Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Skúsenosti troch držiteliek grantu ako vedkýň aj ako matiek.

Ako pomáha návratová projektová schéma. Príbehy vedkýň z ústavov SAV

9. 2. 2024 | videné 509-krát

V roku 2023 po prvýkrát zaviedla SAV do praxe návratovú projektovú schému pre rodičov, ktorí sa vracajú z materskej alebo rodičovskej dovolenky. V prvom roku sa uskutočnili dve kolá, v rámci ktorých Predsedníctvo SAV udelilo 16 grantov na podporu vedeckej činnosti po návrate z rodičovskej dovolenky na všetkých troch oddeleniach SAV. Záujem, najmä mladých vedkýň, o túto schému bol vysoký a nebolo možné podporiť všetky projekty. Momentálne prebieha tretia výzva. Prinášame skúsenosti troch držiteliek grantu z každého oddelenia vied ako vedkýň aj ako matiek.

 

Stále sa učím trpezlivosti

Zdenka Lukáčová Bujňáková z košického Ústavu geotechniky SAV, v. v. i.,  sa ako matka stále učí väčšej trpezlivosti, hoci – ako sama uznala – myslela si, že ako vedkyňa pracujúca v chemickom laboratóriu, jej má dostatok. „A potom – úloha matky mi výrazne zmenila pohľad ma život,“ hodnotí. Základom pre skĺbenie vedeckej práce a „práce matky“ je pre ňu dobrý „time management“, starostlivý manžel a ochotní starí rodičia. „Keď som v práci, snažím sa využiť pracovný čas na maximum a doma je pre mňa najdôležitejšie venovať sa synovi,“ zdôrazňuje.

Projekt Zdenky Lukáčovej, na ktorý dostala návratovú schému, sa zaoberá výskumom a prípravou nanočastíc sulfidu meďnatého (CuS) mechanochemickou syntézou a modifikáciou ich povrchu mechanickou aktiváciou so zámerom efektívneho naviazania protilátok.  To, čo znie zložito, vysvetľuje všeobecne rastúcim záujmom o výskum imunoterapie v oblasti liečby nádorových ochorení. „Použitie nanočastíc ako nosičov protilátok a inhibítorov je moderným prístupom v liečbe, aj keď nie je ešte dostatočne prebádaný. Mechanochemická syntéza a mechanická aktivácia sa realizujú v laboratórnych mlynoch pracujúcich v režimoch suchého a mokrého mletia. Overenie terapeutických schopností pripravených produktov sa bude robiť in vitro a ex vivo experimentmi na modeli mnohopočetného myelómu,“ objasňuje vedkyňa a zároveň dodáva, že projektu sa venuje naplno. „Príprava nanočastíc pre imunoterapiu je pre mňa nová téma a už teraz viem, že jeden rok na získanie kvalitných výsledkov postačovať nebude,“ dodáva. „Návratová schéma je naozaj výborný nástroj, ako motivovať pracovníčky, ktoré sa vrátili z materskej a rodičovskej dovolenky, k vedeckému bádaniu. Už pri formulácii zámeru projektu som si utriedila myšlienky, kde som pred materskou dovolenkou skončila, na čo nadviazať a čím novým by som mohla prispieť vo vedeckej oblasti. V neposlednom rade, aj vďaka tejto schéme som nadviazala na predchádzajúcu aktívnu spoluprácu s domácimi i zahraničnými pracoviskami,“ pochvaľuje si Zdenka Lukáčová, ktorá sa určite na ústave geotechniky  na podporu žien vo vedeckej kariére nemôže sťažovať. „Máme zástupkyňu riaditeľa, vedeckú tajomníčku, predsedníčku vedeckej rady i vedúce oddelení. Ja sama som ňou bola pred nástupom na materskú. Dokonca u nás na ústave je výrazná prevaha žien, a to aj v kategórii vedeckí pracovníci,“ vymenúva. Žiadna pozícia, titul ani vedecký objav či článok však podľa nej nenahradí čas venovaný svojej rodine a deťom. „Všetko má svoj čas a pri poctivej práci si úspech skôr či neskôr nájde každého,“ uzatvára.

 

Prácu rozhodne nenosím domov

 „Ak mám byť úprimná, skĺbiť prácu a rodičovstvo sa zatiaľ iba učím,“ hovorí Valéria Kureková z Ústavu anorganickej chémie SAV, v. v. i. Podľa nej je najdôležitejšie oddeľovať rodinný život od pracovného, čím má na mysli rozvrhnúť si prácu tak, aby stihla, čo treba, a nenosiť si ju domov. „Doma pri dieťati, ktoré sa po celom dni vráti zo škôlky a chce sa s vami podeliť o všetky zážitky, sa pracovným veciam venovať ani nedá.“ A tak sa naučila skoro ráno vstávať, aby stihla čo treba, keďže býva mimo Bratislavy a cesta do škôlky jej trvá o čosi dlhšie, a to zasa znamená, že aj z práce musí odchádzať pomerne skoro.

Úloha matky však jednoznačne zmenila pohľad Valérie Kurekovej na svet. „Myslím, že každý rodič po narodení dieťaťa začne svet vnímať citlivejšie, začne si uvedomovať rôzne riziká, na ktoré predtým ani nepomyslel. V týchto neľahkých časoch sa vynárajú obavy, v akej spoločnosti a za akých podmienok bude môcť vyrastať vaše dieťa,“ vyjadruje svoje starosti. No zmenil sa aj jej pohľad na prácu – svoj čas si už organizuje efektívnejšie. Názor či pohľad na vedu sa však po návrate z materskej nezmenil vôbec. „Jej dôležitosť si uvedomujem stále rovnako,“ zdôrazňuje.

Dôkazom je projekt Valérie Kurekovej, na ktorý získala návratovú schému a v ktorom sa venuje príprave hybridných materiálov na báze polykatiónov chitosanu a ílových minerálov zo skupiny smektitov. „Chitosanové polykatióny sú známe antibakteriálnou účinnosťou, zatiaľ čo smektity, ktoré sa ťažia aj na Slovensku, dokážu už v malom množstve výrazne vylepšiť mechanické vlastnosti polymérov. V prípade úspešného vyriešenia projektu budú pripravené biokompatibilné a biodegradovateľné materiály využiteľné v medicíne, potravinárskom priemysle aj v procese čistenia odpadových vôd,“ vysvetľuje zanietene svoju vedeckú činnosť, pričom tento projekt nie je jediný, na ktorom participuje. Návratová schéma jej podľa vlastných slov poskytla pomoc a nezávislosť.

 

Všetko si to vyžaduje starostlivú organizáciu a plánovanie

Dominika Oravkinová z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a vlaňajšia držiteľka prestížneho ocenenia Danubius Awards 2023, si „prilepšila“ príspevkom z návratovej schémy na projekt Produkcia a distribúcia bronzu na opevnených sídliskách staršej doby bronzovej na východnom Slovensku z pohľadu geochemických analýz. „Vďaka nemu máme na dosah pilotné výsledky, ktoré po porovnaní chemického zloženia a hodnôt stabilných izotopov vzoriek rúd s archeologickými bronzovými predmetmi umožnia zhodnotiť, do akej miery mohli byť v období pred 3 500 rokmi využívané bohaté ložiská medi Spišsko-gemerského rudohoria,“ popisuje svoju vedeckú prácu. Tento región je podľa nej napriek potenciálu nepopísanou tabuľou, keďže pozornosť sa doteraz venovala výhradne Slovenskému stredohoriu. „Keď dáta porovnáme s geochemickou databázou rúd a artefaktov zo zahraničia, zhodnotíme mieru exportu bronzov vyrobených z miestnych zdrojov v európskom kontexte. Okrem vedeckého obsahu je projekt výnimočný aj tým, že sa nám podarilo osloviť do spolupráce geológov, banícke spolky, regionálne múzeá a zahraničné laboratóriá, keďže téma pravekého baníctva je mimoriadne lukratívna nielen pre archeológov,“ nadchýna sa mladá vedkyňa, ktorá má na zosúladenie práce a materstva svoj recept s dvomi základnými ingredienciami – podpora najbližších a diár.

„Mám šťastie na rešpektujúcu rodinu, ktorá ma podporuje a do istej miery akceptuje špecifiká vedeckej práce. Ja sa im to snažím vynahradiť tým, že vydeľujem čas, ktorý venujem práci a ktorý venujem plnohodnotne len rodine,“ približuje a dodáva, že sa veľmi usiluje, aby sa vzájomne čo najmenej prelínali. „Všetko si to však vyžaduje starostlivú organizáciu a plánovanie.“

No na zmenu, ktorá nastane po príchode dieťaťa do života, je takmer nemožné sa dostatočne vopred pripraviť, dodáva jedným dychom. „Deti vám doslova prevrátia život hore nohami. Na oplátku vám však dajú rýchlokurz trpezlivosti, flexibility, vynaliezavosti a najmä motivujú prekonávať akékoľvek problémy,“ vykresľuje nadšene. „Svojou bezprostrednosťou vás prirodzene donútia spomaliť a zmenia vám priority.“ To všetko sa premietlo aj do jej pohľadu na život, prácu, medziľudské vzťahy. „Pre ne sa snažíte, aby bol svet prívetivejším a lepším miestom. Som síce zaneprázdnenejšia ako kedykoľvek predtým a slovíčko voľný čas už v mojom slovníku asi ani neexistuje, no paradoxne sa cítim spokojnejšie a vyrovnanejšie,“ dodáva spokojná archeologička – a spokojná aj preto, že v práci nikdy nezažila žiadnu formu znevýhodňovania žien.

„Zo širšieho okolia však poznám, bohužiaľ, aj odlišné príbehy. O to viac si vážim, že môžem otvorene komunikovať so svojimi kolegami či nadriadenými všetky okolnosti, ktoré vplývajú na moju prácu v súvislosti s úlohou ženy a matky v rodine. Miera podpory žien pracujúcich nielen vo vede postupom času aj v dôsledku aktívnej spoločenskej diskusie narastá,“ hodnotí vedkyňa. Idea návratovej schémy je v tomto smere podľa nej ukážkovým príkladom adresnej pomoci bez ohľadu na to, či je žiadateľom muž alebo žena. „Po istom čase strávenom mimo pracovného kolektívu mi napomohla získať nielen financie potrebné pre reštart výskumu, ale aj zvýšiť sebadôveru. A aj keď práca na projekte nie je ešte ukončená, z môjho pohľadu už dopadol úspešne, keďže naň priamo nadväzujem ďalšími vedecko-výskumnými spoluprácami,“ dodáva D. Oravkinová.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: archív vedkýň

Grafika: Natália Feriančeková

Súvisiace články