Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Staré banské diela pod vrcholom Kriváňa vo Vysokých Tatrách: zhluk zlatiniek v kremeni, veľkosť 2,5 mm

Európsky deň minerálov: Z mobilu by sme získali asi pätinu pevných prvkov Mendelejevovej tabuľky

12. 5. 2024 | videné 309-krát

Cieľom Európskeho deň minerálov, ktorý si pripomíname 12. mája už od roku 2007, je zvýšenie povedomia najmä o význame priemyselných minerálov v našich životoch. Sú nevyhnutné v prírodnom alebo spracovanom stave na výrobu stavebných materiálov, keramiky, čistiacich prostriedkov, elektroniky, papiera, skla, farieb, liekov a ďalších priemyselných alebo domácich produktov.

Priemyselné nerasty nie sú zdrojom kovov, energie z paliva alebo vzácnych drahých kameňov. Často sú to úplne bežné nerasty ako napríklad kremeň, kaolín, mastenec, alebo tvoria horniny využiteľné v priemysle – vápenec, dolomit, bentonit.

Pozrime sa pre ilustráciu na zloženie pomôcky, bez ktorej si každodenný život už nevieme predstaviť – smartfón. Vo svojej elektronickej časti obsahuje množstvo kovov, to si vieme predstaviť – okrem železa aj meď, striebro, zlato. Málokto však tuší, že na výrobu sa používajú aj kovy vzácnych zemín – gadolínium, ytrium, europium, lantán, cér, neodým a tak ďalej. Šesťdesiat percent objemu mobilného telefónu pochádza z nekovových priemyselných nerastov. Obal telefónu okrem plastov vyrobených prevažne z ropy obsahuje uhličitan vápenatý, sľudu a mastenec. V batérii sa nachádza opäť uhličitan vápenatý, oxid kremičitý a rôzne druhy ílových minerálov. Odolná oceľová kostra telefónu obsahuje oxid kremičitý, uhličitan vápenatý, andaluzit. Krycie sklo je vytavené z kremičitého piesku a živcov. Bez veľkého zveličenia by sme z mobilného telefónu získali azda pätinu pevných prvkov z Mendelejevovej periodickej tabuľky. Aj keď recyklácia elektronického odpadu je na vysokej úrovni, nie je možné všetky prvky znovu v plnej miere použiť. Preto je potrebná ich ťažba, spracovanie, získavanie z minerálov, hornín.

Minerály sú aj v 21. storočí najvýznamnejším a často jediným zdrojom mnohých kovov a surovín, ktoré sú absolútne nevyhnutné vo všetkých sférach nášho života. Oveľa menej si uvedomujeme, že sú to práve minerály, ktoré tvoria základný stavebný prvok hornín a teda aj všetkých pohorí v okolí nás a takmer celej našej planéty.

Slovensko je vďaka pestrej geologickej stavbe krajina, ktorá je zvlášť bohatá na minerály a nerastné suroviny. Ťažba  a spracovanie rudných a nerudných nerastných surovín má na našom území stáročnú tradíciu a slovenské ložiská rudných a nerudných surovín od Malých Karpát až po Zemplínske vrchy, najmä Kremnica, Banská Štiavnica, Špania Dolina, Dúbrava, Jelšava, Smolník alebo Rudňany mali najmä v minulosti kľúčový, často nadregionálny význam.

Surovinová sebestačnosť krajín Európskej únie sa v poslednom období dostáva do popredia a v tomto smere má rozhodne aj naša krajina čo ponúknuť, najmä čo sa týka ložísk vápenca, sadrovca a anhydritu, baritu, bentonitu, magnezitu, rúd wolfrámu, molybdénu, antimónu a uránu. Ťažba a spracovanie nerastných surovín, samozrejme, prináša aj negatívne vplyvy na životné prostredie. Tieto je však v súčasnosti možné už do značnej miery výrazne eliminovať vďaka najnovším technológiám a komplexnému využitiu ťažených surovín.

 

Spracovali: Martin Števko a Ján Madarás, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.

Foto: Radovan Bednár

Súvisiace články