Geografi o životnom prostredí
7. 6. 2007 | videné 1691-krát
Tlačovou besedou Geografického ústavu SAV 4. júna pripomenula SAV médiám a verejnosti Svetový deň životného prostredia.
Ochrana a manažment národných parkov a biosférických rezervácií očami geografov – to bola nosná téma tlačovej besedy v knižnici Geografického ústavu SAV 4. júna 2007 venovanej Svetovému dňu životného prostredia. Novinárov na nej informovali riaditeľ ústavu doc. RNDr. Vladimír Ira, CSc. a prof. Mikuláš Huba.
Ako v úvode uviedol prof. Huba, piaty jún ako Medzinárodný deň životného prostredia si pripomíname od roku 1972, kedy sa 5. júna začala historicky prvá Konferencia OSN o životnom prostredí človeka v Štokholme. "Jej význam spočíval okrem iného v tom, že upozornila svetové spoločenstvo na alarmujúci stav a vývoj životného prostredia a bola podnetom na výrazné zlepšenie jeho inštitucionálnej ochrany na medzinárodnej i národnej úrovni", zdôraznil prof. Huba. Dňa 5. júna si svet zároveň pripomína aj 15. výročie začiatku Summitu Zeme v Rio de Janeiro, čo bola ďalšia prelomová vrcholná konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji. Jej priamym účastníkom bol aj prof. Huba, ktorý novinárov oboznámil nielen s významom a zameraním tohto podujatia označovaného ako prelom v oblasti životného prostredia, ale aj s tým ako u nás, na Slovensku, dodržiavame záväzky zo svetových konferencií o životnom prostredí a rozvoji.
"Nie je zanedbateľné, že zatiaľ čo Československo pred tými 15 rokmi vystupovalo v celom prípravnom procese i počas samotného Summitu Zeme v roli regionálneho lídra, dnes je situácia u nás dramaticky odlišná. Slovensko síce v duchu záväzkov z Ria vytvorilo Radu vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá je však už niekoľko rokov úplne pasívna. Vláda SR a NR SR prijala pred niekoľkými rokmi vcelku progresívnu a ambicióznu Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, ale buď sa ignoruje, alebo sa „plní“ iba formálne. O našom prístupe k lesom a (ne)plnení príslušného prehlásenia z Ria svedčí napríklad fakt, že ťažíme pomaly dvakrát viac dreva, než je jeho ročný prírastok. O tom, ako sa priam programovo znižuje biodiverzita, čiže druhová a ekosystémová rôznorodosť Slovenska, čítame a počúvame každodenne. Ale hlavne, každý z nás to vidí na vlastné oči. Vrchol popierania dokumentov a záväzkov z Ria, ku ktorým sa slovenská vláda oficiálne prihlásila, je však náš prístup k plneniu Rámcového dohovoru o zmene klímy a následným dokumentom, vrátane Kjótskeho protokolu, čoho dôkazom je žaloba Slovenskej vlády na EK za údajne nízke pridelené kvóty emisií, vypúšťaných do ovzdušia," zdôraznil prof. Huba nezabudol pritom ani na príspevok Geografického ústavu SAV k plneniu úloh vyplývajúcich z uvedených dokumentov.
Plné zaujímavých a podnetných informácií bolo aj vystúpenie riaditeľa ústavu doc. Vladimíra Iru, ktorý predstavil rôznorodé aktuálne vedecké aktivity na Geografickom ústave SAV, ktorý so svojimi 64 rokmi existencie patrí medzi najstaršie pracoviská SAV na Slovensku. Vznikol v roku 1943 ako Zemepisný ústav Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá vnikla v r. 1942 a bola predchodkyňou SAV. V r. 1963 sa ústav premenoval na Geografický ústav SAV a odvtedy sa veľmi intenzívne zaoberá okrem iného aj výskumom vzťahu človeka a jeho životného prostredia. Ťažiskom jeho vystúpenia však bol v súčasnosti riešený projekt s názvom "Zlepšenie siete chránených území v oblasti Tatier", ktorý sa rieši v rámci medzinárodného programu INTERREG III B CADSES. Je to problematika, ktorá sa sústreďuje predovšetkým na krajinu, prírodné a kultúrne dedičstvo a tiež ochranu a rozvoj prírodného dedičstva a ako taká je súčasťou širšieho projektu PANet2010 (Sieť chránených území – vytvorenie a manažment koridorov, sietí a spolupráca). Do projektu je okrem Geografického ústavu SAV zapojených 7 rôznych zahraničných inštitúcii z ČR, Chorvátska, Poľska, Rakúska, Slovinska a Talianska, pričom vedúcim partnerom projektu je Úrad vlády rakúskej spolkovej krajiny Korutánsko. Vedúcim projektu za Slovensko a koordinátorom deväťčlenného výskumného tímu je RNDr. Ján Hanušin, CSc. a jeho zástupcom je RNDr. Peter Podolák, CSc. Obaja z Geografického ústavu SAV.
"Ak hovoríme o sieti chránených území máme na mysli širší priestor, v našom prípade je to územie severného Slovenska, kde je veľmi vysoká hustota chránených území (CHÚ). Je to územie pravdepodobne aj v strednej Európe s jednou z najvyšších koncentrácií národných parkov na svete," zdôraznil doc. Ira. "Konkrétne nám ide o modelové územie, ktoré sme nazvali Región Tatier. Vymedzený je národnými parkami TANAP, NAPANT, Pieninský národný park a Národný park Slovenský raj. Samozrejme, všetky aj s priľahlými časťami kotlín, resp. územiami, ktoré sú súčasťou tohto širšieho regiónu. Sú to územia bohaté tak na prírodné hodnoty ako aj na hodnoty kultúrneho dedičstva. A cieľom projektu je návrh na zlepšenie funkčných prvkov CHÚ, ktoré by mali by rešpektovať nielen princípy trvalo udržateľného rozvoja, ale aj nároky na kvalitu života miestneho obyvateľstva. My sme prakticky zatiaľ iba v prvom kroku riešenia tohto projektu a zatiaľ možno hovoriť len o čiastkových výsledkoch" uviedol doc. Vladimír Ira. Celkovo sa od tohto projektu očakáva zlepšenie siete CHÚ v regióne, zlepšenie spolupráce medzi územným plánovaním a ochranou prírody, monitoring existujúcich nesúladov medzi čiastkovými (odvetvovými) rozvojovými projektami, zapojenie zodpovedných inštitúcii do celého procesu manažmentu siete CHÚ i nárast verejného povedomia o poslaní CHÚ ako aj o prínosoch a obmezeniach, ktoré existenia CHÚ so sebou prináša.
Súčasťou informácií na tlačovej besede boli aj informácie o dvoch medzinárodných podujatiach, ktoré Geografický ústav SAV spoluorganizoval v uplynulých týždňoch vo Vysokých Tatrách. Obe sa zaoberali výsledkami výskumov vzťahu človek-príroda v prostredí veľkoplošných horských chránených území a biosférických rezervácií v rôznych častiach Európy a sveta s osobitným dôrazom na Slovensko.
Text a foto: A. Štrpková
Ochrana a manažment národných parkov a biosférických rezervácií očami geografov – to bola nosná téma tlačovej besedy v knižnici Geografického ústavu SAV 4. júna 2007 venovanej Svetovému dňu životného prostredia. Novinárov na nej informovali riaditeľ ústavu doc. RNDr. Vladimír Ira, CSc. a prof. Mikuláš Huba.
Ako v úvode uviedol prof. Huba, piaty jún ako Medzinárodný deň životného prostredia si pripomíname od roku 1972, kedy sa 5. júna začala historicky prvá Konferencia OSN o životnom prostredí človeka v Štokholme. "Jej význam spočíval okrem iného v tom, že upozornila svetové spoločenstvo na alarmujúci stav a vývoj životného prostredia a bola podnetom na výrazné zlepšenie jeho inštitucionálnej ochrany na medzinárodnej i národnej úrovni", zdôraznil prof. Huba. Dňa 5. júna si svet zároveň pripomína aj 15. výročie začiatku Summitu Zeme v Rio de Janeiro, čo bola ďalšia prelomová vrcholná konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji. Jej priamym účastníkom bol aj prof. Huba, ktorý novinárov oboznámil nielen s významom a zameraním tohto podujatia označovaného ako prelom v oblasti životného prostredia, ale aj s tým ako u nás, na Slovensku, dodržiavame záväzky zo svetových konferencií o životnom prostredí a rozvoji.
"Nie je zanedbateľné, že zatiaľ čo Československo pred tými 15 rokmi vystupovalo v celom prípravnom procese i počas samotného Summitu Zeme v roli regionálneho lídra, dnes je situácia u nás dramaticky odlišná. Slovensko síce v duchu záväzkov z Ria vytvorilo Radu vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá je však už niekoľko rokov úplne pasívna. Vláda SR a NR SR prijala pred niekoľkými rokmi vcelku progresívnu a ambicióznu Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, ale buď sa ignoruje, alebo sa „plní“ iba formálne. O našom prístupe k lesom a (ne)plnení príslušného prehlásenia z Ria svedčí napríklad fakt, že ťažíme pomaly dvakrát viac dreva, než je jeho ročný prírastok. O tom, ako sa priam programovo znižuje biodiverzita, čiže druhová a ekosystémová rôznorodosť Slovenska, čítame a počúvame každodenne. Ale hlavne, každý z nás to vidí na vlastné oči. Vrchol popierania dokumentov a záväzkov z Ria, ku ktorým sa slovenská vláda oficiálne prihlásila, je však náš prístup k plneniu Rámcového dohovoru o zmene klímy a následným dokumentom, vrátane Kjótskeho protokolu, čoho dôkazom je žaloba Slovenskej vlády na EK za údajne nízke pridelené kvóty emisií, vypúšťaných do ovzdušia," zdôraznil prof. Huba nezabudol pritom ani na príspevok Geografického ústavu SAV k plneniu úloh vyplývajúcich z uvedených dokumentov.
Plné zaujímavých a podnetných informácií bolo aj vystúpenie riaditeľa ústavu doc. Vladimíra Iru, ktorý predstavil rôznorodé aktuálne vedecké aktivity na Geografickom ústave SAV, ktorý so svojimi 64 rokmi existencie patrí medzi najstaršie pracoviská SAV na Slovensku. Vznikol v roku 1943 ako Zemepisný ústav Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá vnikla v r. 1942 a bola predchodkyňou SAV. V r. 1963 sa ústav premenoval na Geografický ústav SAV a odvtedy sa veľmi intenzívne zaoberá okrem iného aj výskumom vzťahu človeka a jeho životného prostredia. Ťažiskom jeho vystúpenia však bol v súčasnosti riešený projekt s názvom "Zlepšenie siete chránených území v oblasti Tatier", ktorý sa rieši v rámci medzinárodného programu INTERREG III B CADSES. Je to problematika, ktorá sa sústreďuje predovšetkým na krajinu, prírodné a kultúrne dedičstvo a tiež ochranu a rozvoj prírodného dedičstva a ako taká je súčasťou širšieho projektu PANet2010 (Sieť chránených území – vytvorenie a manažment koridorov, sietí a spolupráca). Do projektu je okrem Geografického ústavu SAV zapojených 7 rôznych zahraničných inštitúcii z ČR, Chorvátska, Poľska, Rakúska, Slovinska a Talianska, pričom vedúcim partnerom projektu je Úrad vlády rakúskej spolkovej krajiny Korutánsko. Vedúcim projektu za Slovensko a koordinátorom deväťčlenného výskumného tímu je RNDr. Ján Hanušin, CSc. a jeho zástupcom je RNDr. Peter Podolák, CSc. Obaja z Geografického ústavu SAV.
"Ak hovoríme o sieti chránených území máme na mysli širší priestor, v našom prípade je to územie severného Slovenska, kde je veľmi vysoká hustota chránených území (CHÚ). Je to územie pravdepodobne aj v strednej Európe s jednou z najvyšších koncentrácií národných parkov na svete," zdôraznil doc. Ira. "Konkrétne nám ide o modelové územie, ktoré sme nazvali Región Tatier. Vymedzený je národnými parkami TANAP, NAPANT, Pieninský národný park a Národný park Slovenský raj. Samozrejme, všetky aj s priľahlými časťami kotlín, resp. územiami, ktoré sú súčasťou tohto širšieho regiónu. Sú to územia bohaté tak na prírodné hodnoty ako aj na hodnoty kultúrneho dedičstva. A cieľom projektu je návrh na zlepšenie funkčných prvkov CHÚ, ktoré by mali by rešpektovať nielen princípy trvalo udržateľného rozvoja, ale aj nároky na kvalitu života miestneho obyvateľstva. My sme prakticky zatiaľ iba v prvom kroku riešenia tohto projektu a zatiaľ možno hovoriť len o čiastkových výsledkoch" uviedol doc. Vladimír Ira. Celkovo sa od tohto projektu očakáva zlepšenie siete CHÚ v regióne, zlepšenie spolupráce medzi územným plánovaním a ochranou prírody, monitoring existujúcich nesúladov medzi čiastkovými (odvetvovými) rozvojovými projektami, zapojenie zodpovedných inštitúcii do celého procesu manažmentu siete CHÚ i nárast verejného povedomia o poslaní CHÚ ako aj o prínosoch a obmezeniach, ktoré existenia CHÚ so sebou prináša.
Súčasťou informácií na tlačovej besede boli aj informácie o dvoch medzinárodných podujatiach, ktoré Geografický ústav SAV spoluorganizoval v uplynulých týždňoch vo Vysokých Tatrách. Obe sa zaoberali výsledkami výskumov vzťahu človek-príroda v prostredí veľkoplošných horských chránených území a biosférických rezervácií v rôznych častiach Európy a sveta s osobitným dôrazom na Slovensko.
Text a foto: A. Štrpková