Aktuality

Sociologický ústav SAV, v. v. i., v predvečer Medzinárodného dňa detí publikoval v rámci svojej série Working Papers štúdiu Blaho detí ako predmet politickej súťaže. Jej autorka Zuzana Kusá v nej pokračuje v skúmaní podmienok a prekážok vytvárania verejných politík, ktoré na Slovensku zlepšujú ochranu detí pred chudobou. Analyticky sa zamerala na parlamentné rozpravy a dokumenty súvisiace s pokusom o zásadný obrat v oblasti finančných dávok pre rodiny, na ktorý sa podujal Igor Matovič ako predkladateľ zákona o financovaní voľného času dieťaťa a zmene niektorých zákonov.

Štúdia uvádza rôzne druhy argumentácií od ľudsko-právnych po ekonomické, ktoré sa používajú na podporu zámeru zvýšiť finančné dávky pre rodiny s deťmi a kompenzovať tak výpadok pracovného príjmu, ktorý nastáva najmä pri domácnostiach s väčším počtom detí z dôvodov potreby zvýšenej starostlivosti. K dôležitým zdrojom argumentovania patrí aj zisťovanie príjmov a životných podmienok EU SILC. Toto každoročné zisťovanie od roku 2004 umožňuje okrem iného porovnávať aj účinnosť sociálnych transferov pri znižovaní rizika chudoby domácností a osobitne pri znižovaní rizika chudoby detí.

„V štúdii uvádzame niekoľko komparatívnych tabuliek a grafov na ilustráciu, že pokus o ukončenie reštriktívnej politiky štátnych a sociálnych dávok, ktorý bol roky založený na predstave, že vyššie dávky vedú rodičov detí k spoliehaniu sa na štát a odrádzajú ich od práce, bol naozaj potrebný. Ukazujeme, že deti, ktorých rodičia nepracujú, sú pre nízku finančnú podporu vystavené extrémne vysokému riziku chudoby, že rozdiel v riziku chudoby domácností s deťmi a bez detí u nás patrí k najväčším v štátoch EÚ 27 a že sociálne transfery sú pri znižovaní rizika chudoby menej účinné ako v európskom priemere či v susednom Česku. Pritom je už dávnejšie známe, že existenčné strádanie a deprivácia v ranom detstve môže spôsobiť celoživotné obmedzenia,“ konštatuje Zuzana Kusá.

Štatistické dáta zo zisťovania EU SILC sa stali pre Igora Matoviča dôležitou súčasťou legitimovania návrhu zákona, výhradne však v ústnom podaní. Návrh zákona predložený na rokovanie vlády SR (18. 5. 2022) bol totiž podľa Z. Kusej pripravený veľmi nedbalo: neobsahoval žiadne odkazy na medzinárodné dohovory ako Dohovor o právach dieťaťa či Dohovor o sociálnych, ekonomických a kultúrnych právach a ani žiadne štatistické dáta, ukazujúce na nepriaznivú situáciu domácností s deťmi z pohľadu ohrozenia rizikom chudoby. V prospech návrhu zvýšiť detské prídavky a daňový bonus predkladateľ argumentoval takmer výhradne aktuálnou ekonomickou situáciou: infláciou a rastom cien. Nedostatočnou snahou o dôkladné a viacstranné legitimovanie návrhu tak otvoril možnosť rozsiahlej kritike, že návrh je nespravodlivý a ignoruje dôsledky inflácie na iné sociálne skupiny ako sú deti.

Pozmeňujúci návrh znížiť prídavok na dieťa na polovicu, ak si dieťa riadne neplní školskú dochádzku a dávky v hmotnej núdzi patriace domácnosti poberá osobitný príjemca, ktorý predniesol predkladateľ na gestorskom výbore pre financie, mal významné dôsledky pre ďalší legislatívny proces: stal sa jedným z dôvodom pre vrátenie zákona prezidentkou SR a podania na Ústavný súd.

Analýza parlamentných rozpráv však ukázala, že k obsahu tohto pozmeňujúceho návrhu, teda k znižovaniu detských prídavkov pre určitú (najchudobnejšiu) časť rodičov záškolákov, nemal pripomienky žiaden poslanec. Časť poslancov, podobne ako médií, mali výhrady len k pôvodu pozmeňujúceho návrhu, ktorý pochádzal od poslanca ĽSNS – Kotlebovci. Dohodu („s fašistami“), a nie dôsledky pozmeňujúceho návrhu označovala koaličná SaS za predkladateľovo spreneverenie sa vyznávaným politickým hodnotám.

„V štúdii na ukážkach z rozpravy dokumentujeme, že chýbajúce námietky voči pozmeňujúcemu návrhu, ktorý prezidentka zdôvodňovala ako diskriminačný, môžu súvisieť s tým, že poslanci ho pokladali za nesporný a samozrejmý. Ukážky dokumentujú zhodu v nutnosti uplatňovať morálne kritérium zásluhovosti (preukázanej snahy pracovať, postarať sa živobytie pre seba a rodinu a plniť ďalšie očakávania riadneho občana) naprieč politickým spektrom,“ zdôvodňuje sociologička.

Štúdia zistila časté odvolávanie sa na rôzne sociálne skupiny, ktoré (tiež) potrebujú ochranu pred úpadkom životnej úrovne, vyzdvihovanie osobnej žitej skúsenosti (ťažkostí zvládať zdražovanie) a tiež apely na záväzky poslancov obhajovať záujmy obyvateľstva. To naznačujú, že (predpokladané) potreby svojich voličov poslanci pokladajú za silnejší zdroj legitimity svojich postojov ako odkazovanie na medzinárodné dohovory. Aj to môže objasňovať, prečo sa v praktickom procese tvorby legislatívy medzinárodné ľudsko-právne dohovory stávajú neviditeľné alebo ignorované, aj keď im Ústava SR dáva (v určitom zmysle) prednosť pred našimi zákonmi.

„Analýza parlamentnej diskusie ukázala, že napriek drsnej politickej súťaži a vzájomným rozporom a obviňovaniu medzi súperiacimi politickými stranami pretrváva morálne založená zhoda, že v prvom rade rodičia sa musia pričiniť o zabezpečenie zdrojov pre deti a domácnosť a štedrá podpora rodín s deťmi by ich mohla viesť k pasívnemu spoliehaniu sa na štát,“ zdôrazňuje Z. Kusá.

Podľa Z. Kusej zistená úplná absencia odvolávania sa predkladateľa aj poslancov na ľudskoprávne dokumenty ako na autoritu normotvorby je vecou hodnou zamýšľania a ostražitosti. Výhradné preferovanie osobných skúseností a ústne žonglovanie so štatistikami namiesto toho, aby boli riadnou súčasťou dôvodovej správy zákona alebo ich selektívne využívanie, potom nedovoľuje dúfať, že reštrikčné politiky zamerané na rodiny bez práce sú definitívne minulosťou.

Zdroj a graf: Sociologický ústav SAV, v. v. i.

Foto: pixabay.com/Pexels