Angažovaná literárna história
13. 6. 2007 | videné 1274-krát
V piatok 8. júna v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave prednášal profesor David Craven z University of New Mexico.
Prof. David Craven je známy predovšetkým ako historik umenia, ktorý sa vo svojej práci venuje najmä latinsko-americkému modernizmu, ale aj povojnovému severoamerickému umeniu. Je autorom viacerých monografií, ako napríklad New Concept of Art and Popular Culture in Nicaragua (Nová koncepcia umenia a populárnej kultúry v Nikaragu), Lewiston, NY: The Mellen Press, 1989), Poetics and Politics in the Art of Rudolf Baranik (Poetika a politika v umení Rudolfa Baranika, Atlantic Highlands, N. J.: Humanities Press, 1996), Diego Rivera as Epic Modernist (Diego Rivera ako epický modernista, Boston: G. K. Hall, 1997), Abstract Expressionism as Cultural Critique: Dissent During the McCarthy Period (Abstraktný expresionizmus ako kultúrna kritika, Cambridge: Cambridge University Press, 1999), Art and Revolution in Latin America 1910-1990 (Umenie a revolúcia v Latinskej Amerike 1910-1990, New Haven and London: Yale University Press, 2002).
Profesor David Craven prednášal na vyše 50 svetových univerzitách, pôsobil na viacerých stážach v Nemecku, Maďarsku a Mexiku a v roku 2007 sa stal Rudolf Arnheim Professor der Kunstgeschichte na Humboldtovej univerzite v Berlíne, kde pôsobí na v Institut für Kultur- und Kunstwissenschaften. Jeho bratislavská prednáška s názvom The Political Engagement of an Unpolitical Man: Thomas Mann (Politická angažovanosť nepolitického muža: Thomas Mann), ktorou vybočil z úzkeho poľa svojho profesionálneho záujmu a nadviazal na svoje širšie aktivity v rámci svojich výskumov antifašistickej kultúry, vychádzala z pomerne neznámeho politického textu, ktorý slávny nemecký spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru napísal roku 1943 a ktorý bol vzápätí publikovaný v Mexiku v tzv. Čiernej knihe nemeckého nacizmu, spoločne s esejami filozofa Ernsta Blocha, spisovateľky Anny Seghersovej, československého exilového prezidenta Edvarda Beneša a viacerých ďalších významných antifašistických intelektuálov. Thomas Mann vo svojom polozabudnutom texte načrtol svoju víziu post-fašistického usporiadania sveta, založenú na obnovení tých politických a spoločenských koncepcií, ktoré reprodukujú humanitu a pritiahol tým na seba pozornosť amerických tajných služieb. Profesor Craven predostrel informácie o tom, že v USA jestvuje na Thomasa Manna takmer 800-stranový spis FBI, ktorého časti mal sám možnosť preštudovať, a poukázal na nevyhnutnosť spracovania týchto informácií pre kultúrne a politické dejiny. Jeho prednáška sa niesla v duchu angažovaného intelektuála, podľa ktorého slov je "oddeľovanie politiky od umenia rovnako nesprávne ako je nesprávne ich násilné spájanie". Výskum antifašistickej kultúry považuje profesor Craven nielen za dôležitý príspevok ku skúmaniu dejín životných svetov 20. storočia, ale aj za morálnu úlohu humanitného vedca v dnešných časoch zvyšujúcej sa inštitucionálnej kontroly a obmedzovania slobôd jednotlivca.
doc. Adam Bžoch
riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV
Foto: G. Magová
Prof. David Craven je známy predovšetkým ako historik umenia, ktorý sa vo svojej práci venuje najmä latinsko-americkému modernizmu, ale aj povojnovému severoamerickému umeniu. Je autorom viacerých monografií, ako napríklad New Concept of Art and Popular Culture in Nicaragua (Nová koncepcia umenia a populárnej kultúry v Nikaragu), Lewiston, NY: The Mellen Press, 1989), Poetics and Politics in the Art of Rudolf Baranik (Poetika a politika v umení Rudolfa Baranika, Atlantic Highlands, N. J.: Humanities Press, 1996), Diego Rivera as Epic Modernist (Diego Rivera ako epický modernista, Boston: G. K. Hall, 1997), Abstract Expressionism as Cultural Critique: Dissent During the McCarthy Period (Abstraktný expresionizmus ako kultúrna kritika, Cambridge: Cambridge University Press, 1999), Art and Revolution in Latin America 1910-1990 (Umenie a revolúcia v Latinskej Amerike 1910-1990, New Haven and London: Yale University Press, 2002).
Profesor David Craven prednášal na vyše 50 svetových univerzitách, pôsobil na viacerých stážach v Nemecku, Maďarsku a Mexiku a v roku 2007 sa stal Rudolf Arnheim Professor der Kunstgeschichte na Humboldtovej univerzite v Berlíne, kde pôsobí na v Institut für Kultur- und Kunstwissenschaften. Jeho bratislavská prednáška s názvom The Political Engagement of an Unpolitical Man: Thomas Mann (Politická angažovanosť nepolitického muža: Thomas Mann), ktorou vybočil z úzkeho poľa svojho profesionálneho záujmu a nadviazal na svoje širšie aktivity v rámci svojich výskumov antifašistickej kultúry, vychádzala z pomerne neznámeho politického textu, ktorý slávny nemecký spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru napísal roku 1943 a ktorý bol vzápätí publikovaný v Mexiku v tzv. Čiernej knihe nemeckého nacizmu, spoločne s esejami filozofa Ernsta Blocha, spisovateľky Anny Seghersovej, československého exilového prezidenta Edvarda Beneša a viacerých ďalších významných antifašistických intelektuálov. Thomas Mann vo svojom polozabudnutom texte načrtol svoju víziu post-fašistického usporiadania sveta, založenú na obnovení tých politických a spoločenských koncepcií, ktoré reprodukujú humanitu a pritiahol tým na seba pozornosť amerických tajných služieb. Profesor Craven predostrel informácie o tom, že v USA jestvuje na Thomasa Manna takmer 800-stranový spis FBI, ktorého časti mal sám možnosť preštudovať, a poukázal na nevyhnutnosť spracovania týchto informácií pre kultúrne a politické dejiny. Jeho prednáška sa niesla v duchu angažovaného intelektuála, podľa ktorého slov je "oddeľovanie politiky od umenia rovnako nesprávne ako je nesprávne ich násilné spájanie". Výskum antifašistickej kultúry považuje profesor Craven nielen za dôležitý príspevok ku skúmaniu dejín životných svetov 20. storočia, ale aj za morálnu úlohu humanitného vedca v dnešných časoch zvyšujúcej sa inštitucionálnej kontroly a obmedzovania slobôd jednotlivca.
doc. Adam Bžoch
riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV
Foto: G. Magová