Aktuality

Jedným z pretrvávajúcich mýtov o slovenčine je, že je najstarším slovanským jazykom. Jazykovedci Viktor Krupa a Slavomír Ondrejovič z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra (JÚĽŠ) SAV, v. v. i., však na základe výskumu jednoznačne tvrdia: nie je. V článku na podstránke ústavu venovanej 80. výročiu vzniku JÚĽŠ SAV, v., v. i., tak reagujú na mnohé pretrvávajúce patriotistické až nacionalistické diskusie, presviedčajúce, že slovenčina je najstarší spomedzi slovanských jazykov, najdokonalejší, najjedinečnejší, najľubozvučnejší a podobne.

„Ak by mala byť slovenčina najstarobylejšia, muselo by to znamenať, že sa z praslovanského jazyka vyčlenila spomedzi slovanských jazykov najskôr. A naozaj to tvrdí napríklad J. D. Prince vo svojej knihe Slovenčina – kľúč k všetkým slovanským jazykom (1943),“ vysvetľujú jazykovedci. To však podľa nich určite nie je pravda. Slovenčina sa vydelila z praslovančiny spolu s ostatnými slovanskými jazykmi v 10. – 12. storočí. „Tvrdeniam napríklad Slovenských národných novín, že na varšavskom slavistickom kongrese v roku 1973 sa predkladalo uznesenie, ktoré boli pripravené podpísať všetky delegácie, že slovenčina je najstarším slovanským jazykom (podľa týchto novín nám to prekazili, ako už neraz v dejinách, Česi), sotva im môžeme veriť,“ upozorňujú.

S týmto zrejme súvisí aj predstava, že po príchode Konštantína (Cyrila) a Metoda na naše územie, preložili títo vierozvestci príslušné náboženské i svetské texty do domáceho jazyka, do starej slovenčiny. „V skutočnosti jazykom, ktorým Konštantín a Metod v rokoch 863 – 885 hlásali na veľkej Morave kresťanstvo, bola južnoslovanská staroslovienčina, nie domáca (stará) slovenčina,“ vyvracujú ďalší mýtus jazykovedci. A rovnako tak aj predstavu, že stará slovenčina bola „štvrtým svetovým jazykom“ a spolu s latinčinou, gréčtinou a hebrejčinou bola vyvoleným jazykom, ktorými Vatikán povolil viesť bohoslužby v kostoloch. „Vzniklo viacero románových, dramatických i poetických diel, ktoré stavajú na tejto premise a umelecky ju (neraz na vysokej úrovni) spracúvajú. Žiaľ, z pohľadu historických faktov táto predstava predsa ostáva len mýtom,“ uvádzajú vedci.

Napriek tomu však starobylosť slovenčiny prebleskuje. „Spolu s macedónčinou si zachovala najviac pôvodných praslovanských prvkov spomedzi všetkých slovanských jazykov,“ konkretizujú Viktor Krupa a Slavomír Ondrejovič z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra (JÚĽŠ) SAV, v. v. i.

Podrobnejšie sa dočítate v článku na podstránke Jazykovedného ústavu SAV k 80. výročiu vzniku ústavu.

Jazykové mýty o slovenčine:

• Slovenčina je najťažší jazyk na svete → hoax – celé vyjadrenie
• Ypsilon zaviedol Štúr v roku 1843 → hoax – celé vyjadrenie
• Jazykovedci vymýšľajú každý rok 1000 nových slov → hoax – celé vyjadrenie (článok Reforma pravopisu a povery o jazyku od Jána Findru)
• Slovenčina má hlásky, ktoré nemá iný jazyk sveta → hoax – celé vyjadrenie (článok Jazykové mýty od Viktora Krupu a Slavomíra Ondrejoviča).

Prácu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., môžete bližšie spoznať aj na youtubovom kanáli ústavu alebo ich facebookovej stránke.

Spracovala. Andrea Nozdrovická

Zdroj a video: JÚĽŠ SAV, v. v. i.