Pripomíname si Deň zeme. Správame sa však tak, akoby sme neboli jej súčasťou
Poznáme našu jedinečnú modrú planétu Zem, jej systémy, dynamiku, zdroje? Vieme, akými zákonitosťami sa naša planéta riadi? Odpovedať na tieto otázky je pre človeka problém. Patrí vlastne planéta Zem človeku? Zem sa nám pripomína každý deň, človek by si ju mohol pripomenúť aspoň dnes 22. apríla na Deň zeme.
Zem stále nepoznáme, hoci ju považujeme za jediný a krásny domov, planétu, na ktorej žijeme. Vo svojej podstate a podvedomí sa však správame, akoby sme neboli jej súčasťou.
Svetový oceán predstavujúci 71 percent povrchu našej planéty, je jednou z najdôležitejších sfér Zeme či jej premenných, ktorej správanie silne ovplyvňuje ostatné deje na planéte. Jeho rozmanitosť je pre pochopenie vzťahov, premien a závislostí medzi prostredím a biologickou zložkou neustálym zdrojom poznatkov a zvýrazňovanie či zväčšovanie vplyvov človeka (antropogénnych vplyvov) na celý systém je predmetom rozsiahlych výskumov.
Až v roku 2018 sa vedcom po prvýkrát podarilo namodelovať závislosti a smery veľmi dôležitých a mohutných podmorských prúdov. Tieto svojím kolobehom neustále zásobujú časti morí a oceánov životodarnými sedimentmi z ústí riek, donášajú kyslík do ich hlbokých častí, zabraňujú tým vzniku nebezpečných anaeróbnych pochodov na dne oceánov – vzniku akumulácií sírovodíka či metánu. V neposlednom rade, bohužiaľ, prinášajú aj množstvá odpadových a nebezpečných látok do morí a oceánov a čoraz viac a viac plastových materiálov.
Je preto pochopiteľné, že rok 2024 je venovaný planéte, vode a – plastom.
Plasty ako dôležité, hlavne polymérne chemické materiály odolávajúce UV žiareniu, vode, často teplu, kyselinám a zásadám nám už viac ako 60 rokov pomáhajú v preprave, obalových technikách, medicíne, doprave, automobilovom aj leteckom priemysle či objavovaní vesmíru. No ich masové nasadenie prinieslo doteraz podceňovaný závažný problém. Nerozkladajú sa a v prírodnom prostredí môžu pretrvávať stáročia. Stávajú sa tak jedným z najproblematickejších materiálov súčasnosti, hlavne v znečisťovaní morí, oceánov a krajín. Stávame sa tak postupne generáciou odpadu, ba možno civilizáciou odpadu.
Rok 2024 nesie v záujme prežitia ľudstva a podpory planetárneho zdravia myšlienkou skoncovať s množstvom plastového odpadu a dokonca podpory zníženia výroby všetkých plastových materiálov o 60 percent do roku 2040.
Význam roku 2024 vzhľadom na planétu Zem rastie aj vďaka enormnému zvyšovaniu povrchovej teploty oceánov, pre nás Európanov je alarmujúca situácia otepľovania vôd severnej časti Atlantického oceánu. Na južnej pologuli v Antarktíde podľa posledných pozorovaní už dochádza k rozpúšťaniu rozsiahleho oceánskeho zaľadnenia od spodnej časti vplyvom veľmi teplej povrchovej vody. Za posledný rok viac ako polovica oceánskych vôd, ktoré sú domovom koralových útesov, zažila taký vysoký tepelný stres, aby spôsobil tzv. bielenie koralov. V tropických oblastiach v roku 2024 už pozorujeme najväčšie globálne bielenie a úhyn koralových systémov v pozorovanej histórii, a toto číslo sa každým týždňom, bohužiaľ, zvyšuje.
Ak sa nám podarí „pokaziť si“ aj oceány, naša perspektíva sa bude rapídne znižovať, pre príklady sa nám stačí obzrieť do minulosti „našej“ planéty, keď hlavne oceány hrali pri niekoľkých masívnych vymieraniach života na Zemi túto dôležitú úlohu.
Nezanedbateľným javom je, že teplota sa posúva oproti tomu, načo sme „u nás doma“ zvyknutí, dokonca o dva až tri mesiace dopredu.
Obávam sa, že planéta, o ktorej si myslíme, že ju poznáme a snažíme sa ju aj ovládať, sa nám vymyká „z našich rúk“. Ekonomický či udržateľný rast je už neudržateľný a ak nedokážeme krotiť svoje nároky, dôsledky sa budú iba stupňovať.
Verím a dúfam, že ešte máme čas sa poučiť.
Text: Pavol Siman, Ústav vied o Zemi
Foto: canva.com/makabera