Aktuality

Neboli to zlé škaredé skutočné parazity, ktoré ovládli prvú tohtoročnú košickú vedeckú kaviareň, ale naopak veľmi príjemná a zanietená vedkyňa, parazitologička s informáciami o nich. Januárovú vedeckú kaviareň pripravila MVDr. Antolová Daniela, DrSc., z Parazitologického ústavu SAV, v. v. i., v Košiciach, ktorá okrem toho, že je skvelou vedkyňou, je aj výbornou rozprávačkou a popularizátorkou.

Svoju prednášku začala slovami, že parazity sú zdravie ohrozujúce organizmy, no na druhej strane vedia byť fascinujúce a veľmi zaujímavé, čo je dôvod, prečo sa im s takou radosťou až vášňou parazitológovia venujú. Nasledovala „povinná jazda“, teda objasnenie základných pojmov parazitológie – čo je parazit (organizmus, ktorý žije na úkor iného organizmu – hostiteľa), aké typy parazitov poznáme, čo je hostiteľ, medzihostiteľ, koncový hostiteľ, čo je hostiteľská špecificita a podobne. Nasledovala krátka exkurzia do histórie – parazity boli s ľudstvom späté a prepletené odpradávna. Len dva príklady – symbol lekárov, Aesculapov had ovinutý okolo palice, je pravdepodobne obraz parazita (vlasovec medinenský), ktorý v minulosti trápil ľudí, a tí sa ho zbavovali postupným natáčaním na paličku. Alebo zákaz konzumácie bravčového mäsa, ktorý má pragmatický dôvod v prevencii nákazy parazitom svalovcom prenášajúcim sa tepelne nedostatočne upraveným mäsom infikovaných ošípaných. Veľmi pútavou časťou prednášky bola časť, ako dokážu parazity manipulovať obeť tak, aby sa dostali tam, kam potrebujú. Parazity si v procese evolúcie vyvinuli veľmi rafinované a dômyselné stratégie, ako ujsť pozornosti hostiteľa, či ho dokonca prinútiť, aby im umožnil dokončiť vývoj. Len dva príklady za všetky – parazit, ktorý má za medzihostiteľa mravca a potrebuje sa dostať do hovädzieho dobytka, zmätie nervový systém mravca tak, že ten ráno vylezie na vysoké steblo trávy, tam sa zahryzne a zahryznutý čaká celý deň, čo zvyšuje šance, že ho zje pasúci sa dobytok. Alebo parazit, ktorý sa zo slimáka potrebuje dostať do vtáčieho organizmu, spôsobí modifikáciu tykadiel slimáka tak, že sa zväčšia a vyzerajú ako tučné červíky, čo láka vtákov, aby ich zjedli.

Z časti, keď sa hovorilo o ľudských parazitoch, si možno vziať dve prekvapivé poučenia – z pásomnice sa nechudne, ale môže byť nepríjemná, keď opúšťa organizmus. Mačky, ktoré sú prenášačmi toxoplazmózy, nebezpečnej pre tehotné ženy, sú infekčné len dva až tri týždne za ich život, čo značne znižuje riziko priamej nákazy od týchto zvierat. V dôsledku klimatických zmien sa u nás začínajú vyskytovať parazity, ktoré tu predtým neboli. Dobrým príkladom sú červy, vlasovce, ktoré napádajú psov. Prenášajú ich komáre, a najmä druh, ktorý napáda pľúcne cievy, a srdce psov začína byť na našom území vážny problém.

Nevyhli sme sa ani zneužívaniu dôverčivosti ľudí na pochybné diagnostické a liečebné metódy. Príkladom je biorezonancia, ktorá je ako taká neškodná, len sa zneužíva na diagnostiku často neexistujúcich parazitárnych nákaz a ponúkanie zbytočnej a niekedy nebezpečnej liečby.

O parazitoch sa nehovorilo len v negatívnych konotáciách. Za obdobie našej evolúcie, počas ktorej sme s parazitmi koexistovali, sa vytvorila vzájomná rovnováha. V poslednom čase, keď sme sa naučili parazitov zbavovať a začali sme žiť v čistejších podmienkach, nášmu imunitnému systému zvyknutému a naladenému čeliť parazitom, baktériám a vírusom niekedy chýba cieľ, a tak sa občas obracia a napadá vlastné bunky. Táto tzv. hygienická teória vysvetľuje vysoký počet alergií a autoimunitných ochorení, ktoré sa u komunít s nižším hygienickým štandardom v takej miere nevyskytujú. Tieto úvahy sú aj základom terapeutických prístupov, kde býva imunitný systém zamestnávaný neškodným parazitom, aby sa uľavilo od symptómov autoimunitných atakov.

Pre lepšie pochopenie a predstavu o parazitoch priniesla Dr. D. Antolová aj vzorky preparátov a modely parazitov, takže si poslucháči mohli pozrieť, ako niektoré parazity vyzerajú v skutočnosti. Tým sa však kaviareň neskončila, nasledoval živá diskusia, všetko si môžete prezrieť a vypočuť v pripojenom videozázname.

Spracoval: Ján Gálik, Neurobiologický ústav BMC SAV, v. v. i.

Foto a video: Martin Bystriansky