Ocenenia pre trojicu vedcov
6. 6. 2007 | videné 2185-krát
V pondelok 4. júna významné ocenenia SAV k životným jubileám prevzali doc. Július Rajčáni, Milan Labuda a prof. Jaromír Pastorek.
Podpredseda SAV Ivan Zahradník na malej slávnosti v priestoroch Úradu SAV v Bratislave odovzdal Medaily SAV za podporu vedy dvom významným vedcom - doc. MUDr. Júliusovi Rajčánimu, DrSc. z Virologického ústavu SAV a RNDr. Milanovi Labudovi, DrSc. z Ústavu zoológie SAV, ktoré im udelila Vedecká rada SAV. Riaditeľ Virologického ústavu SAV v Bratislave prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc. prevzal z jeho rúk Čestnú plaketu SAV Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách - udelilo mu ju Predsedníctvo SAV.
Na slávnosti sa okrem kolegov, priateľov a manželiek ocenených zúčastnil aj predseda Učenej spoločnosti SAV prof. Fedor Čiampor a člen Predsedníctva SAV Branislav Peťko.
Prof. Fedor Čiampor v laudácii na počesť doc. Júliusa Rajčániho pripomenul, že ocenený svoju kariéru začínal pod vedením zakladateľa Virologického ústavu SAV akademika Dionýza Blaškoviča, venoval sa patogenéze herpetických vírusov. Bol nielen skúseným a nadšeným experimentátorom, ale zároveň mal mimoriadne skúsenosti v oblasti mikroskopických techník. V ústave vypracoval a zaviedol do praxe množstvo techník, ktoré sa týkali predovšetkým imunofluorescencie, značenia antigénov, vírusových antigénov a sledovania týchto antigénov v bunkách. Z jeho vynikajúcich prednášok s množstvom obrazovej dokumentácie vzniklo množstvo uznávaných vedeckých prác, ktoré sa zaoberali akútnymi herpetickými infekciami, herpetickými infekciami latentnými a perzistentnými a jeho prínos do patogenézy týchto vírusov je mimoriadny. Neskôr sa venoval aj herpetickým vírusom hlodavcov a ďalšími témami počas spolupráce s ďalšími výskumníkmi v ústave – vírusom kliešťového zápalu mozgových blán, chrípkovým vírusom a iným. Pôsobil aj na pracoviskách vo veľkej Británii, v USA a v ďalších krajinách. Pedagogicky pôsobil na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a Jesseniovej LFUK v Martine.
Laudáciu na počesť Milana Labudu predniesol Branislav Peťko. Konštatoval, že ocenený začínal svoju vedeckú kariéru vo Virologickom ústave SAV ako zoológ a entomológ na oddelení arbovírusov štúdiom vzťahov medzi arbovírusmi a komármi. Najvýznamnejším výsledkom z toho obdobia bola izolácia vírusu West Nile z komárov na Slovensku, toho istého vírusu West Nile, ktorý je dnes stredobodom pozornosti v Spojených štátoch a Kanade. Postupne sa od komárov dostával ku kliešťom, ktoré ruka v ruke s vírusom kliešťovej encefalitídy začali čoraz intenzívnejšie vstupovať do jeho zorného poľa. Laudátor pripomenul pôsobenie Milana Labudu v laboratóriu prof. Patricie A. Nuttalovej v Oxforde, kde podali dôkaz, že dovtedajšia dogma o tom, že prenášače sa infikujú len na takých stavovcoch, ktoré majú v krvi hladinu vírusu – virémiu - dostatočne vysokú na ich infikovanie, už neplatí. V Oxforde zistili, že pozorovaný jav odporujúci predchádzajúcim znalostiam, je skôr pravidlom a neplatí len pre vírus Thogoto, ale že sa v laboratóriu rovnako úspešne uplatňuje aj pri "klasickom" arbovíruse, pri víruse kliešťovej encefalitídy. Z neskoršej spolupráce oxfordských a bratislavských výskumníkov vznikol poznatok, tento jav platí ešte dôraznejšie pre voľne žijúce hlodavce, ktoré sú prirodzeným hostiteľov kliešťov. Od toho sa odvinula rozsiahla práca na novej koncepcii prípravy vakcíny proti nákazám, ktoré prenášajú článkonožce. O roku 1995 bol Milan Labuda riaditeľom Ústavu zoológie SAV.
Prof. Fedor Čiampor v laudácii na počesť riaditeľa Virologického ústavu SAV prof. Jaromíra Pastoreka s pocitom hrdosti nenechal nikoho na pochybách, že ocenený patrí aj k jeho žiakom. Vyzdvihol nielen jeho vedecké zásluhy, ale aj podiel na vybudovaní a práci Biotechnologického centra SR – BITCET-u. Postupne, keď sa začal v ústave formovať odbor molekulárnej biológie, začal sa venovať práci v skupine akademika Boreckého na rekombinantnom interferóne, venoval sa štúdiu v tomto odbore, kde postupne spolu s manželkou Silviou dosiaholi výsledky, ktoré sú významné aj vo svetovom meradle a pritiahli pozornosť aj záujem o spoluprácu z významných európskych laboratórií. Laudátor zároveň vyzdvihol aj pedagogické pôsobenie oceneného.
Podpredseda SAV Ivan Zahradník na malej slávnosti v priestoroch Úradu SAV v Bratislave odovzdal Medaily SAV za podporu vedy dvom významným vedcom - doc. MUDr. Júliusovi Rajčánimu, DrSc. z Virologického ústavu SAV a RNDr. Milanovi Labudovi, DrSc. z Ústavu zoológie SAV, ktoré im udelila Vedecká rada SAV. Riaditeľ Virologického ústavu SAV v Bratislave prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc. prevzal z jeho rúk Čestnú plaketu SAV Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách - udelilo mu ju Predsedníctvo SAV.
Na slávnosti sa okrem kolegov, priateľov a manželiek ocenených zúčastnil aj predseda Učenej spoločnosti SAV prof. Fedor Čiampor a člen Predsedníctva SAV Branislav Peťko.
Prof. Fedor Čiampor v laudácii na počesť doc. Júliusa Rajčániho pripomenul, že ocenený svoju kariéru začínal pod vedením zakladateľa Virologického ústavu SAV akademika Dionýza Blaškoviča, venoval sa patogenéze herpetických vírusov. Bol nielen skúseným a nadšeným experimentátorom, ale zároveň mal mimoriadne skúsenosti v oblasti mikroskopických techník. V ústave vypracoval a zaviedol do praxe množstvo techník, ktoré sa týkali predovšetkým imunofluorescencie, značenia antigénov, vírusových antigénov a sledovania týchto antigénov v bunkách. Z jeho vynikajúcich prednášok s množstvom obrazovej dokumentácie vzniklo množstvo uznávaných vedeckých prác, ktoré sa zaoberali akútnymi herpetickými infekciami, herpetickými infekciami latentnými a perzistentnými a jeho prínos do patogenézy týchto vírusov je mimoriadny. Neskôr sa venoval aj herpetickým vírusom hlodavcov a ďalšími témami počas spolupráce s ďalšími výskumníkmi v ústave – vírusom kliešťového zápalu mozgových blán, chrípkovým vírusom a iným. Pôsobil aj na pracoviskách vo veľkej Británii, v USA a v ďalších krajinách. Pedagogicky pôsobil na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a Jesseniovej LFUK v Martine.
Laudáciu na počesť Milana Labudu predniesol Branislav Peťko. Konštatoval, že ocenený začínal svoju vedeckú kariéru vo Virologickom ústave SAV ako zoológ a entomológ na oddelení arbovírusov štúdiom vzťahov medzi arbovírusmi a komármi. Najvýznamnejším výsledkom z toho obdobia bola izolácia vírusu West Nile z komárov na Slovensku, toho istého vírusu West Nile, ktorý je dnes stredobodom pozornosti v Spojených štátoch a Kanade. Postupne sa od komárov dostával ku kliešťom, ktoré ruka v ruke s vírusom kliešťovej encefalitídy začali čoraz intenzívnejšie vstupovať do jeho zorného poľa. Laudátor pripomenul pôsobenie Milana Labudu v laboratóriu prof. Patricie A. Nuttalovej v Oxforde, kde podali dôkaz, že dovtedajšia dogma o tom, že prenášače sa infikujú len na takých stavovcoch, ktoré majú v krvi hladinu vírusu – virémiu - dostatočne vysokú na ich infikovanie, už neplatí. V Oxforde zistili, že pozorovaný jav odporujúci predchádzajúcim znalostiam, je skôr pravidlom a neplatí len pre vírus Thogoto, ale že sa v laboratóriu rovnako úspešne uplatňuje aj pri "klasickom" arbovíruse, pri víruse kliešťovej encefalitídy. Z neskoršej spolupráce oxfordských a bratislavských výskumníkov vznikol poznatok, tento jav platí ešte dôraznejšie pre voľne žijúce hlodavce, ktoré sú prirodzeným hostiteľov kliešťov. Od toho sa odvinula rozsiahla práca na novej koncepcii prípravy vakcíny proti nákazám, ktoré prenášajú článkonožce. O roku 1995 bol Milan Labuda riaditeľom Ústavu zoológie SAV.
Prof. Fedor Čiampor v laudácii na počesť riaditeľa Virologického ústavu SAV prof. Jaromíra Pastoreka s pocitom hrdosti nenechal nikoho na pochybách, že ocenený patrí aj k jeho žiakom. Vyzdvihol nielen jeho vedecké zásluhy, ale aj podiel na vybudovaní a práci Biotechnologického centra SR – BITCET-u. Postupne, keď sa začal v ústave formovať odbor molekulárnej biológie, začal sa venovať práci v skupine akademika Boreckého na rekombinantnom interferóne, venoval sa štúdiu v tomto odbore, kde postupne spolu s manželkou Silviou dosiaholi výsledky, ktoré sú významné aj vo svetovom meradle a pritiahli pozornosť aj záujem o spoluprácu z významných európskych laboratórií. Laudátor zároveň vyzdvihol aj pedagogické pôsobenie oceneného.