Na Smolenickom zámku o meraní
23. 5. 2007 | videné 2550-krát
V dňoch 20. – 24. mája boli Smolenice dejiskom 6. medzinárodnej konferencie o meraní – MEASUREMENT 2007.
Dvakrát meraj, raz strihaj – hovorí slovenské ľudové príslovie. A kto iný by pravdivosť týchto slov mohol potvrdiť lepšie než vedci, pre ktorých je meranie nielen zamestnaním, ale aj záľubou. V Smoleniciach, na 6. medzinárodnej konferencii o meraní – MEASUREMENT 2007, sa počas štyroch májových dní takýchto nadšencov zišlo 114 z 18-tich štátov sveta. (Desať štátov bolo z EÚ, štyri z Európy, vrátane Švajčiarska a štyri z Ázie).
Konferenciu otvoril a jej účastníkov privítal riaditeľ pracoviska, ktoré bolo hlavným organizátorom podujatia (a jedným z deviatich spoluorganizátorov) doc. Milan Tyšler, riaditeľ Ústavu merania SAV. V úvodnom príhovore ocenil najmä fakt, že mnohí účastníci konferencie, napríklad z Japonska, sú v Smoleniciach už po piatykrát. To tiež čosi hovorí o kvalite podujatia, ktoré sa tu od r. 1997 organizuje každé dva roky. K viacnásobným účastníkom patril aj zástupca IMEKO prof. Herbert P. Osanna z Inštitútu technológie výroby Technickej univerzity vo Viedni a prof. Paul P.L. Regtien z Holandska, ktorí spolu s prof. Linusom Michaelim z Technickej univerzity v Košiciach, prof. Ivanom Frollom z Ústavu merania SAV a doc. Tyšlerom predsedali konferencii. Predseda konferencie prof. Frollo sa svojej úlohy ujal príhovorom, v ktorom sa okrem iného zamyslel nad otázkou, či je šťastný ten, kto vie spoznať podstatu veci. Tak, ako to vedia a môžu napríklad vedci. A odpoveď? "Keď nám vyjde nová publikácia alebo keď objavíme nejaký nový fenomén, ktorý ešte nikto pred nami nepopísal, to je skutočné šťastie pre každého vedeckého pracovníka, pre ktorého je veda poslaním a nie zamestnaním," uviedol prof. Frollo.
Konferencia potvrdila, že nadšencov o akých hovoril prof. Frollo, bolo na nej viac ako dosť. Určite k nim patrili také osobnosti vedy o meraní ako sú už spomínaní profesori Osanna a Regtien, viac ako 75 ročný prof. Eugen-Georg Woschni a prof. Dietrich Hofmann z Nemecka, prof. Jurij Čuguj z Ruska, prof. Roman Maniewski a prof. Jan Zakrzewski z Poľska, prof. Katsuvuki Kojima z Japonska a mnohí ďalší. Potešiteľné je – ako ukázali prednášky – že k nim patria aj reprezentanti nielen tej skúsenej, ale aj najmladšej vedeckej generácie zo Slovenska.
Rokovanie konferencie, ktoré predznamenala skutočnosť, že záštitu nad ňou prevzalo IMEKO (Medzinárodná konfederácia merania) a jeho dva technické komitéty – TC 1 (vzdelávanie) a TC 13 (meranie v biológii a medicíne), prebehlo v piatich sekciách: teoretické problémy merania, meranie v biomedicíne, meranie fyzikálnych veličín a v dvoch posterových sekciách. Odznelo 49 referátov, tri pozvané prednášky a úvodná plenárna prednáška, vystavených bolo 51 posterových príspevkov. Predmetom prezentovaných príspevkov bola celá škála informácií z oblasti základného výskumu, aplikovaného výskumu a tiež praktické meracie metódy uplatňované v praxi. Vybrané príspevky konferencie budú publikované aj v medzinárodnom on-line vedeckom časopise: MEASUREMENT SCIENCE REVIEW, ktorý je dostupný na internetovej adrese: http://www.measurement.sk.
Úvodnú pozvanú prednášku na konferencii mal prof. H. P. Osanna z Rakúska, ktorý ako reprezentant IMEKO deklaroval unifikáciu metrológie a meracej techniky v rámci Európskej únie, načrtol akým smerom by sa táto problematika mala orientovať v budúcnosti a na príkladoch z EÚ predstavil tiež výchovný proces ľudí, ktorí z hľadiska metrológie, resp. výskumu, zabezpečujú meraciu techniku. Priblížil tiež organizáciu IMEKO s jej viac ako 25 technickými komitétmi, čo sú pracovné skupiny tematicky zamerané na určité konkrétne problematiky. Ako uviedol, IMEKO sa snaží problematiku správneho merania, ako neodmysliteľnú súčasť mnohých vedeckých disciplín a priemyselných aplikácií, rozširovať po celom svete. V rámci svetovej globalizácie by malo byť totiž bežné, aby sa merania robili rovnako presnými metódami a aby výsledky meraní mohli spoľahlivo slúžiť všetkým.
Účastníkov konferencie mimoriadne zaujala v prvý deň aj prednáška prof. Regtiena z Holandska, ktorý predstavil metrológiu ako balík tréningového programu pre vedu a inžinierstvo. Podobne ako prof. Osanna, aj on zdôraznil, ako je pre oblasť meracej techniky dôležité naučiť študentov správne merať. K tomu však potrebujú poznať nielen výpočtovú techniku, ale aj matematiku a fyziku, pretože pre správnosť meraní je dôležité rozumieť aj fyzikálnym princípom. Teda prečo sa veci dejú práve tak, ako sa dejú. V Holandsku sa tento spôsob výuky osvedčuje. Žiaľ, ako si v prestávke rokovania povzdychol prof. Ivan Frollo, nie všetky naše univerzity využívajú tento prístup. Skôr sa kladie dôraz práve na výpočtovú techniku a informatiku, než na fyziku, matematiku a meraciu techniku.
To, že výchove mladých vedcov je dôležité venovať čas a pozornosť, preukázalo aj vystúpenie mladého doktoranda z Oddelenia teoretických metód Ústavu merania SAV Svorada Štolca, ml. Pod vedením svojho školiteľa doc. Ivana Bajlu z Ústavu merania SAV, ktorý v súčasnosti pôsobí v Rakúsku v Austrian Research Centers, navrhol algoritmus, ktorý vyústil do dokonalejšej detekcie prítomnosti dopingovej látky erytropoetínu (EPO) v organizme športovcov. EPO si ľudský organizmus vytvára aj sám, ale jeho syntetická podoba je známy a stále používaný doping, ktorý výrazne zvyšuje výkonnosť športovca. Aj preto sa nezriedka, najmä vo vytrvalostných športoch, stále používa. A to i napriek faktu, že EPO doping má na svedomí smrť viacerých športovcov. Do roku 2000 bola táto látka u športovcov prakticky neidentifikovateľná a do konca roku 2006 bola jej detekcia prinajmenšom sporná. Od konca minulého roku sa aj vďaka dvom odborníkom zo Slovenska, z čoho jeden je ešte len doktorand, dá prítomnosť umelého EPO v organizme spoľahlivo detekovať. Vďaka tomu, by sa jeho používanie v športe mohlo stať čoskoro minulosťou.
K zaujímavým prednáškam prvého dňa patril aj spoločný príspevok Miroslava Haina z Ústavu merania SAV a Etsua Kawateho z Národného ústavu pokročilej priemyselnej vedy a technológie v japonskej Tsukube, ktorý predniesol Miroslav Hain. Týkal sa optického merania asférických plôch zrkadiel používaných v optických zariadeniach a v experimentoch, najmä v mikro a nanoelektronike pri meraní tenkých vrstiev a ich optických parametrov. Miroslavovi Hainovi, ktorý bol na niekoľkomesačnom pobyte na spomínanom japonskom pracovisku, sa podarilo vyvinúť novú optickú metódu, ktorá rýchlejšie, presnejšie a pritom lacnejšie dokáže určiť ako eliptické zrkadlo vnáša do jednotlivých experimentov neistotu v meraní. Tento skvelý výsledok je len ďalším dôkazom toho, že naši vedci v špičkových podmienkach dosahujú aj špičkové výsledky.
Aj keď na konferencii prevažovali príspevky o meraní fyzikálnych veličín, ktoré sú dôležité pre vedu, experimenty i priemysel, nie menej významná bola sekcia biomedicínských meraní. S pozvanou prednáškou jej rokovanie v stredu otvoril prof. Roman Maniewski z Poľska. Predstavil použitie optických metód v medicínskej diagnostike, ktoré nachádzajú čoraz častejšie uplatnenie aj pri vyšetreniach pacientov. Pochváliť sa mali čím v tejto sekcii aj naši vedci z Ústavu merania SAV, ktorí predstavili najnovšie výsledky riešenia svojich výskumných projektov v oblasti výskumu elektrického poľa srdca a v oblasti spracovania biosignálov pomocou nových metód vlnkových transformácií. Podľa riaditeľa ústavu doc. Milana Tyšlera je snahou vedcov z Ústavu merania SAV nájsť metódu, ktorá by neinvazívnym spôsobom umožnila pomerne skoro diagnostikovať poškodenie srdca ischémiou. Teda ešte v čase, keď je táto ischémia, čiže porucha prekrvenia srdca, ešte celkom malá. "Ide nám o to, aby nemusel lekár na základe skúsenosti a odhadom podľa výsledku EKG určovať, kde je ischémia asi lokalizovaná, ale aby sme to vedeli pomocou modelu hrudníka vloženého do počítača, exaktne vypočítať," vysvetlil nám zjednodušene Milan Tyšler.
Konferencia mala okrem vedeckého programu aj bohatý spoločenský program - prehliadku Starého mesta Bratislavy, prehliadku hradu Červený Kameň, vychádzku do jaskyne Driny a Malých Karpát či koncert skupiny Dovina Quartet. Niet divu, že prof. Osanna v poďakovaní sa organizátorom za bezchybný priebeh konferencie, ktorá sa postupne zaraďuje medzi najvýznamnejšie vedecké aktivity v oblasti meracej techniky na svete, vyslovil nádej, že v roku 2009 sa v Smoleniciach stretne s organizátormi a ďalšími účastníkmi opäť.
Sponzorsky sa na konferencii podieľala aj organizácia IEEE (medzinárodná organizácia elektronických inžinierov) a Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností.
Foto: A. Štrpková
Dvakrát meraj, raz strihaj – hovorí slovenské ľudové príslovie. A kto iný by pravdivosť týchto slov mohol potvrdiť lepšie než vedci, pre ktorých je meranie nielen zamestnaním, ale aj záľubou. V Smoleniciach, na 6. medzinárodnej konferencii o meraní – MEASUREMENT 2007, sa počas štyroch májových dní takýchto nadšencov zišlo 114 z 18-tich štátov sveta. (Desať štátov bolo z EÚ, štyri z Európy, vrátane Švajčiarska a štyri z Ázie).
Konferenciu otvoril a jej účastníkov privítal riaditeľ pracoviska, ktoré bolo hlavným organizátorom podujatia (a jedným z deviatich spoluorganizátorov) doc. Milan Tyšler, riaditeľ Ústavu merania SAV. V úvodnom príhovore ocenil najmä fakt, že mnohí účastníci konferencie, napríklad z Japonska, sú v Smoleniciach už po piatykrát. To tiež čosi hovorí o kvalite podujatia, ktoré sa tu od r. 1997 organizuje každé dva roky. K viacnásobným účastníkom patril aj zástupca IMEKO prof. Herbert P. Osanna z Inštitútu technológie výroby Technickej univerzity vo Viedni a prof. Paul P.L. Regtien z Holandska, ktorí spolu s prof. Linusom Michaelim z Technickej univerzity v Košiciach, prof. Ivanom Frollom z Ústavu merania SAV a doc. Tyšlerom predsedali konferencii. Predseda konferencie prof. Frollo sa svojej úlohy ujal príhovorom, v ktorom sa okrem iného zamyslel nad otázkou, či je šťastný ten, kto vie spoznať podstatu veci. Tak, ako to vedia a môžu napríklad vedci. A odpoveď? "Keď nám vyjde nová publikácia alebo keď objavíme nejaký nový fenomén, ktorý ešte nikto pred nami nepopísal, to je skutočné šťastie pre každého vedeckého pracovníka, pre ktorého je veda poslaním a nie zamestnaním," uviedol prof. Frollo.
Konferencia potvrdila, že nadšencov o akých hovoril prof. Frollo, bolo na nej viac ako dosť. Určite k nim patrili také osobnosti vedy o meraní ako sú už spomínaní profesori Osanna a Regtien, viac ako 75 ročný prof. Eugen-Georg Woschni a prof. Dietrich Hofmann z Nemecka, prof. Jurij Čuguj z Ruska, prof. Roman Maniewski a prof. Jan Zakrzewski z Poľska, prof. Katsuvuki Kojima z Japonska a mnohí ďalší. Potešiteľné je – ako ukázali prednášky – že k nim patria aj reprezentanti nielen tej skúsenej, ale aj najmladšej vedeckej generácie zo Slovenska.
Rokovanie konferencie, ktoré predznamenala skutočnosť, že záštitu nad ňou prevzalo IMEKO (Medzinárodná konfederácia merania) a jeho dva technické komitéty – TC 1 (vzdelávanie) a TC 13 (meranie v biológii a medicíne), prebehlo v piatich sekciách: teoretické problémy merania, meranie v biomedicíne, meranie fyzikálnych veličín a v dvoch posterových sekciách. Odznelo 49 referátov, tri pozvané prednášky a úvodná plenárna prednáška, vystavených bolo 51 posterových príspevkov. Predmetom prezentovaných príspevkov bola celá škála informácií z oblasti základného výskumu, aplikovaného výskumu a tiež praktické meracie metódy uplatňované v praxi. Vybrané príspevky konferencie budú publikované aj v medzinárodnom on-line vedeckom časopise: MEASUREMENT SCIENCE REVIEW, ktorý je dostupný na internetovej adrese: http://www.measurement.sk.
Úvodnú pozvanú prednášku na konferencii mal prof. H. P. Osanna z Rakúska, ktorý ako reprezentant IMEKO deklaroval unifikáciu metrológie a meracej techniky v rámci Európskej únie, načrtol akým smerom by sa táto problematika mala orientovať v budúcnosti a na príkladoch z EÚ predstavil tiež výchovný proces ľudí, ktorí z hľadiska metrológie, resp. výskumu, zabezpečujú meraciu techniku. Priblížil tiež organizáciu IMEKO s jej viac ako 25 technickými komitétmi, čo sú pracovné skupiny tematicky zamerané na určité konkrétne problematiky. Ako uviedol, IMEKO sa snaží problematiku správneho merania, ako neodmysliteľnú súčasť mnohých vedeckých disciplín a priemyselných aplikácií, rozširovať po celom svete. V rámci svetovej globalizácie by malo byť totiž bežné, aby sa merania robili rovnako presnými metódami a aby výsledky meraní mohli spoľahlivo slúžiť všetkým.
Účastníkov konferencie mimoriadne zaujala v prvý deň aj prednáška prof. Regtiena z Holandska, ktorý predstavil metrológiu ako balík tréningového programu pre vedu a inžinierstvo. Podobne ako prof. Osanna, aj on zdôraznil, ako je pre oblasť meracej techniky dôležité naučiť študentov správne merať. K tomu však potrebujú poznať nielen výpočtovú techniku, ale aj matematiku a fyziku, pretože pre správnosť meraní je dôležité rozumieť aj fyzikálnym princípom. Teda prečo sa veci dejú práve tak, ako sa dejú. V Holandsku sa tento spôsob výuky osvedčuje. Žiaľ, ako si v prestávke rokovania povzdychol prof. Ivan Frollo, nie všetky naše univerzity využívajú tento prístup. Skôr sa kladie dôraz práve na výpočtovú techniku a informatiku, než na fyziku, matematiku a meraciu techniku.
To, že výchove mladých vedcov je dôležité venovať čas a pozornosť, preukázalo aj vystúpenie mladého doktoranda z Oddelenia teoretických metód Ústavu merania SAV Svorada Štolca, ml. Pod vedením svojho školiteľa doc. Ivana Bajlu z Ústavu merania SAV, ktorý v súčasnosti pôsobí v Rakúsku v Austrian Research Centers, navrhol algoritmus, ktorý vyústil do dokonalejšej detekcie prítomnosti dopingovej látky erytropoetínu (EPO) v organizme športovcov. EPO si ľudský organizmus vytvára aj sám, ale jeho syntetická podoba je známy a stále používaný doping, ktorý výrazne zvyšuje výkonnosť športovca. Aj preto sa nezriedka, najmä vo vytrvalostných športoch, stále používa. A to i napriek faktu, že EPO doping má na svedomí smrť viacerých športovcov. Do roku 2000 bola táto látka u športovcov prakticky neidentifikovateľná a do konca roku 2006 bola jej detekcia prinajmenšom sporná. Od konca minulého roku sa aj vďaka dvom odborníkom zo Slovenska, z čoho jeden je ešte len doktorand, dá prítomnosť umelého EPO v organizme spoľahlivo detekovať. Vďaka tomu, by sa jeho používanie v športe mohlo stať čoskoro minulosťou.
K zaujímavým prednáškam prvého dňa patril aj spoločný príspevok Miroslava Haina z Ústavu merania SAV a Etsua Kawateho z Národného ústavu pokročilej priemyselnej vedy a technológie v japonskej Tsukube, ktorý predniesol Miroslav Hain. Týkal sa optického merania asférických plôch zrkadiel používaných v optických zariadeniach a v experimentoch, najmä v mikro a nanoelektronike pri meraní tenkých vrstiev a ich optických parametrov. Miroslavovi Hainovi, ktorý bol na niekoľkomesačnom pobyte na spomínanom japonskom pracovisku, sa podarilo vyvinúť novú optickú metódu, ktorá rýchlejšie, presnejšie a pritom lacnejšie dokáže určiť ako eliptické zrkadlo vnáša do jednotlivých experimentov neistotu v meraní. Tento skvelý výsledok je len ďalším dôkazom toho, že naši vedci v špičkových podmienkach dosahujú aj špičkové výsledky.
Aj keď na konferencii prevažovali príspevky o meraní fyzikálnych veličín, ktoré sú dôležité pre vedu, experimenty i priemysel, nie menej významná bola sekcia biomedicínských meraní. S pozvanou prednáškou jej rokovanie v stredu otvoril prof. Roman Maniewski z Poľska. Predstavil použitie optických metód v medicínskej diagnostike, ktoré nachádzajú čoraz častejšie uplatnenie aj pri vyšetreniach pacientov. Pochváliť sa mali čím v tejto sekcii aj naši vedci z Ústavu merania SAV, ktorí predstavili najnovšie výsledky riešenia svojich výskumných projektov v oblasti výskumu elektrického poľa srdca a v oblasti spracovania biosignálov pomocou nových metód vlnkových transformácií. Podľa riaditeľa ústavu doc. Milana Tyšlera je snahou vedcov z Ústavu merania SAV nájsť metódu, ktorá by neinvazívnym spôsobom umožnila pomerne skoro diagnostikovať poškodenie srdca ischémiou. Teda ešte v čase, keď je táto ischémia, čiže porucha prekrvenia srdca, ešte celkom malá. "Ide nám o to, aby nemusel lekár na základe skúsenosti a odhadom podľa výsledku EKG určovať, kde je ischémia asi lokalizovaná, ale aby sme to vedeli pomocou modelu hrudníka vloženého do počítača, exaktne vypočítať," vysvetlil nám zjednodušene Milan Tyšler.
Konferencia mala okrem vedeckého programu aj bohatý spoločenský program - prehliadku Starého mesta Bratislavy, prehliadku hradu Červený Kameň, vychádzku do jaskyne Driny a Malých Karpát či koncert skupiny Dovina Quartet. Niet divu, že prof. Osanna v poďakovaní sa organizátorom za bezchybný priebeh konferencie, ktorá sa postupne zaraďuje medzi najvýznamnejšie vedecké aktivity v oblasti meracej techniky na svete, vyslovil nádej, že v roku 2009 sa v Smoleniciach stretne s organizátormi a ďalšími účastníkmi opäť.
Sponzorsky sa na konferencii podieľala aj organizácia IEEE (medzinárodná organizácia elektronických inžinierov) a Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností.
Foto: A. Štrpková