Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Miroslav Blaženec na prednáške Vivat scientia! Nech žije veda! v Lučenci

Les je najzložitejší ekosystém na Zemi

23. 5. 2024 | videné 310-krát

Hosťom aprílového podujatia Vivat Scientia! Nech žije veda! bol ekológ, odborník na podkôrny hmyz a lesné ekosystémy Miroslav Blaženec z Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i. V Mestskom múzeu Lučenec predstavil svet  lykožrútov smrekových, rôzne spôsoby jeho regulácie a priblížil prácu výskumníkov v teréne.

Prednáška doktora Blaženca sa začala krátkym úryvkom z filmu Strážca divočiny autora Erika Baláža. Vhodne tak ilustroval problematiku pozorovania a porovnávania lesov v bezzásahových lokalitách a v oblastiach, kde človek pravidelne vykonáva výrub alebo iné opatrenia.

Les si predstavujeme z nášho ľudského pohľadu, že by nám mal slúžiť. Získavame z neho bohatstvo, preto si ho pestujeme. Preto máme aj odbor lesníctvo, ktorý je mimochodom potrebný, ale historicky vznikol len zhruba pred 300 rokmi. Naplno sa rozvinul až v tereziánskom období, kedy nastala potreba zmierniť prudké odlesňovanie krajiny spôsobené hutníctvom a banskou činnosťou. Človek tak historicky vniesol do ekosystému zjednodušenie, ktoré krajine určite pomohlo. Ale musíme rozlišovať medzi pestovaným a prírodným lesom, hľadať paralely medzi tým, čo funguje pri prírodných lesoch a aplikovať tieto poznatky pri pestovaní hospodárskeho lesa,“ zdôraznil v úvode M. Blaženec.

V prednáške ďalej vysvetlil cyklus života smrekových ekosystémov. „Každý organizmus, aj strom, má svoj dátum spotreby, ľudovo povedané. Nie je možné, aby sa dožíval donekonečna a bol stále krásne zelený,“ zdôraznil vedec a zároveň upozornil na to, že zdravý smrek rastúci vo vhodných podmienkach a dobre zásobovaný vodou má geneticky budovanú obranyschopnosť, ktorá je schopná si s istým množstvom hmyzích škodcov poradiť. „Zdravý strom dokáže chrobáka udusiť živicou. Aby hmyz prekonal túto prirodzenú obranu, strom musí byť poškodený alebo inak oslabený. Indukovaná obranyschopnosť stromu tiež spúšťa kaskádu chemických reakcií, ktoré sú pre chrobákov toxické. Avšak, ak strom napadne väčšie množstvo chrobákov, okolo 150 až 200 kusov, strom sa už nedokáže brániť,“ dodal.

Publikum sa od odborníka dozvedelo viacero zaujímavostí. Napríklad to, že stromy mladšie ako 50 rokov nie sú pre lykožrúta zaujímavé alebo že lykožrúty, ktoré sú na tom istom strome nikdy svoje chodbičky neprekrížia.

M. Blaženec sa tiež vyjadril ku lykožrútovej kalamite v neďalekom Čiernom Balogu, ktorého okolie je typické a známe rozsiahlymi smrekovými lesmi. Okrem toho predstavil aj systém na podporu rozhodovania, ktorý dokáže predpovedať koľko stromov bude v nasledujúcom roku náchylných na napadnutie. Informácie pravidelne získavajú prostredníctvom diaľkového prieskumu, sledovania okolitej teploty, monitorovania teploty stromu a modelovania výparu v lokalite. Systém je výsledkom slovensko-belgickej spolupráce.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť prostredníctvom videa, ktoré je vložené na konci článku.

FOTOGALÉRIA

Text a foto: Katarína Gáliková

Video: Martin Bystriansky

 

Súvisiace články