Aktuality

Dnes 8. marca si pripomíname Medzinárodný deň žien. Pri tejto príležitosti sa vedkyne a vedci z Ústavu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i., pozreli na výskumné projekty v rámci ústavov a centier SAV, ktoré sa venujú ženám a rodovej rovnosti. Najviac projektov možno nájsť v treťom oddelení vied, kde vidno široké spektrum skúmania od histórie až po súčasnosť. No ženám sa venujú aj inde.

Historický ústav SAV, v. v. i., sa postaveniu žien a dievčat v dejinách venuje dlhodobo, jednak v období ranovekej spoločnosti (Tünde Lengyelová) alebo štúdiom ženských emancipačných hnutí 19. a 20. storočia (Gabriela Dudeková Kováčová). Aktuálne sa na ústave riešia dva relevantné projekty – jeden je zameraný na pozície žien a ženskú agendu politických strán v medzivojnovom období na Slovensku a druhý na inštrumentalizáciu ženskej sexuality v minulosti s prepojením na súčasné fenomény ako násilie na ženách alebo hnutie „me too“. Z historického hľadiska sú zaujímavé aj zmeny vzdelávania a zamestnanosti žien v minulosti (Miroslava Gallová, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.). Projekty zaoberajúce sa dejinami umenia sa venujú napríklad rodovým aspektom stredovekej vizuálnej kultúry (Dominik Štrba, Centrum vied o umení SAV, v. v. i.) alebo ženám v stredovej hudobnej kultúre (Eva Veselovská, Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i.). Aj archeológia dokáže prispieť k výskumu rodovej problematiky a rodovej identity v historických spoločenstvách, napríklad pri výskume odevu či typov nástrojov, alebo pohrebných rítov.

Vo výskumoch venujúcich sa súčasnosti môžeme tiež nájsť širokú paletu tém týkajúcich sa žien a rodových rozdielov, od sexuality a intimity (Miroslava Šudila Žilinská, Andrea Čierna, Gabriel Bianchi, Ivan Lukšík, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i), vzťahu digitálnych technológií a starostlivosti (Zuzana Sekeráková Búriková, Sociologický ústav SAV, v. v. i.), rodových stereotypoch v IT (Tatiana Pethö, CSPV) dôsledkov pandémie COVID-19 (Zuzana Očenášová, ÚVSK) alebo parlamentných diskusií o obmedzení reprodukčných práv (Lucia Berdisová, Ústav štátu a práva SAV, v. v. i.). Rodové hľadisko je tiež významne prítomné vo výskume aktuálnych fenoménov, ako je situácia odídenkýň a odídencov z Ukrajiny (spoločný projekt CPSV, UVSK, SÚ a Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i.) alebo situácia týchto rodín v kontexte sociálnej reprodukcie (Martina Wilsch, ÚESA). 

Rodové hľadisko je silne zastúpené aj v práci oboch literárnovedných ústavov, či už skúmaním tvorby ženských autoriek (Magdalena Bystrzak, Ivana Hostová, Radoslav Passia, Viliam Nádaskay, Eva Palkovičová, Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i., Dobrota Pucherová, Silvia Rybárová, Eva Kendressy, Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.), alebo v rámci projektu zameraného na národnoobrodenecké reprezentácie (Ivana Taranenková, ÚSIL). Na Filozofickom ústave SAV, v. v. i., dostala priestor feministická environmentálna filozofia (Alžbeta Kuchtová) a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., sa dlhodobo venuje propagácii rodovo citlivého a inkluzívneho jazyka (Lucia Molnár Satinská).

Rod vo výskume však môžeme nájsť aj na iných oddeleniach SAV. Geografický ústav napríklad realizuje výskumné projekty o dostupnosti a sociálnej spravodlivosti predškolských zariadení (Michaela Sládeková Madajová) a o podieľaní sa na miestotvorných procesoch v suburbánnych komunitách (Pavel Šuška).  Na základe výskumu Centra biovied SAV, v. v. i., sa zase ukázalo, že ak ženy v tehotenstve užívajú terapeutiká a výživové doplnky aktivujúce GABA receptory, môže to poškodiť vývoj plodu. Ústav informatiky SAV, v. v. i., sa vo svojej práci snaží zohľadňovať rozdiely medzi užívateľkami a užívateľmi technológií prispôsobením ergonómie u robotických zariadení alebo využívaním ženských aj mužských hlasov v projektoch týkajúcich sa syntézy a analýzy reči.

Spracovali: Zuzana Očenášová a Gabriel Bianchi, ÚVSK SAV, v. v. i.

Zdroj: výročné správy ústavov a centier SAV za rok 2023

Grafika: Natália Feriančeková