Aktuality

V bratislavskom Pálffyho paláci na Panskej 19 otvoria v stredu 29. mája 2024 výstavu (Ne)plánovaná Bratislava. Výstava vychádza z poznatkov, ktoré kurátorský kolektív v zložení Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Laura Krišteková a Monika Bočková – všetci z Historického ústavu SAV, v. v. i.,  uverejnil v knihe Bratislava (ne)plánované mesto. Cez dobové materiály, ako sú urbanistické a architektonické plány, fotografie a filmové dokumenty, a súčasné grafické interpretácie vývoja mestskej štruktúry vizuálne atraktívne približuje premeny Bratislavy od konca 19. storočia až po súčasnosť.

Na svete je mnoho miest, ktoré sa kontinuálne vyvíjali v čase a ich prirodzená krása sa teší všeobecnému obdivu. Na druhej strane sú mestá, ktorých vzhľad je výsledkom dôsledného plánovania, a my obdivujeme ich architektov a urbanistov. Pod súčasný stav väčšiny miest sa však podpísal organický vývoj aj viac či menej úspešné plánovanie. Exemplárnym príkladom takého mesta je Bratislava. Jej dnešnú podobu rozhodujúcim spôsobom formovali pokusy moderného urbanizmu o riadený rozvoj. Spomínaný autorský tím z Historického ústavu SAV, v. v. i., rozoberá súvislosti, ktoré plánovanie hlavného mesta ovplyvnili aj dôsledky jeho fragmentovanej realizácie.

Bratislava je mestom kontrastov. Na jej ploche sa v okruhu niekoľkých stoviek metrov stretávajú organicky formované historické štvrte, fragmenty moderných architektonických a urbanistických zámerov aj urbánne divočiny, kde zdanlivo nie je nič. Preto na prvý pohľad pôsobí fragmentovane a neplánovane. Jej súčasná podoba je však výsledkom práce desiatok plánovačov, ktorí sa už vyše 120 rokov snažia mesto priestorovo organizovať.

Zámerom kurátorského tímu je prostredníctvom výstavy „priblížiť procesy plánovania a výstavby Bratislavy prostredníctvom niekoľkých navzájom spolupracujúcich nástrojov. Prvým je časová os, ktorá tieto procesy umiestňuje v kontexte pre mesto dôležitých historických udalostí. Ďalší nástroj predstavuje ukážka kľúčových územnoplánovacích dokumentov siahajúca od prvého regulačného plánu z roku 1904 po územné plány zo šesťdesiatych rokov, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili dnešnú podobu Bratislavy. Tretím nástrojom je grafická analýza vybraných charakteristických mestských situácií. Plánované aj ozajstné premeny typickej mestskej radiály, hradného vrchu s podhradím, ringu a továrenskej štvrte približujú zložitosť a otvorenosť procesu urbanistického plánovania, a súčasne ukazujú, ako sa v priebehu minulého storočia menil pohľad odborníkov na plánovanie mesta”.

Výstava vychádza z výsledkov výskumu, ktoré kurátorský kolektív uverejnil v knihe Bratislava (ne)plánované mesto, ktorá vyšla v roku 2020. Podľa autorského kolektívu „cieľom výskumu bolo nielen sumarizovať poznatky o plánovaní Bratislavy, ale aj posilniť pozíciu verejného záujmu a schopnosť konkurovať pri rozhodovaní o budúcej podobe mesta investorom a aktérom trhu”. Kniha je vo výstave prítomná prostredníctvom ilustračného materiálu aj kópií vybraných strán, ktoré sú návštevníkovi k dispozícii vo forme textov do ruky. Odkazy na vybrané strany knihy fungujú súčasne ako texty k vystavenému materiálu.

Jakub Kopec približuje architektonické riešenie výstavy: „Prostredníctvom nadrozmerných archov papiera a tubusov, do ktorých sa tieto archy pôvodne ukladali, sprítomňuje atmosféru projektových ústavov, kde plány mesta vznikali. Tento dojem umocňuje aj motív pravouhlej mriežky vyjadrujúci mierku zobrazenia jednotlivých ilustrácií, ale aj racionalitu plánovania.”

Súčasťou vernisáže, ktorá sa začína o 18.00 hod., bude aj sprievod výstavou s Henrietou Moravčíkovou o 18.40 hod. Príbeh výstavby Bratislavy si môžete pozrieť na výstave (Ne)plánovaná Bratislava v Pálffyho paláci do 15. septembra 2024.

Výstava vznikla v spolupráci s Oddelením architektúry Historického ústavu SAV, v. v. i., a Archívu mesta Bratislavy a aj vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.

Zdroj: TS GMB