Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka

Za doc. PhDr. Květou Smolárikovou, PhD.

23. 5. 2024 | videné 405-krát

V utorok 21. mája 2024 nás po ťažkej chorobe predčasne opustila členka výskumného tímu poľsko-slovenskej misie v egyptskom Tell el-Retábí doc. PhDr. Květa Smoláriková, PhD., pracovníčka Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i. 

Květa Smoláriková bola renomovaná egyptologička a klasická archeologička. Ešte 23. februára 2024 prednášala v Bratislave v rámci Výprav do starovekého Egypta o jej obľúbenej egyptsko-gréckej lokalite Naukratis. Bola prvou česko-slovenskou docentkou egyptológie a neoceniteľnou pomocou na výskumoch v Egypte aj Sudáne. Bude nám veľmi chýbať nielen ako skvelá odborníčka, ale najmä ako človek a priateľka, ktorú sme mali radi pre jej briskný humor, vtipný sarkazmus a nečakané bonmoty. Jej srdcovkou bola egyptská saiská doba, ale aj núbijskí panovníci. Bola však zároveň milovníčkou francúzskej kultúry a jazyka, ale aj obdivovateľkou románskych a gotických pamiatok. Počas štúdia egyptológie v Prahe bola spolužiačkou slovenských egyptológov Dr. Jozefa Hudeca a Dr. Dušana Magdolena.

Opustila nás naša Flóriška!

Pre rodáčku zo Šurian (1.9.1961) bola archeológia celoživotným záujmom, poslaním aj koníčkom. Začínala v Archeologickom ústave SAV v Nitre, u nestora slovenskej archeológie doc. Točíka. Pracovala na viacerých archeologických výskumoch SAV. Oboch nás najprv v roku 1985 neprijali na archeológiu v Prahe, ale obaja sme sa na Karlovu univerzitu nakoniec prebojovali.

Flóriška vyštudovala klasickú archeológiu s históriou (1986 – 1991) a egyptológiu (1989 – 1994). Už počas štúdia sa stala členkou výskumného tímu v egyptskom Abusíre. Po páde komunizmu sme spolu kopali aj neolit v hessenskom Hanau. Keď sme v roku 1995 založili Nadáciu Aigyptos, Kvetka bola členkou jej prvej správnej rady.

Väčšina Kvetkinho života a profesionálneho pôsobenia bola spojená s výskumom pražského egyptologického ústavu v Abusíre. Medzinárodné uznanie si vybudovala výskumom tamojších šachtových hrobiek staroegyptských hodnostárov a generality z Neskorej doby. Rešpekt a bohaté citácie jej priniesol najmä rozbor keramiky z tejto doby, vrátane mumifikačného depozitu. Bola uznávanou autoritou pre keramiku z prvého tisícročia pred Kristom a hlavne importy gréckej keramiky do Egypta.

Kvetkin výskum sa však venoval aj staroegyptskému vojsku a pevnostiam. To sme uvítali ako značnú pridanú hodnotu pri pevnostiach z 19. a 20. dynastie na poľsko-slovenskom výskume v egyptskom Tell el-Retábí. Pravidelnou členkou nášho retábskeho tímu bola od roku 2015 a v rámci výskumných projektov APVV sa stala aj pracovníčkou Ústavu orientalistiky SAV. Zapojila sa aj do projektu orientalistov a archeológov SAV v sudánskom Duwejm Wad Hadž (2018 – 2022) a Sudán si vskutku zamilovala. Rada však spomínala aj na svoje pôsobenie v tíme Britského múzea v sparťanských podmienkach na Kóm Firine v nílskej delte.

Bola tiež neúnavnou pedagogičkou, prednášateľkou a popularizátorkou. Stálicou bola nielen medzi prednášajúcimi počas Výprav do starovekého Egypta v Bratislave, ale prednášala aj v ďalších mestách a na univerzitách na Slovensku. Diváci dokumentárnych filmov, vysielaných na českých a slovenských televíznych programoch, si tiež určite pamätajú jej meno z titulkov, ako odbornej konzultantky prekladov. Známa bola aj poslucháčom Slovenského rozhlasu.

Milovala tiež cestovanie. Precestovala Líbyu a o jej pamiatkach napísala aj knižku. Ako klasickú archeologičku ju fascinovali protivníci starých Grékov – antickí Peržania – a tak veľmi pozitívne spomínala na svoju výpravu do Iránu. Medzi rokmi 2004 a 2008 sme spolu mnoho precestovali aj po Egypte. Spolu s Táňou Kusou a Petrom Turčíkom sa kochala najmä oblasťou Mínie, Beni Hassanu, Amarny, Ešmuneinu, Tuny aj Tehny el-Džebel. V Egypte sa zoznámila aj s Borisom Filanom, ktorý jej zložil hold vo svojej Pálenici. Hoci väčšinu roka trávila v Prahe a v Egypte, rada sa vracala aj na rodnú hrudu. O spoločných výletoch po našich pamiatkach Spiša, Novohradu, Liptova či Gemera by mohla mnoho rozprávať najmä kolegyňa Renáta Rábeková.

Kvetka, budeš nám všetkým veľmi, veľmi chýbať. Tvoj zmysel pre humor, smiech, vitalita, karatistická nezlomnosť, rady a pracovitosť! Kráčaj krásne po krásnych cestách Západu a nech Ti v Usírovej ríši vešebty nikdy nechýbajú. Všetci Retábčania budeme Tvoje meno vyslovovať vždy s rešpektom a úctou, tak aby k nám mohli vychádzať Tvoje Ka, Ba a Ach...

 

Text: Jozef Hudec, Ústav orientalistiky SAV, v. v. i.

Súvisiace články