Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Mgr. Denisa Fedáková, PhD., a Mgr. Michal Kentoš, PhD., zo Spoločenskovedného ústavu v Košiciach, ktorý je súčasťou Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.

Ako vyzerá pocit šťastia v číslach

26. 2. 2024 | videné 454-krát

Nadpis by tiež mohol znieť aj „ako sa z opisných vstupov, rozhovorov, dotazníkov a prieskumov, dajú vytvoriť korektné exaktné dáta“. Presne o tom bola februárová košická vedecká kaviareň, ktorej témou bol zber, analýza a interpretácia dát z krajín Európskej únie realizovaných v projekte Európskej sociálnej sondy (European Social Survey – ESS). Predstaviť ho prišli jej koordinátori projektu za Slovensko Mgr. Denisa Fedáková, PhD., a Mgr. Michal Kentoš, PhD., zo Spoločenskovedného ústavu v Košiciach, ktorý je súčasťou Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.

ESS je medzinárodný a komparatívny prieskum, čo znamená, že dáta sa zbierajú súčasne a rovnakým spôsobom v mnohých krajinách, a následne ich možno porovnávať.  Dáta ESS sa zbierajú s využitím dotazníkov, ktoré sa zbierajú a analyzujú v dvojročnej periodicite. Dotazníky majú dve časti, jedna je hlavná, alebo stála s otázkami, ktoré sa opakujú, aby sa dáta mohli porovnávať nielen medzi krajinami, ale aj v čase, a druhá časť dotazníka je tzv. rotujúca, ktorá reaguje na aktuálne témy spoločnosti.

Hlavnú myšlienku projektu, ktorý, mimochodom, oslavuje už 20. výročie svojho trvania na Slovensku, azda najlepšie vystihuje citát, ktorý vyslovil spoluzakladateľ ESS Profesor Sir Roger Jowell CBE: „Pri zvažovaní nových opatrení vlády v minulosti nepoznali preferencie a potreby svojich občanov. Teraz majú vlády európskych krajín k dispozícii zdroj, ktorý môže túto nevedomosť potláčať.”

Mgr. Fedáková predstavila východiská, históriu, pravidlá a prostredie, v ktorom projekt vznikol, a tiež kde a ako možno tieto verejné dáta nájsť a využívať. Mgr. Kentoš sa potom venoval popisu samotného zberu dát a jednotlivým príkladom prezentácie dát. Predstavil okruh otázok aj spôsoby ich interpretácie a porovnania medzi jednotlivými krajinami aj v čase. Bolo zaujímavé vidieť, ako sú rozdelené napr. postoje krajín ku klimatickej zmene, aká je dôvera k jednotlivým inštitúciám alebo afinita ku vlastnej krajne, alebo k Európe ako celku, ale tiež aj o tom, ako šťastní sa ľudia cítia. Podanie dát, ktoré boli získavané precíznou metodológiou, boli prekvapivo optimistickejšie, ako je všeobecné povedomie. Z prieskumov vyplýva, že všeobecne prijímaný pocit konfliktu a nedôvery k inštitúciám nie je objektívny,  je vytváraný skupinou ľudí, ktorá nemusí byť početná, ale je najhlučnejšia, a na sociálnych sieťach najaktívnejšia. Ak sa robí prieskum napr. o pocite šťastia alebo o dôveryhodnosti inštitúcií poctivo a korektne, tak tento obraz nevyzerá vôbec tak depresívne.

Čo bolo zaujímavé v diskusii – napriek tomu, že v prednáške boli vysvetlené princípy metodológie zberu dát, bolo v diskusii veľa otázok o reprezentatívnosti dát, čo odráža to, ako kriticky a citlivo vieme hodnotiť korektnosť informácií z oficiálnych zdrojov, ktoré sa snažia byť transparentné a kontrolovateľné. To veľmi ostro kontrastuje s tým, ako nekriticky a bez overovania zdroja informácie mnohí ľudia vedia preberať neoverené fakty zo sociálnych sietí alebo manipulatívnych médií. Ak by sme od každého zdroja požadovali rovnakú mieru korektnosti ako napr. od ESS, tak by sa mnoho problémov v našej spoločnosti nemalo šancu ani objaviť.

A ešte odpoveď na otázku z nadpisu. Tú nájdete vo videozázname kaviarne, ktorý nezištne pripravil Mgr. Martin Bystriansky.

 

Spracoval: Ján Gálik, Neurobiologický ústav BMC SAV, v. v. i.

Foto a video: Martin Bystriansky

 

Súvisiace články