Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Autorky Dáša Čiripová a Michaela Mojžišová v diskusii s teatrologičkou Veronikou Valentovou a riaditeľkou Slovenského inštitútu Ľubicou Krénovou

Prezentácia monografie Obrazy Romea Castelluciho v Prahe, slovenský príspevok k európskej teatrológii

3. 4. 2024 | videné 276-krát

V utorok 26. marca sa v reprezentatívnych priestoroch galérie Slovenského inštitútu v Prahe uskutočnila prezentácia monografie Obrazy Romea Castelluciho, publikačného výstupu Ústavu divadelnej vedy CVU SAV, v. v. i., Publikácia vyšla na sklonku minulého roka v bratislavskom vydavateľstve Asociácia Corpus. Riaditeľka inštitútu Ľubica Krénová predstavila knihu ako príspevok slovenskej divadelnej vedy k európskemu teatrologickému výskumu.

Po jej úvodných slovách voviedla auditórium do problematiky tvorby výnimočného talianskeho divadelníka Romea Castellucciho (1960) autorka úvodnej štúdie, teatrologička Dáša Čiripová, ktorá predstavila činoherno-performatívnu etapu jeho umeleckého pôsobenia. Castellucci prináša do divadla nečakané a odvážne scénické i tematické videnie, a zároveň uchvacuje estetikou, ktorá cez hnus, gýč, špinu a ošklivosť hľadá čistotu, jednoduchosť a svoju podstatu,“ konštatovala vedkyňa.

Na vstup Dáše Čiripovej nadviazala operná historička a teoretička Michaela Mojžišová prednáškou o operných a hudobno-divadelných inscenáciách, ktoré v súčasnosti v umelcovej tvorbe prevažujú a ich reflexia tvorí i gro publikácie. Castellucciho poetiku charakterizovala z hľadiska dramaturgie tém, medzi ktorými dominujú príbehy či rituály vychádzajúce zo židovsko-kresťanskej tradície a antickej mytológie, ale aj zo svojráznej mystiky Richarda Wagnera; dotkla sa tiež charakteristických javiskových prostriedkov, ktoré režisér k naplneniu svojich ideových zámerov používa.

Ako uviedla, Castellucciho jazyk je i v tejto tvorivej etape rečou obrazov. Raz vizuálne krásnych, inokedy až bolestivo naturalistických, no vždy atakujúcich predstavivosť a mobilizujúcich divákovo asociatívne myslenie. Nie sú to večery, počas ktorých si v pohodlí kresla vychutnáte hudobno-divadelný zážitok. Interpretácia jeho výkladov je ťažká, občas až úmorná, neraz vyvolá frustráciu z nemožnosti uchopiť či pochopiť inscenáciu, tobôž ak ide o jednorazové pozretie. Na oplátku sa však recipientovi ponúka možnosť slobodne interpretovať predostreté obrazy z vlastnej, zvnútornenej pozície – intelektuálnej, skúsenostnej, hodnotovej. Ako režisér provokuje Castellucci vyznávačov všetkých ideológií: raz jeho poetika odhaľuje pokryteckú morálku ukazujúcu krásu tam, kde nie je; inokedy dostane do úzkych úzkoprsú politickú korektnosť“.

O knihe následne spolu s autorkami a riaditeľkou inštitútu Ľubicou Krénovou, ktorá je vyštudovanou teatrologičkou, diskutovali česká divadelná vedkyňa Veronika Valentová a slovenský operný kritik Rudo Leška. Súčasťou večera bolo aj uvedenie nového vizuálu vedeckého recenzovaného časopisu Divadelní revue vydávaného pražským Inštitútom umenia – Divadelným ústavom, ktorý bol popri Slovenskom inštitúte a českej Teatrologickej spoločnosti spoluorganizátorom podujatia.

 

Spracovala: Michaela Mojžišová, Ústav divadelnej a filmovej vedy CVU SAV, v. v. i.

Foto: Martina Ellzey

Súvisiace články