Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Na koncerte k prvému Dňu výskumu rakoviny koncertovala kapela Romano štilo:  Marek Rajt - 1. husle (vľavo) , Ervín Meszáros - 2. husle (vpravo), Richard Šarközi - viola, gitara (prvý zľava),  František Rigo - cimbal, kapelník, Martin Rajt - kontrabas. Chýba už len Melinda Mihoková, ktorá mala miesto  pri klavíri.

7. marec – Dňom výskumu rakoviny

12. 3. 2007 | videné 2240-krát
Tlačová konferencia a benefičný koncert odštartovali na Slovensku prvý Deň výskumu rakoviny. Stal sa ním 7. marec.

V stredu 7. marca sa pri príležitosti prvého Dňa výskumu rakoviny v Divadle Aréna v Bratislave uskutočnil benefičný koncert pod záštitou Dušana Čaploviča, podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. S veľkým úspechom na ňom vystúpila vynikajúca rómska kapela Romano štilo so skvelým huslistom Marekom Rajtom vedená kapelníkom a cimbalistom Františkom Rigom. Na koncerte v netradičnej podobe zazneli slávne skladby majstrov klaisky: Klavírny koncert b mol P. I. Čajkovského, Entertainer S. Joplina, slovenské ľudové aj židovské piesne, árie a duety z opery Traviata G. Verdiho, diela J. Brahmsa a ďalšie skladby, ktoré uchvátili návštevníkov nielen vďaka skupine Romano štilo, ale aj zasluhou skladateľa Igora Bázlika, speváka rómskych melódií Janka Riga, originálneho speváka židovských piesní Ervína Schönhausera, huslistu a speváka ľudových piesní Miroslava Dudíka, operných spevákov Evy Hornyákovej a Michala Lehotského. Hudobným vrchol večera bol však mladý český husľový virtuóz Pavel Šporcl, ktorý s kapelou Romano Stilo naozaj virtuózne zahral Cigánske melódie Pabla Sarasateho, slávny Montiho Čardáš a Capriccio No 24 a mol Niccola Paganiniho.

V úvode koncertu, ktorý s vtipom a znalosťou veci moderoval Ján Juráš, Dušan Čaplovič v krátkom príhovore ocenil úsilie onkologických výskumníkov zabezpečiť pre pacientov aj u nás špičkové vyšetrovacie a liečebné metódy, ktoré ponúka onkologický výskum a v tejto súvislosti uvítal aj snahu udomácniť u nás, ale i vo svete, Deň výskumu rakoviny. Nadácia Výskum rakoviny, ktorá koncert zorganizovala si za symbol tohto dňa zvolila snežienku. Dôvod ozrejmila prezidentka Nadácie výskum rakoviny RNDr. Margita Klobušická, CSc.: "Je to kvietok, ktorý sa napriek nepriazni počasia a snehu prediera na svet, len aby nás potešil. Rovnako ako onkologický výskum, ktorý napriek ťažkostiam a stálemu nedostatku financií, krôčik za krôčikom prináša nové poznatky, ktoré pomáhajú častejšie víťaziť nad takou zákernou chorobou ako je rakovina".

A prečo vôbec Deň výskumu rakoviny? Dôvodom sú nádorové ochorenia, ktoré sú stále veľkým svetovým zdravotníckym problémom a druhou najčastejšou príčinou úmrtí u nás.
Na celom svete existuje veľké množstvo nadácií, spoločností a výskumných ústavov, ktoré vo svojom názve nesú slová "cancer research" – výskum rakoviny. Spája ich spoločný cieľ – nájsť spôsob, ako pomocou vedeckých poznatkov zvládnuť náš zatiaľ nerovný boj s rôznymi typmi zhubných nádorov. K tomuto boju sa pripojila aj Nadácia Výskum rakoviny, ktorá chce iniciovať vytvorenie spojenectva medzi onkologickými výskumnými pracoviskami, onkologickými klinikami, lekármi, ľuďmi postihnutými rakovinou a takto vyhlásiť účinný boj proti rakovine.

Deň pred koncertom, 6. marca, sa v Ústave experimentálnej onkológie SAV konala - v poslednej tretine aj za prítomnosti štátneho tajomníka Ministerstva zdravotníctva SR Daniela Klačka a ďalších zástupcov rezortu - tlačová beseda ku Dňu výskumu rakoviny na tému "Len prevencia nestačí..." Nadácia Výskum rakoviny si uvedomuje dôležitosť prevencie rakoviny formou dodržiavania zdravého životného štýlu, ale len prevencia nestačí. Nutný je onkologický výskum. Podčiarkol to vo svojom vystúpení na tlačovej besede aj podpredseda SAV Ivan Zahradník. Pretože, ako zdôraznil aj riaditeľ ÚEO SAV doc. Ing. Čestmír Altaner, DrSc., práve onkologický výskum je ten správny kľúč k riešeniu rozhodujúcich otázok, na ktoré musia nájsť odpovede vedci – onkológovia. "Mali by sme si všetci uvedomiť, že za mnohými novinkami v diagnostike a liečbe rakoviny sa skrývajú niekoľko rokov vopred získané poznatky na poli onkologického výskumu. Nevyhnutná je preto spolupráca medzi výskumom a klinickou praxou, ktorú je potrebné podporovať aj legislatívne. Sme presvedčení, že tzv. aplikovaný onkologický výskum prináša rýchly prenos získaných vedeckých poznatkov do klinickej praxe za účelom zlepšenia situácie onkologických pacientov". Čestmír Altaner zdôraznil tiež ciele 7. marca – tým základným je upozorniť na priority a potenciál moderného onkologického výskumu. Aj preto sa Nadácia Výskum rakoviny rozhodla vyhlásiť 7. marec každoročne za Deň výskumu rakoviny s posolstvom: Podporte výskum rakoviny, podporíte šancu na včasné zistenie ochorenia a jeho lepšiu liečbu pre nás všetkých.

Na tlačovej besede odzneli viaceré zaujímavé prezentácie úspešných spoluprác vedcov a lekárov v boji proti rakovine. Konkrétne to boli výsledky molekulárno-biologického výskumu súvisiace s niektorými vrodenými mutáciami génov, poznatky súvisiace s cirkulujúcimi nádorovými bunkami, ktoré umožňujú skoršiu diagnostiku metastáz, novinky klinického výskumu v nádorových ochoreniach krvotvorby, prevencia nežiaducich účinkov onkologickej liečby pomocou baktérií mliečneho kvasenia i využitie kmeňových buniek získaných z tukového tkaniva v liečbe nádorov.

Informácie experimentálnych i klinických výskumníkov doplnili aj mnohí odborníci z medicínskej praxe. Všetci sa však zhodli na jednom – ak sa majú výskum a najnovšie vedecké poznatky podieľať na diagnostikovaní a liečbe onkologických pacientov, mala by na to myslieť aj legislatíva. Nie je možné, aby výskumníci určité náročné diagnostické a liečebné metódy, o ktorých sa vie, že sú úspešné, ale vyžadujú špičkových odborníkov a zariadenia, ktorými zatiaľ disponuje u nás iba výskum, vykonávali bez akejkoľvek finančnej náhrady. Problém je v tom, že činnosť ÚEO SAV nepodlieha pod ministerstvo zdravotníctva, a teda zdravotné poisťovne výkony experimentálnych onkológov v prospech pacientov preplácať nemôžu. Hoci, ako zdôraznila zástupkyňa jednej z nich, ony – pokiaľ by to bolo legislatívne kryté – by sa tomu nebránili. A to je vlastne dôvod, prečo onkológovia požadujú zmenu legislatívy. Prítomní zástupcovia ministerstva v tejto súvislosti informovali o pripravovanom Národnom onkologickom programe, ktorý je programom medzirezortným a teda by mohol mnohé zo spomínaných problémov vyriešiť. Dúfajme, že sa tak naozaj stane.



Foto: Archív Nadácie Výskum rakoviny a Tomáš Krivulčík.