Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Pozvanie do podcastu o výnimočných vedkyniach prijala historička a spoluautorka úspešného podcastu Dejiny Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV, v. v. i.

Vyšla 65. epizóda Vedeckého podcastu SAV

8. 3. 2024 | videné 602-krát

Veda a výskum v dejinách prináša mnohé napínavé príbehy, ktorými hlavnými protagonistami sú zanietené vedkyne a vedci, často obetujúci svoje pohodlie, aby svetu priniesli nové poznanie. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien vo Vedeckom podcaste SAV priblížili Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV, v. v. i., spolu s moderátorom Petrom Boháčom niekoľko týchto príbehov, v ktorých účinkovali ženy a na ktorých ukázali, ako sa menilo postavenie žien vo vede.

„Z dejinného vývinu sa v súčasnosti nachádzame niekde v medzipriestore, keď poznáme príbehy nielen výnimočných, celosvetovo známych vedkýň, ale aj tých bežných, ktoré prispeli k rozvoju vied a výskumu,“ konštatovala na úvod historička Agáta Šústová Drelová. „Je dôležité, aby inšpirácia bola účinná,“ zdôrazňuje. Podľa nej príbehy žien vedkýň treba odheroizovať, nehovoriť o nich ako o superženách, lebo tak to nie je.

Napriek európskym štatistikám, ktoré dokladujú až nadpolovičné zastúpenie žien vo vede a výskume, stále chýbajú vo vedúcich pozíciách. Historička vyššie tempo kariérneho postupu u mužov zdôvodňuje aj tým, že práve mužov vedcov sa v menšej miere dotýka výchova detí. Ako teda z pohľadu žien správne načasovať kariérny rast aj starostlivosť o rodinu? „Pri vede nie je dôležité, akým tempom dosahujete výsledky, ale vytrvalosť a trpezlivosť,“ konštatuje A. Šústová Drelová a rozoberá dôvody, prečo to ženy majú v kariére sťaženejšie. Čo je však dôležité, v súčasnosti sa čoraz viac presadzuje tzv. slow science.

Pri menovaní trpezlivosti vo vede historička spomenie Marie Curie Skłodowsku ako príklad vytrvalosti, nezištnosti a schopnosti rozmýšľať aj o aplikovaní vedy. Rozrozpráva sa o osude tejto významnej vedkyne, ktorá sa od mladosti stretávala s rôznymi prekážkami, no zároveň aj podporou rodiny. Spoločne s moderátorom sa zmienia o jej pôsobení na Sorbonne aj o získaní jej profesúry. „Netreba zabúdať, že v tom čase sa hodnota ženy posudzovala aj na základe partnera,“ podotýka historička.

Inšpiratívny je aj príbeh Angličanky Rosalindy Franklinovej, ktorá taktiež vynikala v prírodných vedách a s vedeckou prácou začala počas druhej svetovej vojny. Moderátor Peter Boháč spomenie aj jej kolegov – Jamesa Watsona a Francisa Cricka, ktorí na základe snímok R. Franklinovej a vďaka ich vzájomnej konzultácii rozlúštili štruktúru DNA a v roku 1953 ju publikovali. R. Franklinovú však ako spoluautorku neuviedli. „Predpokladám, že pri tom mohlo byť viacero faktov,“ vysvetľuje historička a pomenúva ich. „Je veľmi dôležité dávať kredit tým, ktorí nás k nejakej myšlienke doviedli. Veda je kolektívne úsilie, nehrajme sa na pionierov,“ zhodnotila ich konanie a uviedla paralely z iných aj vlastných výskumov.

V podcaste sa historička dotkla aj histórie Nobelových cien udeľovaným ženám a celkovom zastúpením žien vo vede, pri ktorom prevládajú medicínske odbory. „Prevláda stále názor žena – starostlivá, žena – matka, a aj počas slovenského štátu sa zachovalo, že ´žena v medicíne je v poriadku´,“ popisuje A. Šustová Drelová. Príkladom inšpiratívnej vedkyne zo Slovenska je etnologička Soňa Kovačevičová označovaná aj ako dáma s noblesou prvej republiky. „Vždy si našla cestu k pokroku a vede, i keď ju vyhodili zo zamestnania, a vždy si našla aj spôsob, ako rozvíjať svoje poznanie,“ približuje osud tejto významnej vedkyne, ktorá nikdy nezatrpkla. Zároveň vyzdvihla aj jej znalosť cudzích jazykov, ktorá jej nedovolila ostať izolovaná. „Neznalosť cudzích jazykov môže byť zničujúca,“ potvrdzuje historička.

Historička A. Šústová Drelová potom nadviazala na postavenie žien v socialistickom režime, ktorý chcel formovať a emancipovať ženy, no výlučne prácou. „To potom viedlo k tomu, že množstvo žien v 70. rokoch ustúpilo z trhu práce,“ vysvetľuje historička. Dnes sme o niekoľko desaťročí ďalej a vedkyňa sa zamýšľa nad vierou a etickými princípmi vo vede. „Úplne zásadná je trpezlivosť a vedomie si vlastnej hodnoty, ale tiež sebareflexia a v neposlednom a veľmi dôležitom rade humor,“ uvažuje.

Sama historička sa venuje moderným dejinám. „Zaujíma ma, čo ovplyvňuje naše myslenie, kam patríme, čo to s nami robí...,“ načrtáva svoje vedecké záujmy vedkyňa, ktorá robí veci, ktoré ju bavia a nevyčerpávajú. Pri výchove ju najviac formovala domáca veľká záhrada a mestská, „celkom slušná knižnica“. Štúdium humanitných vied zvíťazilo na plnej čiare, najmä najnovšie dejiny. Ako historička by chcela žiť „tu a teraz“. „Som fanúšikom našej doby, hoci niekedy by som chcela zastaviť čas,“ dodáva historička Agáta Šústová Drelová.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Agátou Šústovou Drelovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

Súvisiace články