú reflexiu a viedol tiež kritickú diskusiu.
O každej z čiastkových tém konferencie by sa dala napísať samostatná zaujímavá úvaha. Podstatné však je, že spomínaný projekt chce prebudiť ľudí z letargie, z nezáujmu o veci verejné a pomôcť aj na Slovensku budovať skutočne občiansku spoločnosť. Faktom je, že u nás sa účasť občana na správe vecí verejných často končí pri voľbách vhodením volebného lístka do urny. Niekedy sa o ďalší osud verejného diania nezaujíma sám občan, ale často nemajú záujem o jeho účasť na správe vecí verejných ani tí, ktorých občan volil. Aj na to odznelo na konferencii – i tlačovej - dosť príkladov. Pritom, ako zdôraznil pred médiami prof. Emil Višňovský z KVSBK SAV, "participácia dnes znamená oveľa viac, než len právo voliť. V naozaj demokratických krajinách je to aj právo kontrolovať tých, ktorých sme volili, a tiež právo kritizovať a aktívne sa podieľať na príprave rôznych realizácií". Naučíme sa to aj u nás na Slovensku? Pokiaľ sa to začnú učiť už deti na základných školách, tak azda áno. Ale nádej, že sa to podarí, dáva aj tímová spolupráca špičkových odborníkov na výskume o občianstve a participácii.
(Chcete vidieť fotografie ostro? Kliknite si na ne).
Nájsť lieky na neduhy súčasnej demokracie, viesť občanov k záujmu o veci verejné, vytvoriť priestor na nachádzanie riešení zdanlivo neprekonateľných problémov a cestou vzájomného poznávania sa a učenia integrovať spoločnosť - to je len časť z cieľov, ku ktorým hľadá cestu Centrum excelentnosti SAV pre výskum a rozvoj občianstva a participácie: zvládanie výziev 21. storočia (COPART). Jeho základným pracoviskom je Kabinet výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV (KVSBK SAV) a riešiteľskými pracoviskami sú Sociologický ústav SAV, Ústav etnológie SAV, Filozofický ústav SAV, FiFUK, Inštitút pre verejné otázky (IVO), Partners for Democratic Change Slovakia a Občan a demokracia. Zástupcovia týchto, ale i ďalších inštitúcií a združení sa vo štvrtok 7. júna 2007 stretli v Ústrednej knižnici SAV na konferencii nazvanej Občianstvo a participácia na Slovensku – perspektívy a výskum, aby prezentovali a vzájomne konfrontovali rozmanité výskumné perspektívy, z akých možno pristupovať k problematike občianstva a participácie v kontexte demokracie. A aby bez informácií o projekte, ktorého cieľom je v rozmedzí štyroch rokov vyhodnotiť proces budovania občianskej spoločnosti na Slovensku a pomôcť väčšej účasti občanov na správe vecí verejných nezostala ani široká verejnosť, v prestávke konferencie sa uskutočnila pre médiá aj neformálna tlačová konferencia.
Konferenciu otvorili riaditeľ KVSBK SAV PhDr. Gabriel Bianchi, CSc. a vedúca Centra excelentnosti SAV COPART prof. Jana Plichtová, ktorá – po úvodnej prednáške - predstavila činnosť a výskumné zámery Centra excelentnosti COPART. V prezentácii na tému "Prečo chceme skúmať participáciu a občanov" sa okrem iného zamyslela nad otázkou – prečo demokracia u nás stále neprináša uspokojivé výsledky a prečo aj vo svete vznikajú rôzne iniciatívy, ktoré sa snažia pomenovať a riešiť nedostatky existujúcej liberálnej demokracie. Liekom na mnohé neduhy by podľa odborníkov mohla byť diskurzívna demokracia, ktorá nielenže zdôvodňuje svoju politiku a zákony, ale otvára tiež priestor pre slobodnú rozpravu, z ktorej nikoho nevylučuje a v ktorej sa každý môže zúčastniť debaty o veciach verejných. "Slobodná rozprava vytvára vlastne arénu, v ktorej sa stretávajú perspektívy, ktoré v oficiálnej reprezentácii nemusia byť vôbec zastúpené. Pokiaľ sa podarí vytvoriť priestor pre slobodnú rozpravu, kde majú všetci rovnaké šance presadiť sa, ľudia sa si začínajú uvedomovať svoju zodpovednosť, dôstojnosť, ale aj svoju moc. Učia sa vidieť veci, ktoré predtým prehliadali, vnímajú problémy a pohľady aj iných občanov a tak sa stávajú lepšími občanmi. Sú schopní zbavovať sa predsudkov a stereotypov, sú schopní aktivizovať a vzdelávať sa. Diskurzívna demokracia podporuje spoločnú identitu alebo aspoň rámce k nej. A je to aj liek na korupciu. Zlepšuje politickú inteligenciu občanov a podporuje medzi nimi vzájomný rešpekt," uviedla Jana Plichtová a v závere zdôraznila, že zmyslom celého projektu je, aby Slovensko bolo nielen formálnou, ale skutočnou demokraciou, v ktorej vládne okrem rozumu étos vzájomnosti, tolerancie, rozmanitosti a mnohoinakosti, a v ktorej elitarizmus, korupcia a arogancia majú len slabé alebo žiadne miesto.
Pozoruhodná bola aj úvodná prednáška konferencie „V akom stave je naša spoločnosť a kam by sa mohla pohnúť?, v ktorej sociológ Martin Bútora z IVO okrem vlastných desiatich úvah na tému demokracie na Slovensku, vysoko vyzdvihol projekt, ktorý rieši Centrum excelentnosti COPART. Podľa Bútoru je to jedinečný výskum, pretože málokedy sa stretnú špičkové akademické interdisciplinárne témy a akademickí odborníci so zástupcami mimovládnych organizácií, ktorí sa takto vážne, kooperatívne a diskurzívne venujú občianskej spoločnosti. "A preto očakávam, že ich výsledky prinesú niečo, čo bude veľmi vážnym a solídnym vedeckým argumentom v prospech hlavnej témy celého výskumu – čiže v prospech participácii občanov, v prospech diskurzívnej demokracie, v prospech väčšej účasti občanov na správe vecí verejných. Všetci pociťujeme, že pri výzvach, ktoré má Slovensko pred sebou, či už je to znalostná ekonomika, vedomostná spoločnosť, reforma vzdelávacieho systému, schopnosť obstáť na európskej scéne, schopnosť spoluvytvárať európske programy, projekty, schopnosť spoločnosti prejaviť otvorenosť voči rozmanitým menšinám, ale aj schopnosť Slovenska uchovávať svoje bohatstvo a komunikovať ho s inými – tu všade je úloha občianskej spoločnosti nezastupiteľná," zdôraznil Martin Bútora nielen na odbornej, ale aj tlačovej konferencii.
Konferencia o občianstve a participácii pokračovala štyrmi blokmi, ktoré predstavujú vlastne 4 časti projektu CE SAV COPART riešené v štyroch rôznych tímoch:
- Konceptuálne rámce občianstva, participácie a občianskej spoločnosti,
- Občianstvo vo svojich rozmanitých formách v období globalizácie,
- Spontánna a inštitucionalizovaná socializácia aktívneho občana,
- Deliberácia skupinových záujmov v občianskej spoločnosti.
Pritom každý blok mal nielen svojho prednášateľa (hlavného riešiteľa), ktorý predstavil príslušnú časť projektu, ale aj svojho "reflektora" – odborníka z inej než riešiteľskej organizácie, ktorý ku každému čiastkovému projektu mal vlastnú kritickú reflexiu a viedol tiež kritickú diskusiu.
O každej z čiastkových tém konferencie by sa dala napísať samostatná zaujímavá úvaha. Podstatné však je, že spomínaný projekt chce prebudiť ľudí z letargie, z nezáujmu o veci verejné a pomôcť aj na Slovensku budovať skutočne občiansku spoločnosť. Faktom je, že u nás sa účasť občana na správe vecí verejných často končí pri voľbách vhodením volebného lístka do urny. Niekedy sa o ďalší osud verejného diania nezaujíma sám občan, ale často nemajú záujem o jeho účasť na správe vecí verejných ani tí, ktorých občan volil. Aj na to odznelo na konferencii – i tlačovej - dosť príkladov. Pritom, ako zdôraznil pred médiami prof. Emil Višňovský z KVSBK SAV, "participácia dnes znamená oveľa viac, než len právo voliť. V naozaj demokratických krajinách je to aj právo kontrolovať tých, ktorých sme volili, a tiež právo kritizovať a aktívne sa podieľať na príprave rôznych realizácií". Naučíme sa to aj u nás na Slovensku? Pokiaľ sa to začnú učiť už deti na základných školách, tak azda áno. Ale nádej, že sa to podarí, dáva aj tímová spolupráca špičkových odborníkov na výskume o občianstve a participácii.
(Chcete vidieť fotografie ostro? Kliknite si na ne).