Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Slovo banka sme pred rokom 1989 poznali iba z chemických pokusov

Slovo banka sme pred rokom 1989 poznali iba z chemických pokusov

11. 3. 2024 | videné 520-krát

V minulom roku si Jazykovedný ústav Ľ. Štúra (JÚĽŠ) SAV, v. v. i., pripomenul 80 rokov od svojho vzniku, čím sa zaraďuje medzi prvé a najstaršie ústavy Slovenskej akadémie vied. Na svojej špeciálnej podstránke postupne zverejňuje príspevky, ktoré dokumentujú mnohotvárnu prácu vedkýň a vedcov ústavu. O Slovenskom národnom korpuse podrobnejšie hovorila PhDr. Mária Šimková, Ph.D., ktorá stála pri jeho vzniku.

Slovenský národný korpus budujú v JÚĽŠ SAV, v. v. i., od roku 2002. Pri príležitosti jeho desiateho výročia poskytla Mária Šimková, vtedajšia vedúca oddelenia Slovenského národného korpusu, rozhovor denníku Pravda. Hovorila v ňom najmä o svojich skúsenostiach, ktoré nadobudla pri práci s korpusovým materiálom.

Prirodzený jazyk nie je izolovaný niekde v laboratórnom vákuu, ale hýbe a vyvíja sa spolu so svojimi nositeľmi. Zrýchlenie sme mohli v nedávnych rokoch zaregistrovať napríklad v reči moderátorov a redaktorov neverejnoprávnych rozhlasových a televíznych staníc, ktorí sa snažili prispôsobiť mladej generácii alebo trendom z iných krajín,“ odpovedala na otázku, ako sa mení a zrýchľuje tempo reči v súvislosti so zrýchľovaním tempa života. Na Slovensku sme to pocítili najmä po roku 1989, keď k nám začali doslova prúdiť z rôznych oblastí (ekonomika, financie, technika, šport) nové reálie a s nimi nové pomenovania. A vracali sa aj staré slová, napríklad vo sfére štátnej administratívy (župa, starosta a podobne). Súčasne sa trochu modifikovali významy niektorých slov alebo sa do používania dostali aj iné ich významy. M. Šimková uviedla aj perličku: „Niekoľko desaťročí pred rokom 1989 bola v našej krajine všeobecnou bankovou inštitúciou sporiteľňa a slovo banka sme poznali iba z chemických pokusov. Dnes, naopak, pomaly nevieme, v čom sa robia chemické pokusy, ale banky máme vo väčších mestách na každom rohu.“ Nevyhla sa ani funkcii archaizmov aj novotvarov.

A čo dnes tvorí jadro materinskej reči? Je pevné nejedno storočie,“ odpovedá jednoznačne jazykovedkyňa. Všeobecné pomenovania typu otec, matka, hlava, ruka, oko, dom, žiť, jesť tu máme z praslovanského základu a patria k jazykovým univerzáliám – nájdeme ich prakticky vo všetkých jazykoch,“ dodáva M. Šimková a pripája aj pár viet k tomu, čo náš jazyk przní.

Viac sa dočítate v článku na podstránke Jazykovedného ústavu SAV k 80. výročiu vzniku ústavu.

Prácu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., môžete bližšie spoznať aj na youtubovom kanáli ústavu alebo ich facebookovej stránke.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto a video: JÚĽŠ SAV, v. v. i.

Súvisiace články