Medzinárodný heliosférický rok
27. 2. 2007 | videné 1192-krát
V pondelok 19. februára v aule budovy OSN vo Viedni slávnostne otvorili "Medzinárodný heliosférický rok 2007".
Súčasťou otvorenia International Heliospherical Year so skratkou IHY 2007, alebo v slovenčine MHR 2007, bola aj panelová prezentácia národných programov. Na druhý deň sa v zasadačke Rakúskej akadémie vied uskutočnila vedecká konferencia MHR, na ktorej jednotliví zástupcovia informovali o cieľoch a programoch MHR v celosvetovom meradle, o národných programoch, ktoré sa v rámci MHR budú konať a pod..
Čo je MHR
MHR bol vyhlásený pod patronátom Organizácie spojených národov a nadväzuje na predchádzajúce veľké medzinárodné programy Medzinárodný polárny rok 1 (MPR1, 1882-1883), Medzinárodný polárny rok 2 (MPR2, 1832-1933) a mnohým pamätníkom aj u nás známy Medzinárodný geofyzikálny rok, MGR (1957-1958). MHR je po 150 rokoch pokračovaním prvej plodnej medzinárodnej spolupráce, ktorej návrh vzišiel z návrhu námorného poručíka Carla Weyprechta z Viedne, keď sa v roku 1875 vrátil z arktickej expedície. Zároveň jeho otvorenie súvisí aj s 50. výročím vypustenia prvej umelej družice Zeme, známej pod menom Sputnik 1, ktorá odštartovala 4. októbra 1957. Tento deň sa na celom svete považuje za začiatok kozmickej éry, na prahu ktorej, aj napriek veľkým rozmachom vo výskume kozmického priestoru, stále stojíme. MHR je teda akousi "globalizáciou" vedeckého výskumu, ktorá sa dnes neobmedzuje len na Zem a jej blízke okolie (ciele predchádzajúcich programov), ale obsahuje celý priestor, v ktorom dominuje SLNKO – teda heliosféru (grécke pomenovanie Slnka je Helios).
Aké sú hlavné ciele MHR
MHR má tri základné témy. Sú to:
Pracovná skupina MHR na čele s Dr. Josephom. Davilom z USA (NASA) vyšpecifikovala 6 jedinečných cieľov, ktoré by sa mali riešiť:
Do koordinovaného programu sa môžu zapájať aj jednotlivci, a to tak, že programovému výboru MHR predložia námet, čo by sa malo pozorovať, kedy a pomocou akých prístrojov. Návrhy budú posúdené. V súčasnosti, ako povedal Dr. Davila, do MHR je zapojených 71 krajín a okolo 200 observatórií. Program OSN zatiaľ podporilo 17 krajín.
Program MHR bude prebiehať v dvoch etapách:
1. 2007 – 2088 – zahájenie MHR ako integrovaného medzinárodného programu: veda, zriaďovanie observatórií, popularizácia a história
2. 2008 – 2009 – pokračovanie aktivít MHR, analýza údajov z vedeckých kampaní ako aj z ďalších aktivít, prezentácia výsledkov, organizovanie vedeckých konferencií, popularizácia získaných výsledkov laickej verejnosti.
Najbližšie celosvetové plánované akcie pre popularizáciu na širokej základni sú:
Naša účasť na MHR
Na akciách vo Viedni som informoval o predbežnej účasti Slovenska v MHR, a to, ako v oblasti vedeckého výskumu tak aj popularizácie vedy medzi verejnosťou. Vo vedeckom programe sa do tejto akcie predbežne zapojil Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici svojimi pozorovaniami koróny a protuberancií na koronálnej stanici na Lomnickom štíte, ako aj výskumom aktívnych procesov vo fotosfére, chromosfére a koróne v spolupráci so zahraničnými organizáciami, ktoré majú svoje pozorovateľské základne na Kanarských ostrovoch alebo na umelých družiciach našej Zeme alebo kozmickej sonde SOHO. Ústav experimentálnej fyziky v Košiciach sa do MHR zapája výskumom kozmického žiarenia, ktorý sa robí na Lomnickom štíte. UEF SAV participuje aj na meraní energetických častíc na viacerých družiciach Zeme a v projekte MUSTANG. Žiada sa pripomenúť, že s výstavbou pracoviská na Lomnickom štíte sa začalo práve v roku 1957, roku MGR. Prezentácie vo Viedni za Slovensko sa dajú nájsť na slovenskej stránke IHY 2007. (Reprezentačný poster Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach o monitoringu kozmického žiarenia na Lomnickom štíte si môžete otvoriť kliknutím na modrý nápis).V programe popularizácie Astronomický ústav SAV dostal z Agentúry na podporu vedy a výskumu na roky 2007-2009 tri projekty: "Stretnutia s vesmírom", "Astronomická olympiáda" a "Astronómia – veda pre učiteľov a žiakov". Tieto projekty vynikajúcim spôsobom zapadajú do programu MHR. Treba povedať, že vstup do MHR je otvorený, ako v časti vedeckej, tak aj popularizácie a nepochybujem, že všetky relevantné organizácie na Slovensku, ktoré majú blízko k výskumu heliosféry, vrátane Zeme, tak môžu učiniť prostredníctvom slovenského "steering committee". Ďalšie informácie o MHR či IHY sú na internetovej stránke IHY 2007.
RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.
Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici
Foto: Dr. Pitan Singhasaneh (Thajsko), Vojtech Rušin
Súčasťou otvorenia International Heliospherical Year so skratkou IHY 2007, alebo v slovenčine MHR 2007, bola aj panelová prezentácia národných programov. Na druhý deň sa v zasadačke Rakúskej akadémie vied uskutočnila vedecká konferencia MHR, na ktorej jednotliví zástupcovia informovali o cieľoch a programoch MHR v celosvetovom meradle, o národných programoch, ktoré sa v rámci MHR budú konať a pod..
Čo je MHR
MHR bol vyhlásený pod patronátom Organizácie spojených národov a nadväzuje na predchádzajúce veľké medzinárodné programy Medzinárodný polárny rok 1 (MPR1, 1882-1883), Medzinárodný polárny rok 2 (MPR2, 1832-1933) a mnohým pamätníkom aj u nás známy Medzinárodný geofyzikálny rok, MGR (1957-1958). MHR je po 150 rokoch pokračovaním prvej plodnej medzinárodnej spolupráce, ktorej návrh vzišiel z návrhu námorného poručíka Carla Weyprechta z Viedne, keď sa v roku 1875 vrátil z arktickej expedície. Zároveň jeho otvorenie súvisí aj s 50. výročím vypustenia prvej umelej družice Zeme, známej pod menom Sputnik 1, ktorá odštartovala 4. októbra 1957. Tento deň sa na celom svete považuje za začiatok kozmickej éry, na prahu ktorej, aj napriek veľkým rozmachom vo výskume kozmického priestoru, stále stojíme. MHR je teda akousi "globalizáciou" vedeckého výskumu, ktorá sa dnes neobmedzuje len na Zem a jej blízke okolie (ciele predchádzajúcich programov), ale obsahuje celý priestor, v ktorom dominuje SLNKO – teda heliosféru (grécke pomenovanie Slnka je Helios).
Aké sú hlavné ciele MHR
MHR má tri základné témy. Sú to:
- Zvýšiť naše vedomostí o heliofyzikálnych procesoch, ktoré sú na Slnku, Zemi a v heliosfére
- Pokračovať v tradícií medzinárodného výskumu a zachovávať dedičstvo pri príležitosti 50. výročia medzinárodného geofyzikálneho roka
- Demonštrovať krásu, dôležitosť a význam kozmickej a pozemskej vedu na náš svet.
Pracovná skupina MHR na čele s Dr. Josephom. Davilom z USA (NASA) vyšpecifikovala 6 jedinečných cieľov, ktoré by sa mali riešiť:
- Vyvinúť základnú heliosferickú vedu pomocou mnohonásobných štúdií univerzálnych procesov. Napríklad, polárne žiare na Zemi, Jupiteri, Saturne a Ganymede sú názorným príkladom univerzálnych procesov, ktoré sa vyskytujú v slnečnej sústave.
- Zistiť odozvu magnetosfér a atmosfér telies slnečnej sústavy od vonkajších vplyvov (faktorov).
- Rozšíriť výskum Slnko - heliosféra až do oblasti medzihviezdneho prostredia – novodetegovanej hraničnej oblasti medzi heliosférou a medzihviezdnym prostredím.
- Urýchliť medzinárodnú vedeckú spoluprácu v štúdiu heliofyzikálnych javov v súčasnosti a v budúcnosti.
- Zachovať históriu a dedičstvo medzinárodného geofyzikálneho roka pri príležitosti jeho 50. výročia.
- Zverejňovať jedinečné výsledky MHR nielen vedeckej komunite, ale aj najširšej laickej verejnosti.
Do koordinovaného programu sa môžu zapájať aj jednotlivci, a to tak, že programovému výboru MHR predložia námet, čo by sa malo pozorovať, kedy a pomocou akých prístrojov. Návrhy budú posúdené. V súčasnosti, ako povedal Dr. Davila, do MHR je zapojených 71 krajín a okolo 200 observatórií. Program OSN zatiaľ podporilo 17 krajín.
Program MHR bude prebiehať v dvoch etapách:
1. 2007 – 2088 – zahájenie MHR ako integrovaného medzinárodného programu: veda, zriaďovanie observatórií, popularizácia a história
2. 2008 – 2009 – pokračovanie aktivít MHR, analýza údajov z vedeckých kampaní ako aj z ďalších aktivít, prezentácia výsledkov, organizovanie vedeckých konferencií, popularizácia získaných výsledkov laickej verejnosti.
Najbližšie celosvetové plánované akcie pre popularizáciu na širokej základni sú:
- Noc Jurija Gagarina 12. apríla 2007. V tento deň si pripomíname let prvého človeka do kozmického priestoru. Hlavná pozornosť by sa mala venovať deťom.
- Deň otvorených dverí – 10. jún 2007.
- 4. – 10. október 2007: World space week (Svetový kozmický týždeň), venovaný vypusteniu prvej umelej družice Zeme.
Naša účasť na MHR
Na akciách vo Viedni som informoval o predbežnej účasti Slovenska v MHR, a to, ako v oblasti vedeckého výskumu tak aj popularizácie vedy medzi verejnosťou. Vo vedeckom programe sa do tejto akcie predbežne zapojil Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici svojimi pozorovaniami koróny a protuberancií na koronálnej stanici na Lomnickom štíte, ako aj výskumom aktívnych procesov vo fotosfére, chromosfére a koróne v spolupráci so zahraničnými organizáciami, ktoré majú svoje pozorovateľské základne na Kanarských ostrovoch alebo na umelých družiciach našej Zeme alebo kozmickej sonde SOHO. Ústav experimentálnej fyziky v Košiciach sa do MHR zapája výskumom kozmického žiarenia, ktorý sa robí na Lomnickom štíte. UEF SAV participuje aj na meraní energetických častíc na viacerých družiciach Zeme a v projekte MUSTANG. Žiada sa pripomenúť, že s výstavbou pracoviská na Lomnickom štíte sa začalo práve v roku 1957, roku MGR. Prezentácie vo Viedni za Slovensko sa dajú nájsť na slovenskej stránke IHY 2007. (Reprezentačný poster Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach o monitoringu kozmického žiarenia na Lomnickom štíte si môžete otvoriť kliknutím na modrý nápis).V programe popularizácie Astronomický ústav SAV dostal z Agentúry na podporu vedy a výskumu na roky 2007-2009 tri projekty: "Stretnutia s vesmírom", "Astronomická olympiáda" a "Astronómia – veda pre učiteľov a žiakov". Tieto projekty vynikajúcim spôsobom zapadajú do programu MHR. Treba povedať, že vstup do MHR je otvorený, ako v časti vedeckej, tak aj popularizácie a nepochybujem, že všetky relevantné organizácie na Slovensku, ktoré majú blízko k výskumu heliosféry, vrátane Zeme, tak môžu učiniť prostredníctvom slovenského "steering committee". Ďalšie informácie o MHR či IHY sú na internetovej stránke IHY 2007.
RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.
Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici
Foto: Dr. Pitan Singhasaneh (Thajsko), Vojtech Rušin