Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Oproti živočíchom vymierajú rastliny až 500-krát rýchlejšie, povedal vo Vedeckom podcaste SAV botanik Jaromír Kučera

Vyšla 66. epizóda Vedeckého podcastu SAV

5. 4. 2024 | videné 439-krát

Príchod jari sa spája so sviežou zelenou tvárou a kvitnúcimi rastlinami. Ako však flóra vie, kedy začať rásť, aké procesy v rastlinách prebiehajú a aký vplyv na ich režim má klimatická zmena? Aj o týchto témach bola 66. epizóda Vedeckého podcastu SAV, ktorej hosťom bol botanik Jaromír Kučera, generálny riaditeľ Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. S moderátorom Petrom Boháčom sa rozprávali aj o tom, aké vzácne a výnimočné druhy rastlín, máme na Slovensku či o tom, kedy sa rozhodol byť botanikom-vedcom.

Prichádzajúca jar je pre botanikov najlepším obdobím. „Začína sa vegetačná sezóna a môžeme sa rozpŕchnuť do terénu a zbierať dáta pre výskum,“ potvrdzuje J. Kučera a popisuje, čo sa deje s rastlinami na jar. Vysvetlí, ako delíme rastliny podľa teploty či dĺžky dňa. Dotkne sa aj vegetačnej sezóny, ktorá aj tento rok prišla oveľa skôr, ako sme zvyknutí. Podľa vedca sme pri niektorých rastlinách zaznamenali posun pri jej začiatku o 30 až 39 dní. „Problémom môžu byť neskoré mrazy. Poškodia sa kvety, rastlina sa neopelí, nevytvoria sa plody a rastlina sa nemôže rozmnožovať,“ zdôrazňuje a pridáva aj ďalšie negatívne dôsledky skorého otepľovania, resp. následný príchod neskorých mrazov. Objasní aj rozdiel v prispôsobení sa rastlín a živočíchov klimatickej zmene. Aby rastliny prežili, majú len dve možnosti – posun alebo zánik, zdôrazní a pridáva aj príklady zmien vegetačných stupňov. Globálnym otepľovaním je podľa neho najviac ohrozené alpínske pásmo.

Jaromír Kučera sa vo svojom výskume zaoberá aj endemitmi – rastlinami, ktoré sa vyskytujú len na jedinej lokalite. „Na Slovensku ich rozdeľujeme do viacerých skupín,“ približuje a popíše naše najvzácnejšie druhy. Osobitne vyzdvihne Lykovec muránsky, ktorý nájdeme len na Muránskej planine. Spresní, čo všetko pri tomto endemite vedci študujú vrátane spolužitia tohto druhu s hubami. Spomenie aj ďalšie endemity na našom území a spôsob skúmania rastlín (morfologické skúmania, analýza chromozómov, DNA skúmania atď.).

Jaromír Kučera tiež zdôrazní, že v porovnaní so živočíchmi vymierajú rastliny až 500-krát rýchlejšie. Zachovaniu druhov má slúžiť svetový projekt Millennium Seed Bank zameraný na zber semien pôvodných rastlín. „Ide vlastne o poistku voči vymieraniu rastlín,“ konštatuje botanik, ktorý sa na projekte podieľal.

Dnes už uznávaného vedca Jaromíra Kučeru uchvátili v tínedžerskom veku orchidey – spôsobom života či opelenia, symbiózou s hubami, termínom kvitnutia a mnohými ďalším zaujímavosťami. A hoci sprvoti nechcel byť botanikom, vyštudoval záhradníctvo, celým životom sa nasmeroval k tejto vede. Vyzdvihol, že na skúmanie rastliny stačí aj malý kúsok listu. „Na skúmanie chránených druhov rastlín musíme mať výnimku, resp. povolenie, kde presne špecifikujeme, čo chceme skúmať, kde a ako.“ Predstavil aj nedávno ukončený projekt Botanického ústavu CBRB SAV, v. v. i., Rastlinné spoločenstvá Slovenska a projekt Flóra Slovenska. V súčasnosti pociťujeme nedostatok odborníkov v tejto oblasti, Jaromír Kučera preto uviedol, že veľmi radi by privítali už aj záujemcov a záujemkyne z vysokej školy, ktorým by mohli zadať aj diplomovú prácu a vlastne tak si študentov či študentky „predpripraviť“ na ďalšie štúdium.

Sám rád jazdí v jarnom období do oblasti Stredozemného mora, keď je všetko rozkvitnuté, alebo do oblastí púští a polopúští napríklad v Jordánsku či Izraeli, alebo za rafléziou, najväčším kvetom medzi rastlinami, do trópov. A snom botanika Jaromíra Kučeru je prales Kostariky.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Jaromírom Kučerom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu. Novinkou je možnosť sledovať rozhovor aj prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied. 

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

Súvisiace články