Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Nepodložené presvedčenia posilňujú pocity bezmocnosti a distresu

Nepodložené presvedčenia posilňujú pocity bezmocnosti a distresu

22. 4. 2024 | videné 413-krát

Pandémia COVID-19 radikálnym spôsobom ovplyvnila mnohé oblasti života. Vedci zo Slovenskej akadémie vied  okamžite po jej vypuknutí začali skúmať jej rôznorodé dopady na spoločnosť. Z psychologického hľadiska je neopomenuteľný jej vplyv na prežívanie a well-being ľudí. Pandémia vyvolávala v ľuďoch pocity ohrozenia a neistoty, ktoré u niektorých viedli i k vyššej náchylnosti veriť rôznym nepodloženým tvrdeniam – konšpiračným či pseudovedeckým.

Najnovší výskum vedcov z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., poukazuje na to, že tento vzťah je recipročný, a teda aj nepodložené presvedčenia vedú k silnejším pocitom bezmocnosti a distresu. Predchádzajúce výskumy sa tejto problematike venovali iba čiastkovo a absentujú zistenia stavajúce na dlhodobom meraní. „Doterajšie výskumy poukazujú na to, že na jednej strane pandémia COVID-19 vyvolala u ľudí pocity ohrozenia a neistoty, čo u nich viedlo k podliehaniu rôznym nepodloženým, často konšpiračným presvedčeniam. A na druhej strane sa ukázalo, že prítomnosť takýchto nepodložených presvedčení umocňovala spomenuté pocity hrozby a neistoty,“ objasňuje Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.

Vychádzajúc z týchto zistení, vedci z ÚEP CSPV SAV uskutočnili v období od októbra 2021 do apríla 2023 longitudinálny výskum v troch vlnách zberu dát a zistili, že vzťah nepodložených presvedčení a well-beingu je naozaj obojsmerný, pričom nepodložené presvedčenia majú silnejší efekt na well-being ako naopak.

„Konkrétne ľudia, ktorí viac podliehali konšpiračným presvedčeniam (napríklad, že COVID-19 bol dlhodobo plánovaný, aby oslabil ekonomiku a tým spôsobil nezamestnanosť) a pseudovedeckým presvedčeniam (napríklad, že COVID-19 je liečiteľný vhodnou kombináciou vitamínov) vykazovali silnejšie pocity bezmocnosti (aj vyšší distres v prípade podliehania pseudovedeckým presvedčeniam). A hoci aj distres a bezmocnosť mali efekt na spomenuté presvedčenia, sila tohto efektu bola slabšia,“ vysvetľuje Peter Teličák z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.

Výsledky naznačujú, že medzi nepodloženými presvedčeniami a well-beingom je naozaj vzájomný cyklický vzťah, v ktorom konšpiračné a pseudovedecké presvedčenia zastávajú silnejšiu pozíciu a súvisia s naším well-beingom. Z toho dôvodu vedci odporúčajú, aby sa budúce intervenčné programy zameriavali na prácu s nepodloženými presvedčeniami, napríklad na posilňovanie kritického a vedeckého uvažovania, ktoré sa javia ako protektívne voči dôvere nepodloženým presvedčeniam majúcim negatívny dopad na well-being.

Výskum bol podporený z projektu APVV-20-0387 Psychologické súvislosti nepodložených informácií a presvedčení súvisiacich s pandémiou COVID-19 a vyšiel ako online-first v časopise Applied Psychology: Health and Well-Being.

Odkaz na štúdiu 

 

Spracovala: Monika Tináková                                                                                                                       

Súvisiace články