Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Prednáška Vivat Scientia! nech žije veda! o slnešnej fyzike s Petrom Gömörym z Astronomického ústavu SAV, v. v. i.

Zatmenia Slnka na požiadanie

18. 4. 2024 | videné 260-krát

Posledný utorok v mesiaci v Lučenci už tradične patrí stretnutiam s vedou. Na popularizačnej prednáške Vivat Scientia! Nech žije veda! sa 26. marca 2024 publiku v Mestskom múzeu na Radnici v Lučenci predstavil riaditeľ Astronomického ústavu SAV, v. v. i. doktor Peter Gömöry. V pútavej prezentácii doplnenej o viacero animácií z vedeckých prístrojov predstavil aktuálne otázky výskumu Slnka, priblížil aj observatórium na Lomnickom štíte zamerané na pozorovanie Slnka. Zdôraznil vklad slnečných fyzikov zo Slovenskej akadémie vied do celkového poznania o našej jedinečnej hviezde.

Problematika výskumu Slnka prilákala do Radnice Mestského múzea Lučenec množstvo záujemcov z každej vekovej skupiny. Slnečný fyzik Peter Gömöry predstavil hlavný objekt svojho výskumu – Slnko – ako fascinujúce prírodné laboratórium, ktoré udivuje ľudstvo už od nepamäti. Pridanú hodnotu mali aj viaceré vizuálne ukážky Slnka z vedeckých prístrojov a ďalekohľadov umiestnených nielen na Zemi, ale aj vo vesmíre. Nechýbali ani zaujímavosti o Slnku.

Všetka energia Slnka vzniká fúziou v jeho jadre. Pri tomto procese vznikajú aj neutrína. „Sú to také špeciálne častice hmoty, ktoré len extrémne málo interagujú s okolitou hmotou. V momente, ako v jadre vzniknú, okamžite z neho unikajú rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. Keby sme vedeli skonštruovať ďalekohľad, ktorý vie pozorovať neutrína, mali by sme údaje o tom, ako vyzerá slnečné jadro zhruba 8 minút staré,“  vysvetlil slnečný fyzik, ktorý tiež zdôraznil, v akých extrémoch uvažujú astrofyzici pri svojej práci.

Každú sekundu prejde cez plochu veľkú približne ako ľudská dlaň až 6 biliónov neutrínových častíc a to bez toho, aby ste si to všimli. A je jedno či je u nás práve slnečný deň alebo noc. Naša Zem je pre ne prakticky priesvitná, dokážu nami prejsť bez toho, aby sme si to všimli. Ich zachytenie je nesmierne náročné, ale ak by sme to raz dokázali, opäť by sme sa mohli dozvedieť o Slnku o niečo viac,“ dodal vedec.

Profesionálna astrofyzika na Slovensku sa začala pozorovaním Slnka v roku 1943 na Skalnatom plese. Od roku 1962 Astronomický ústav SAV, v. v. i. prevádzkuje na Lomnickom štíte observatórium, v ktorom je dnes umiestnený dvojitý koronograf, špičkový prístroj na pozorovanie slnečnej koróny. Na svete sú v prevádzke len dva takéto ďalekohľady. Na Slovensku a na Havajských ostrovoch. Vďaka koronografu môžu slneční fyzici pozorovať javy viditeľné len počas úplného zatmenia Slnka, aké bolo zaznamenané 8. apríla tohto roku v USA. V prípade observatória na Lomnickom štíte si tento výnimočný jav môžu výskumníci vychutnať vždy, keď sú na to vhodné meteorologické podmienky.

V koronografe si nárokom zakrývame žiariacu časť Slnka tak, aby sme vedeli pozorovať korónu okolo. Priemer tieniaceho disku sa vždy naráta na daný deň tak, aby zakrýval žiariace Slnko len minimálne, pretože vieme, že tie dôležité procesy sa odohrávajú nie vo väčších vzdialenostiach, ale v tesnej blízkosti nad povrchom Slnka,“ vysvetlil P. Gömöry, ktorý zároveň predstavil aj jedného „nepriateľa“ astronómov – zemskú atmosféru.

„Dochádza v nej k rozptylu časti svetla a k turbulenciám, pri ktorých sa záznamy rozmažú. Preto potrebujete ďalekohľad umiestniť buď do vesmíru alebo do vysokej nadmorskej výšky. Lomnický štít je zhruba ten limit, pri ktorom už atmosféra do takej miery neovplyvňuje naše pozorovania,“ dodal astronóm a pripomenul ďalšiu výhodu, ktorú máme na Slovensku oproti iným lokalitám vo svete. „Vďaka koronografu máme štatisticky oveľa väčší balík dát a vieme ich analyzovať inak, ako keby sme mali dáta iba zo zatmení, ktoré trvajú maximálne 7 minút, dejú sa v priemere zhruba raz za rok a pol a musíte mať šťastie aj na dostupnosť lokality, v ktorej sa má tento jav odohrávať,“ zdôraznil slnečný fyzik.

Vedci zo SAV vďaka pozorovaniam uskutočneným na Lomnickom štíte získali viaceré dielčie výsledky, ktoré prispeli napríklad aj k poznatkom o zmene slnečných cyklov.  „Naše dáta zbierame už od 60-tych rokov, preto na nich pekne vidno, ako sa slnečná aktivita opakuje v 11-ročných cykloch,“ vysvetlil P. Gömöry.

Na prednášku nadviazala bohatá diskusia. Viac informácií nájdete v zázname prednášky umiestnenom na konci textu.

FOTOGALÉRIA

Spracovala: Katarína Gáliková

Video: Martin Bystriansky

Súvisiace články