Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Námestie nebeského pokoja/Tiananmen v Pekingu

Potlačenie protestov na pekinskom Námestí Tiananmen je dodnes jeden zo symbolov ideologického antagonizmu

4. 6. 2024 | videné 391-krát

Dnes 4. júna 2024 si pripomíname 35 rokov od potlačenia protestov na pekinskom ústrednom Námestí nebeského pokoja so stovkami až tisíckami mŕtvych demonštrantov.

Už päť mesiacov pred nežnou revolúciou v Československu vypukli v Číne študentmi iniciované protesty, na ktorých demonštranti vyjadrovali svoj nesúhlas so smerovaním autoritárskeho režimu krajiny. Kritizovali korupciu a nepotizmus v radoch politických elít a protestovali proti odklonu vrcholného vedenia krajiny od liberalizačných tendencií zosadeného generálneho tajomníka ústredného výboru Komunistickej strany Číny Chu Jao-panga. Práve jeho úmrtie na infarkt 15. mája 1989 sa stalo zámienkou pre začatie organizovania protestov, ktoré trvali šesť týždňov. Protesty rozštiepili názorovú jednotu vrcholného vedenia krajiny, v ktorom prevážili pred stúpencami vyjednávania s demonštrantmi konzervatívci, odmietajúci akékoľvek ústupky týkajúce sa slobody prejavu a tlače či politickej súťaže na spôsob západnej demokracie. Naopak presadili vyhlásenie stanného práva a radikálny zákrok proti demonštrantom. Keďže demonštranti sa napriek výstrahám pred zdržiavaním sa na námestí naďalej zhromažďovali v centrálnom Pekingu, výsledkom vojenského zákroku v noci z 3. na 4. júna 1989 bolo niekoľko sto až niekoľko tisíc mŕtvych.

Táto udalosť predstavuje dodnes jeden zo symbolov ideologického antagonizmu v kontexte súperenia medzi demokratickými a autoritatívnymi veľmocenskými blokmi. Zatiaľ čo politika pamäti v Číne smeruje k cenzurovaniu až vymazaniu tejto udalosti z povedomia obyvateľov krajiny, západné demokracie pomenúvajú túto udalosť ako pekinský masaker alebo masaker na Námestí Tiananmen. Zbrojné embargo ako reakcia na túto udalosť zo strany Európskej únie a USA voči Číne je dodnes v platnosti. Z vnútropolitickej stránky však udalosť pomohla politickým elitám Číny prekonať krízu legitimity režimu, ktorý eliminovaním demokratizačného procesu a zároveň kontinuálnym adoptovaním kapitalistických praktík v ekonomike doviedol krajinu do pozície druhej najväčšej ekonomiky sveta.

 

Spracoval: Ondrej Ficeri, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.

Foto: unsplash.com/Vidar Nordli-Mathisen

Súvisiace články