Potlačenie protestov na pekinskom Námestí Tiananmen je dodnes jeden zo symbolov ideologického antagonizmu
Dnes 4. júna 2024 si pripomíname 35 rokov od potlačenia protestov na pekinskom ústrednom Námestí nebeského pokoja so stovkami až tisíckami mŕtvych demonštrantov.
Už päť mesiacov pred nežnou revolúciou v Československu vypukli v Číne študentmi iniciované protesty, na ktorých demonštranti vyjadrovali svoj nesúhlas so smerovaním autoritárskeho režimu krajiny. Kritizovali korupciu a nepotizmus v radoch politických elít a protestovali proti odklonu vrcholného vedenia krajiny od liberalizačných tendencií zosadeného generálneho tajomníka ústredného výboru Komunistickej strany Číny Chu Jao-panga. Práve jeho úmrtie na infarkt 15. mája 1989 sa stalo zámienkou pre začatie organizovania protestov, ktoré trvali šesť týždňov. Protesty rozštiepili názorovú jednotu vrcholného vedenia krajiny, v ktorom prevážili pred stúpencami vyjednávania s demonštrantmi konzervatívci, odmietajúci akékoľvek ústupky týkajúce sa slobody prejavu a tlače či politickej súťaže na spôsob západnej demokracie. Naopak presadili vyhlásenie stanného práva a radikálny zákrok proti demonštrantom. Keďže demonštranti sa napriek výstrahám pred zdržiavaním sa na námestí naďalej zhromažďovali v centrálnom Pekingu, výsledkom vojenského zákroku v noci z 3. na 4. júna 1989 bolo niekoľko sto až niekoľko tisíc mŕtvych.
Táto udalosť predstavuje dodnes jeden zo symbolov ideologického antagonizmu v kontexte súperenia medzi demokratickými a autoritatívnymi veľmocenskými blokmi. Zatiaľ čo politika pamäti v Číne smeruje k cenzurovaniu až vymazaniu tejto udalosti z povedomia obyvateľov krajiny, západné demokracie pomenúvajú túto udalosť ako pekinský masaker alebo masaker na Námestí Tiananmen. Zbrojné embargo ako reakcia na túto udalosť zo strany Európskej únie a USA voči Číne je dodnes v platnosti. Z vnútropolitickej stránky však udalosť pomohla politickým elitám Číny prekonať krízu legitimity režimu, ktorý eliminovaním demokratizačného procesu a zároveň kontinuálnym adoptovaním kapitalistických praktík v ekonomike doviedol krajinu do pozície druhej najväčšej ekonomiky sveta.
Spracoval: Ondrej Ficeri, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.
Foto: unsplash.com/Vidar Nordli-Mathisen