Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hosťom Vedeckého podcastu SAV bol Filip Květoň z Chemického ústavu SAV, v. v. i.

Vyšla 67. epizóda Vedeckého podcastu SAV

19. 4. 2024 | videné 367-krát

Počuli ste už o vrodených poruchách glykozylácie? Ide o zriedkavé choroby, ktoré sa vyskytujú u jedného zo stotisíc narodených jedincov a až v 20 percentách bývajú smrteľné. O tom, ako tieto ochorenia súvisia so sacharidmi, aké pokroky sa darí robiť slovenským vedcom v diagnóze týchto ochorení, hovoril v 67. epizóde Vedeckého podcastu SAV Filip Květoň z Chemického ústavu SAV, v. v. i. Podcast moderoval Peter Boháč.

Okrem významnej výskumnej oblasti je Filip Květoň aj úspešným komunikátorom vedy, za čo dostal aj Cenu SAV za popularizáciu vedy. Jeho prednášky sú dostupné na kanáli YouTube pod názvom Sladká diagnostika. Názov súvisí s jeho pracoviskom Centrom glykomiky – Chemickým ústavom SAV, kde sa zaoberajú hlavne štúdiom sacharidov, čiže cukrov. „A tie sú podľa neho dobrým háčikom pre ľudí na vysvetlenie, kde všade sa dajú sacharidy využiť,“ približuje vedec a doplní, že so sacharidmi sa stretávame takmer všade.

Objasní aj pojem „zdravý cukor“ a vyvráti zaužívaný mýtus, že hnedý cukor je zdravší ako biely. „Je to len marketingový ťah. Z chemického pohľadu sú úplne rovnaké.“ Dotkne sa aj umelých, resp. náhradných sladidiel. Sám odporúča využívať med. No neskôr prizná, že má veľmi rád sladké. „Viem to však vyvážiť,“ dodá s úsmevom.

Svoj vedecký výskum sústreďuje Filip Květoň najmä na sacharidy, ktoré sa nachádzajú v ľudskom organizme a plnia rôzne úlohy. „Dostávajú sa na povrch buniek práve glykozyláciou,“ vysvetľuje vedec a celý proces popíše a prirovná k legovej stavebnici. „Organizmus okamžite zistí, ak niečo nie je správne poukladané.“ Popíše tiež, ako fungujú červené krvinky a ako rozpoznávame krvné skupiny, ktoré vlastne vznikajú zmenou sacharidu na konci reťazca. Vysvetlí, prečo môže byť podanie krvi s inou krvnou skupinou pri transfúzii fatálne.

Podrobne tiež vysvetlí, čím sa zaoberá v procese diagnostiky. „Máme skupiny pacientov – chorých a zdravých – hľadáme u nich zmeny a skúmame príčiny,“ a vysvetlil celý proces. Postupne sa tak dostal k podrobnostiam svojmu výskumu – diagnostike vzácnych chorôb, vrodenej poruche glykozylácie (CDG) a opísal aj najbežnejší typ. Načrtol aj možnosti liečby. Chemický ústav SAV, v. v. i., pri tomto výskume týchto ochorení spolupracuje s Národným ústavom detských chorôb, pričom pomáha pri diagnostike. V súčasnosti poznáme viac ako 160 druhov CDG ochorení, pričom o nich vieme len od 80. rokov minulého storočia, podotkol vedec.

V druhej časti podcastu sa F. Květoň venoval aj propagácii vedy. Motiváciou bolo najmä priblížiť prácu na ústave – „a nikomu sa do toho veľmi nechcelo“. Inšpiráciu pri propagácii „jeho“ molekúl nachádza najmä pri prednáškach deťom. Tie vždy povedia, či to pochopili, alebo nie, potvrdí. Pospomína si aj na prvý ročník Science Slamu, ktorý považuje za vynikajúci formát pre popularizáciu vedy. „Podstatné je vkladať do vedeckých výkladov pre ľudí emócie, ľudia si to viac zapamätajú,“ odporúča Filip Květoň, ktorý je aj stále presvedčený, že „nejaké dobro tu sále bude a bude nás ďalej posúvať“.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Filipom Květoňom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu. Novinkou je možnosť sledovať rozhovor aj prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied. 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

Súvisiace články