Bratislava očami krajinných ekológov
9. 3. 2007 | videné 2449-krát
Na svete je nová publikácia Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy. Je dielom pracovníkov ÚKE SAV.
Za názvom Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy, ktorá vyšla vo vydavateľstve SAV Veda, je pozoruhodná publikácia, ktorú v utorok 6. marca 2007 krstili vo Vodárenskom múzeu v Bratislave. Kniha je dielom doc. RNDr. Tatiany Hrnčiarovej, CSc. z Ústavu krajinnej ekológie (ÚKE) SAV ako hlavnej riešiteľky a jej ďalších deväť kolegýň (RNDr. Zita Izakovičová, PhD., RNDr. Eva Paudišová, PhD., Ing. Dagmar Štefunková, PhD., RNDr. Marta Dobrovodská, PhD., RNDr. Eva Kalivodová, CSc., RNDr. Milena Moyzeová, PhD., Ing. Jana Špulerová, PhD. a Mgr. Jaroslava Popovičová – Waters). Okrem autoriek sa na slávnostnom uvedení publikácie do života zúčastnili zástupcovia samosprávy mesta Bratislavy a jej mestských častí, SAV, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, sponzori a ďalší hostia. Medzi nimi viceprimátorka Bratislava Anna Dyttertová, podpredsedovia SAV PhDr. Viera Rosová, CSc. a RNDr. Ivan Zahradník, CSc., člen Predsedníctva SAV RNDr. Igor Túnyi, CSc., starosta mestskej časti Bratislava Nové mesto Ing. Richard Frimmel, starostka mestskej časti Bratislava Devín Ing. Ľubica Kolková, riaditeľ vydavateľstva Veda JUDr. Milan Brňák, šéfredaktor vydavateľstva Emil Borčin a iní. Čestným hosťom bol aj poslanec NR SR prof. Lászlo Miklós, bývalý kolega pracovníkov ÚKE SAV. Nechýbali ani novinári, ktorí sa s autorkami publikácie stretli už o hodinu skôr na talčovej konferencii. Nechýbali ani slávnostné príhovory.
V mene hostiteľov – Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. -privítal prítomných Ing. Oto Krajčovič, ktorý ich previedol históriou spoločnosti, ktorá sa stará o zásobovanie Bratislavy pitnou vodou a čistením odpadových vôd, stručne predstavil stratégiu rozvoja a novej publikácii poprial šťastnú cestu do života.
So želaním šťastnej púti vyprevadil knihu do života aj podpredseda SAV Ivan Zahradník, ktorý vyzdvihol ÚKE SAV ako špičkovú vedeckú inštitúciu, ktorá v svojej oblasti dokáže plniť aj najnáročnejšie európske projekty. Dôkazom je podľa neho aj prezentovaná kniha, ktorá sa týka len jedného regiónu Slovenska, ale z hľadiska metodiky a vedeckých prístupov znesie tie najvyššie medzinárodné kritériá.
Riaditeľ ÚKE SAV Ing. Július Oszlányi, CSc. v krátkom exkurze do histórie ústavu pripomenul, že ústav bol jedným z prvých vedeckých pracovísk v Európe, ktorý sa zaoberal problémami ekológie krajiny a dnes je vo svete uznávaným pracoviskom, ktoré sa podieľa na mnohých medzinárodných projektoch. V ústave vznikla aj metodika krajinnoekologického plánovania – LANDEP, dnes známa doslova v celom svete. Obsahuje ju aj Agenda 21 zo Summitu o životnom prostredí a rozvoji Rio'92 ako odporúčanú podkladovú metodiku pre integrovaný prístup k manažmentu prírodných zdrojov. "Jej autormi sú aj tu prítomní prof. Milan Ružička a prof. Lászlo Miklós", s radosťou zdôraznil J. Oszlányi. Na margo prezentovanej knižnej novinky povedal: "Kládli sme si za povinnosť venovať dlhodobú pozornosť aj Bratislave a som veľmi rád, že odovzdávame verejnosti takú vynikajúcu publikaciu, kde je na základe vedeckých poznatkov zdôvodnené ako má napredovať rozvoj Bratislavy".
Viceprimátorka Bratislavy Anna Dyttertová pripomenula, že Bratislava na rozdiel od iných európskych metropol, nie je len spoločenským, kultúrnym a administratívnym centrom Slovenska, ale je aj významným priemyselným centrom, čo má na mesto aj určitý negatívny vplyv. Z hľadiska rozvoja mesta však ide o to, ako v ňom skĺbiť moderný život s prírodou. "Aj preto", zdôraznila, "Magistrát hlavného mesta víta vznik tejto publikácie. Som presvedčená, že kniha si nájde miesto aj v inštitúciách verejnej správy. A chcem veriť a budeme sa o to snažiť, aby tato publikácia bola odteraz vždy pri rozhodovaní o územnom pláne a pri všetkých aktivitách, ktoré sa tykajú enviromentálneho zivota Bratislavy".
Slová Anny Dyttertovej vyvolali búrlivý potlesk a ocenil ich v svojom vystúpení aj exminister životného prostredia poslanec NR SR prof. Lászlo Miklós, o čosi neskôr aj krstný otec publikácie. Potešili aj prof. Milana Ružičku, dlhoročného bývalého riaditeľa ÚKE SAV, ktorý sa po niekoľko desaťročí stretával s nezáujmom verejnej správy o výsledky ekologického výskumu a nerešpektovaním pripomienok a varovaní ekológov. "O to viac, treba teraz urobiť všetko pre to, aby sa materiály ako je kniha Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy uplatnili v praxi a dostali do povedomia čo najviac ľudí. Pretože nám všetkým by malo ísť o trvalo udržateľný rozvoj", dodal na záver.
Po všetkých týchto slovách a prianiach predstúpila pred prítomných napokon aj Tatiana Hrnčiarová. a formou power-pointovej prezentácie hutne a jasne predstavila knihu i krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy očami ekológov a najnovších poznatkov vedy. Ako uviedla, cieľom projektu bolo vypracovať na základe krajinnoekologických podkladov hlavné zásady ďalšieho rozvoja mesta Bratislavy a jeho 17 mestských častí. Z hľadiska konkrétneho využitia konštatovala, že získané poznatky z projektu boli už využité pri pripomienkovaní Návrhu územného plánu mesta Bratislava a môžu sa permanentne využívať pri urbanistickom zámere akejkoľvek časti mesta. "Pričom", zdôraznila, "pre priaznivý rozvoj Bratislavy treba znížiť záber ornej pôdy a pôdy pod vinicami na zástavbu; záber lesnej pôdy a výrub stromov za účelom vytvorenia "rekreácie v prírode" a zamedziť zahusťovanie zástavby, čím dochádza k rušeniu trávnatých plôch, ihrísk a k výrubu mestskej vegetácie, ale aj historickej siluety mesta".
Vedecká monografia Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy (Hrnčiarová, T. a kol., 2006) je nielen obsažná, ale aj krásna. Má 316 strán, 47 tabuliek, 62 máp, 7 obrázkov, 20 ortofotosnímok a 300 farebných fotografií. Predstavuje metodický postup – návod riešenia - nielen pre mesto Bratislavu, ale aj pre ďalšie územia. Určená je pre krajinných ekológov, územných plánovačov, pre pracovníkov v štátnej a miestnej správe, študentov, ochrancov prírody a pre všetkých, ktorým nie sú ľahostajné problémy životného prostredia.
Adela Štrpková
Foto: Ivan Šimonides a Vladimír Šmihula
Za názvom Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy, ktorá vyšla vo vydavateľstve SAV Veda, je pozoruhodná publikácia, ktorú v utorok 6. marca 2007 krstili vo Vodárenskom múzeu v Bratislave. Kniha je dielom doc. RNDr. Tatiany Hrnčiarovej, CSc. z Ústavu krajinnej ekológie (ÚKE) SAV ako hlavnej riešiteľky a jej ďalších deväť kolegýň (RNDr. Zita Izakovičová, PhD., RNDr. Eva Paudišová, PhD., Ing. Dagmar Štefunková, PhD., RNDr. Marta Dobrovodská, PhD., RNDr. Eva Kalivodová, CSc., RNDr. Milena Moyzeová, PhD., Ing. Jana Špulerová, PhD. a Mgr. Jaroslava Popovičová – Waters). Okrem autoriek sa na slávnostnom uvedení publikácie do života zúčastnili zástupcovia samosprávy mesta Bratislavy a jej mestských častí, SAV, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, sponzori a ďalší hostia. Medzi nimi viceprimátorka Bratislava Anna Dyttertová, podpredsedovia SAV PhDr. Viera Rosová, CSc. a RNDr. Ivan Zahradník, CSc., člen Predsedníctva SAV RNDr. Igor Túnyi, CSc., starosta mestskej časti Bratislava Nové mesto Ing. Richard Frimmel, starostka mestskej časti Bratislava Devín Ing. Ľubica Kolková, riaditeľ vydavateľstva Veda JUDr. Milan Brňák, šéfredaktor vydavateľstva Emil Borčin a iní. Čestným hosťom bol aj poslanec NR SR prof. Lászlo Miklós, bývalý kolega pracovníkov ÚKE SAV. Nechýbali ani novinári, ktorí sa s autorkami publikácie stretli už o hodinu skôr na talčovej konferencii. Nechýbali ani slávnostné príhovory.
V mene hostiteľov – Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. -privítal prítomných Ing. Oto Krajčovič, ktorý ich previedol históriou spoločnosti, ktorá sa stará o zásobovanie Bratislavy pitnou vodou a čistením odpadových vôd, stručne predstavil stratégiu rozvoja a novej publikácii poprial šťastnú cestu do života.
So želaním šťastnej púti vyprevadil knihu do života aj podpredseda SAV Ivan Zahradník, ktorý vyzdvihol ÚKE SAV ako špičkovú vedeckú inštitúciu, ktorá v svojej oblasti dokáže plniť aj najnáročnejšie európske projekty. Dôkazom je podľa neho aj prezentovaná kniha, ktorá sa týka len jedného regiónu Slovenska, ale z hľadiska metodiky a vedeckých prístupov znesie tie najvyššie medzinárodné kritériá.
Riaditeľ ÚKE SAV Ing. Július Oszlányi, CSc. v krátkom exkurze do histórie ústavu pripomenul, že ústav bol jedným z prvých vedeckých pracovísk v Európe, ktorý sa zaoberal problémami ekológie krajiny a dnes je vo svete uznávaným pracoviskom, ktoré sa podieľa na mnohých medzinárodných projektoch. V ústave vznikla aj metodika krajinnoekologického plánovania – LANDEP, dnes známa doslova v celom svete. Obsahuje ju aj Agenda 21 zo Summitu o životnom prostredí a rozvoji Rio'92 ako odporúčanú podkladovú metodiku pre integrovaný prístup k manažmentu prírodných zdrojov. "Jej autormi sú aj tu prítomní prof. Milan Ružička a prof. Lászlo Miklós", s radosťou zdôraznil J. Oszlányi. Na margo prezentovanej knižnej novinky povedal: "Kládli sme si za povinnosť venovať dlhodobú pozornosť aj Bratislave a som veľmi rád, že odovzdávame verejnosti takú vynikajúcu publikaciu, kde je na základe vedeckých poznatkov zdôvodnené ako má napredovať rozvoj Bratislavy".
Viceprimátorka Bratislavy Anna Dyttertová pripomenula, že Bratislava na rozdiel od iných európskych metropol, nie je len spoločenským, kultúrnym a administratívnym centrom Slovenska, ale je aj významným priemyselným centrom, čo má na mesto aj určitý negatívny vplyv. Z hľadiska rozvoja mesta však ide o to, ako v ňom skĺbiť moderný život s prírodou. "Aj preto", zdôraznila, "Magistrát hlavného mesta víta vznik tejto publikácie. Som presvedčená, že kniha si nájde miesto aj v inštitúciách verejnej správy. A chcem veriť a budeme sa o to snažiť, aby tato publikácia bola odteraz vždy pri rozhodovaní o územnom pláne a pri všetkých aktivitách, ktoré sa tykajú enviromentálneho zivota Bratislavy".
Slová Anny Dyttertovej vyvolali búrlivý potlesk a ocenil ich v svojom vystúpení aj exminister životného prostredia poslanec NR SR prof. Lászlo Miklós, o čosi neskôr aj krstný otec publikácie. Potešili aj prof. Milana Ružičku, dlhoročného bývalého riaditeľa ÚKE SAV, ktorý sa po niekoľko desaťročí stretával s nezáujmom verejnej správy o výsledky ekologického výskumu a nerešpektovaním pripomienok a varovaní ekológov. "O to viac, treba teraz urobiť všetko pre to, aby sa materiály ako je kniha Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy uplatnili v praxi a dostali do povedomia čo najviac ľudí. Pretože nám všetkým by malo ísť o trvalo udržateľný rozvoj", dodal na záver.
Po všetkých týchto slovách a prianiach predstúpila pred prítomných napokon aj Tatiana Hrnčiarová. a formou power-pointovej prezentácie hutne a jasne predstavila knihu i krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy očami ekológov a najnovších poznatkov vedy. Ako uviedla, cieľom projektu bolo vypracovať na základe krajinnoekologických podkladov hlavné zásady ďalšieho rozvoja mesta Bratislavy a jeho 17 mestských častí. Z hľadiska konkrétneho využitia konštatovala, že získané poznatky z projektu boli už využité pri pripomienkovaní Návrhu územného plánu mesta Bratislava a môžu sa permanentne využívať pri urbanistickom zámere akejkoľvek časti mesta. "Pričom", zdôraznila, "pre priaznivý rozvoj Bratislavy treba znížiť záber ornej pôdy a pôdy pod vinicami na zástavbu; záber lesnej pôdy a výrub stromov za účelom vytvorenia "rekreácie v prírode" a zamedziť zahusťovanie zástavby, čím dochádza k rušeniu trávnatých plôch, ihrísk a k výrubu mestskej vegetácie, ale aj historickej siluety mesta".
Vedecká monografia Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy (Hrnčiarová, T. a kol., 2006) je nielen obsažná, ale aj krásna. Má 316 strán, 47 tabuliek, 62 máp, 7 obrázkov, 20 ortofotosnímok a 300 farebných fotografií. Predstavuje metodický postup – návod riešenia - nielen pre mesto Bratislavu, ale aj pre ďalšie územia. Určená je pre krajinných ekológov, územných plánovačov, pre pracovníkov v štátnej a miestnej správe, študentov, ochrancov prírody a pre všetkých, ktorým nie sú ľahostajné problémy životného prostredia.
Adela Štrpková
Foto: Ivan Šimonides a Vladimír Šmihula