Na ceste k poznatkovej spoločnosti
19. 2. 2007 | videné 2479-krát
O cestách k poznatkovej spoločnosti a popularizácii vedy besedovali novinári a členovia ZSVTS s D. Čaplovičom a vedcami zo SAV.
Dňa 8. februára, len deň po tom, ako vláda schválila materiál o popularizácii vedy a výskumu, sa na pôde Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností (ZSVTS) v Bratislave, uskutočnila prvá z besied "O vede pri káve", ktoré plánuje organizovať Klub vedeckotechnických žurnalistov Slovenského syndikátu novinárov (KVTŽ SSN)pod patronatom svojho Journaliste-Studia v spolupráci so ZSVTS. "Snahou organizátorov je", uviedol pri otváraní besedy predseda KVTŽ SSN JUDr. Ľubomír Lenoch, "nadviazať na kedysi úspešne fungujúci systém popularizácie vedy a techniky medzi vedecko-technickými novinármi na Slovensku prostredníctvom pravidelných besied pri káve. Pretože, aby verejnosť o vede vedela, vedci musia verejnosť a novinárov informovať, novinári o vede musia vedieť a ju poznať a potom môžu aj konať."
Témou prvej besedy bolo hľadanie odpovedí na otázku „Čo urobiť pre to, aby sme sa stali poznatkovou spoločnosťou?“ Prítomných informovali a na ich otázky odpovedali podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť Dušan Čaplovič, vedec roka SR 1997 fyzik prof. Vladimír Bužek (Fyzikálny ústav SAV), vedec roka SR 2005 matematik prof. Anatolij Dvurečenskij (Matematický ústav SAV) a za domácich hostiteľov aj predseda ZSVTS doc. Pavol Molnár. Ich slová stoja za povšimnutie.
A čo treba podľa Dušana Čaploviča urobiť pre to, aby sme sa stali poznatkovou spoločnosťou? Dušan Čaplovič: "Predovšetkým zmeniť názory politikov na význam a formovanie vedomostnej spoločnosti pre také malé spoločenstvo akým je SR. Ide o pochopenie, že Slovensko sa môže dnes presadiť len a len vedomosťami, talentom, vzdelaním a kultúrou. Pochopenie, že investície do vzdelania, vedy, výskumu, kultúry, informatizácie a inovácií nie sú prejedené finančné zdroje, nie je to zadlžovanie budúcich generácií, ale naopak budúci rozvoj. Žiaľ, politici čakajú výsledky buď hneď, alebo v priebehu štyroch volebných rokov. Toto však je beh na dlhší časový horizont – nazval by som ho časomierovo generačný. A o tom je v politických kruhoch ťažká diskusia. Ide o to, čo chceme mať len plné bruchá alebo radšej hlavy. Či sa máme pre budúcnosť riadiť inštinktom alebo rozumom". A pokiaľ rozumom, treba sa na to pripraviť a opierať sa predovšetkým o ľudské zdroje, čo sa nezaobíde
bez primeraných finančných zdrojov. Tie by však podľa Dušana Čaploviča nemali chýbať. "Z tých 420 mld. Sk, ktoré máme či už z verejných zdrojov alebo z EÚ, veľká časť príde aj do vedy, výskumu, vývoja, informatizácie a inovácií. Pôjde o to, aby sme ich vedeli transparentne použiť a nové poznatky, čo najrýchlejšie realizovali v praxi."
Aby sa Slovensko stalo znalostnou spoločnosťou, so znalostnou ekonomikou, musí sa podľa profesora Anatolija Dvurečenského zvýšiť podpora učiteľom, vedcom a doktorandom. Strategické ciele možno naplniť len ak štát bude podporovať kvalitné vzdelávanie a vedu. "Schopnosť prijať zásady vedomostnej ekonomiky súvisí aj s tým, nakoľko dokážeme zaangažovať mladých ľudí a vytvoriť im podmienky na to, aby sa zapájali do vedy, do vzdelania, aby nám neutekali do zahraničia, ale sa aj vracali. A aby sme na Slovensko pritiahli aj zahraničných odborníkov. Aj preto treba podporovať excelentné výskumné centrá a kvalitné vysoké školy." A vyzdvihujúc význam matematiky, ktorá je síce kráľovnou vied, ale súčasne aj jej slúžkou, pretože slúži každej vednej disciplíne, zdôraznil prof. Dvurečenskij na konkrétnych príkladoch význam základného výskumu pre mnohé dnes už úplne bežné činnosti. Konštatoval tiež, že doma sme svedkami skôr deklaratívnej podpory vedy a vzdelania, najmä pred voľbami. "Hovorí sa síce o podpore vedy, ale je tu tendencia tlačiť vedu do aplikovaného výskumu. Platí však stará pravda vyrieknutá už Kapicom - nič nie je praktickejšie, ako dobrá teória. A dobrá teória je základom aplikovaného výskumu. Preto je povinnosťou štátu podporovať základný výskum".
K slovám prof. Dvurečenského sa pripojil aj fyzik prof. Vladimír Bužek, podľa ktorého je ťažké si predstaviť NEvedomostnú spoločnosť, alebo NEpoznatkovú ekonomiku. "Každá spoločnosť má vo svojich základoch istú sumu vedomostí a každá ekonomika je postavená na poznatkoch. Rozvoj spoločnosti však závisí od nových poznatkov. Preto, ak chceme uspieť, musíme vytvoriť podmienky pre tých, ktorí sú schopní získavať nové poznatky a vedomosti. Veda sa totiž nedelí na základný a aplikovaný výskum. Delí sa na dobrú a zlú vedu. Úlohou zostáva identifikovať špičkových vedcov a výskumníkov, ktorí reálne prispievajú k rozvoju poznania a pre nich, pre kvalitnú vedu treba vytvoriť aj optimálne podmienky pre prácu". V závere svojho vystúpenia prof. Bužek upozornil na informačný portál physics.sk , ktorý vytvoril so svojim pracovným tímom, na ktorom je zmapovaná celá slovenská fyzika. "Domnievam sa, že takýto portál dá komplexný obraz o tom, aký je stav u nás vo fyzike. Bol by som rád, keby takéto portály vznikali aj pre iné vedné odbory a potom by sa jasne ukázalo, kde a čo treba financovať, aby sme sa dostali ďalej".
Viacerí účastníci besedy videli cestu k vedomostnej spoločnosti okrem iného aj vo väčšom popularizovaní vedy medzi odborníkmi a podnikateľmi, čo je, ako uviedol doc. Pavol Molnár, hlavným poslaním ZSVTS. ZSVTS sa chce viac orientovať aj na mládež, ktorú chce pre vedu a techniku získavať práve popularizáciou. "Je to nielen investícia do budúcnosti, ale aj jedna z ciest k vedomostnej spoločnosti", zdôraznil P. Molnár.
Dňa 8. februára, len deň po tom, ako vláda schválila materiál o popularizácii vedy a výskumu, sa na pôde Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností (ZSVTS) v Bratislave, uskutočnila prvá z besied "O vede pri káve", ktoré plánuje organizovať Klub vedeckotechnických žurnalistov Slovenského syndikátu novinárov (KVTŽ SSN)pod patronatom svojho Journaliste-Studia v spolupráci so ZSVTS. "Snahou organizátorov je", uviedol pri otváraní besedy predseda KVTŽ SSN JUDr. Ľubomír Lenoch, "nadviazať na kedysi úspešne fungujúci systém popularizácie vedy a techniky medzi vedecko-technickými novinármi na Slovensku prostredníctvom pravidelných besied pri káve. Pretože, aby verejnosť o vede vedela, vedci musia verejnosť a novinárov informovať, novinári o vede musia vedieť a ju poznať a potom môžu aj konať."
Témou prvej besedy bolo hľadanie odpovedí na otázku „Čo urobiť pre to, aby sme sa stali poznatkovou spoločnosťou?“ Prítomných informovali a na ich otázky odpovedali podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť Dušan Čaplovič, vedec roka SR 1997 fyzik prof. Vladimír Bužek (Fyzikálny ústav SAV), vedec roka SR 2005 matematik prof. Anatolij Dvurečenskij (Matematický ústav SAV) a za domácich hostiteľov aj predseda ZSVTS doc. Pavol Molnár. Ich slová stoja za povšimnutie.
A čo treba podľa Dušana Čaploviča urobiť pre to, aby sme sa stali poznatkovou spoločnosťou? Dušan Čaplovič: "Predovšetkým zmeniť názory politikov na význam a formovanie vedomostnej spoločnosti pre také malé spoločenstvo akým je SR. Ide o pochopenie, že Slovensko sa môže dnes presadiť len a len vedomosťami, talentom, vzdelaním a kultúrou. Pochopenie, že investície do vzdelania, vedy, výskumu, kultúry, informatizácie a inovácií nie sú prejedené finančné zdroje, nie je to zadlžovanie budúcich generácií, ale naopak budúci rozvoj. Žiaľ, politici čakajú výsledky buď hneď, alebo v priebehu štyroch volebných rokov. Toto však je beh na dlhší časový horizont – nazval by som ho časomierovo generačný. A o tom je v politických kruhoch ťažká diskusia. Ide o to, čo chceme mať len plné bruchá alebo radšej hlavy. Či sa máme pre budúcnosť riadiť inštinktom alebo rozumom". A pokiaľ rozumom, treba sa na to pripraviť a opierať sa predovšetkým o ľudské zdroje, čo sa nezaobíde
bez primeraných finančných zdrojov. Tie by však podľa Dušana Čaploviča nemali chýbať. "Z tých 420 mld. Sk, ktoré máme či už z verejných zdrojov alebo z EÚ, veľká časť príde aj do vedy, výskumu, vývoja, informatizácie a inovácií. Pôjde o to, aby sme ich vedeli transparentne použiť a nové poznatky, čo najrýchlejšie realizovali v praxi."
Aby sa Slovensko stalo znalostnou spoločnosťou, so znalostnou ekonomikou, musí sa podľa profesora Anatolija Dvurečenského zvýšiť podpora učiteľom, vedcom a doktorandom. Strategické ciele možno naplniť len ak štát bude podporovať kvalitné vzdelávanie a vedu. "Schopnosť prijať zásady vedomostnej ekonomiky súvisí aj s tým, nakoľko dokážeme zaangažovať mladých ľudí a vytvoriť im podmienky na to, aby sa zapájali do vedy, do vzdelania, aby nám neutekali do zahraničia, ale sa aj vracali. A aby sme na Slovensko pritiahli aj zahraničných odborníkov. Aj preto treba podporovať excelentné výskumné centrá a kvalitné vysoké školy." A vyzdvihujúc význam matematiky, ktorá je síce kráľovnou vied, ale súčasne aj jej slúžkou, pretože slúži každej vednej disciplíne, zdôraznil prof. Dvurečenskij na konkrétnych príkladoch význam základného výskumu pre mnohé dnes už úplne bežné činnosti. Konštatoval tiež, že doma sme svedkami skôr deklaratívnej podpory vedy a vzdelania, najmä pred voľbami. "Hovorí sa síce o podpore vedy, ale je tu tendencia tlačiť vedu do aplikovaného výskumu. Platí však stará pravda vyrieknutá už Kapicom - nič nie je praktickejšie, ako dobrá teória. A dobrá teória je základom aplikovaného výskumu. Preto je povinnosťou štátu podporovať základný výskum".
K slovám prof. Dvurečenského sa pripojil aj fyzik prof. Vladimír Bužek, podľa ktorého je ťažké si predstaviť NEvedomostnú spoločnosť, alebo NEpoznatkovú ekonomiku. "Každá spoločnosť má vo svojich základoch istú sumu vedomostí a každá ekonomika je postavená na poznatkoch. Rozvoj spoločnosti však závisí od nových poznatkov. Preto, ak chceme uspieť, musíme vytvoriť podmienky pre tých, ktorí sú schopní získavať nové poznatky a vedomosti. Veda sa totiž nedelí na základný a aplikovaný výskum. Delí sa na dobrú a zlú vedu. Úlohou zostáva identifikovať špičkových vedcov a výskumníkov, ktorí reálne prispievajú k rozvoju poznania a pre nich, pre kvalitnú vedu treba vytvoriť aj optimálne podmienky pre prácu". V závere svojho vystúpenia prof. Bužek upozornil na informačný portál physics.sk , ktorý vytvoril so svojim pracovným tímom, na ktorom je zmapovaná celá slovenská fyzika. "Domnievam sa, že takýto portál dá komplexný obraz o tom, aký je stav u nás vo fyzike. Bol by som rád, keby takéto portály vznikali aj pre iné vedné odbory a potom by sa jasne ukázalo, kde a čo treba financovať, aby sme sa dostali ďalej".
Viacerí účastníci besedy videli cestu k vedomostnej spoločnosti okrem iného aj vo väčšom popularizovaní vedy medzi odborníkmi a podnikateľmi, čo je, ako uviedol doc. Pavol Molnár, hlavným poslaním ZSVTS. ZSVTS sa chce viac orientovať aj na mládež, ktorú chce pre vedu a techniku získavať práve popularizáciou. "Je to nielen investícia do budúcnosti, ale aj jedna z ciest k vedomostnej spoločnosti", zdôraznil P. Molnár.