Aktuality

Čo ak to, či uveríme nejakej konšpiračnej teórie nezávisí len od našich individuálnych faktorov, ako je vzdelanie, inteligencia či informačné zdroje, ktoré si vyberáme? Čo ak ku konšpiračným presvedčeniam prispievajú faktory, ktoré máme len malú moc ovplyvniť, ako je napríklad kvalita demokratických inštitúcii a ich dôveryhodnosť, socioekonomické nerovnosti, korupcia, pomalší ekonomický rozvoj či nízky HDP?

Konšpiračné presvedčenia sa už dlho nachádzajú v centre pozornosti verejnej diskusie aj pre negatívne či nebezpečné dôsledky, ku ktorým môžu viesť. Pôvodne sa skúmali ako kognitívne fenomény spojené napríklad s nedostatkami analytického či vedeckého myslenia alebo v súvislosti s potrebou človeka hľadať štruktúru v okolitom svete. Vo všeobecnosti na základe predošlých zistení môžeme povedať, že ľudia s vyšším vzdelaním a lepším sociálnym a ekonomickým postavením majú nižšiu pravdepodobnosť osvojenia si konšpiračných presvedčení. Čo ak to, či uveríme nejakej konšpiračnej teórie nezávisí len od našich individuálnych faktorov, ako je vzdelanie, inteligencia či informačné zdroje, ktoré si vyberáme? Čo ak ku konšpiračným presvedčeniam prispievajú faktory, ktoré máme len malú moc ovplyvniť, ako je napríklad kvalita demokratických inštitúcii a ich dôveryhodnosť, socioekonomické nerovnosti, korupcia, pomalší ekonomický rozvoj či nízky HDP.

V poslednom čase výskumníci čoraz viac pozornosti venujú štrukturálnym faktorom, ktoré by mohli podporu konšpiračných presvedčení zvyšovať. Pod štrukturálnymi faktormi si môžeme predstaviť okolnosti, ktoré zostávajú mimo kontroly jednotlivých osôb, a napriek tomu značne ovplyvňujú ich životné skúsenosti. Napríklad kvalita demokratických inštitúcii a ich dôveryhodnosť, socioekonomické nerovnosti, korupcia, pomalší ekonomický rozvoj či nízky HDP. Prečo je dôležité brať do úvahy aj také ukazovatele? Pretože nám naznačujú, že ochranné sociálne normy a celé spoločnosti nefungujú správne. Ak ľudia vnímajú kvalitu demokracie vo svojej krajine ako zlú, nedôverujú práve tým inštitúciám, ktoré ich majú chrániť, vnímajú vysokú korupciu a sociálnu nerovnosť, zvyšuje to ich podozrievavosť voči úmyslom elít. A je to prirodzené: V nepriaznivom a negatívne vnímanom sociálnom prostredí sú šance, že znevýhodnených ľudí elity ohrozia, jednoducho vyššie. Za týchto podmienok sa konšpiračné presvedčenia nejavia ako nedostatok racionality jednotlivcov, ale skôr ako ich prirodzená reakcia na ohrozujúcu realitu.

Jedným z týchto faktorov, ktoré navodzujú pocit, že elity sa snažia oklamať a ublížiť ľuďom na nižších spoločenských priečkach, je prežívaná finančná neistota. Z hľadiska finančne ohrozených ľudí, skrytým motívom elít je profitovať zo spôsobených sociálnych problémov, ako sú napríklad vojny, ekonomické krízy alebo vysoká nezamestnanosť. Proces obviňovania elít oslabuje dôveru voči inštitúciám, elitám a establišmentu, keďže sú v celom príbehu vnímaní ako spolupáchatelia sprisahania a zneužívania obyčajných ľudí. Preto osoby, ktoré žijú v nepriaznivých životných podmienkach – napríklad preto, že zažívajú permanentnú finančnú neistotou, alebo v ich krajine verejne inštitúcie zlyhávajú – môžu prejavovať viac antiestablišmentových postojov a viac nedôvery voči (politickým) elitám, ktoré považujú za zodpovedné za svoju situáciu  a stav krajiny.

Z tohto dôvodu dôvera – alebo skôr nedôvera – má osobitné a významné miesto medzi faktormi spojenými s podporou konšpiračných presvedčení. Viaceré štúdie potvrdzujú, že nízka dôvera v inštitúcie nielen že je systematicky spojená so zvýšenou podporou takýchto presvedčení, ale predovšetkým sa ukazuje, že by mohla byť mechanizmom, ktorý spája prežívanú finančnú neistotu s konšpiračnými presvedčeniami. V situácii, keď sú ľudia vystavení nepriaznivým podmienkam mimo ich kontroly, môže mať jeho nedôvera racionálne základy: nadmerná dôvera potenciálne „zlým” inštitúciám a podceňovanie alebo prehliadanie hrozieb, ktoré predstavujú, môže mať najviac negatívnych dôsledkov pre tých, ktorí sú už z nejakého dôvodu znevýhodnení. Preto v atmosfére rozšírenej nedôvery konšpiračné presvedčenia prekvitajú najmä medzi tými, ktorí veria, že majú dôvod cítiť sa znevýhodnení a vykorisťovaní. Ak ľudia majú pocit, že normy sú sústavne porušované a inštitúcie ich dostatočne nechránia, má zmysel byť ostražití.

Práve preto sme sa v našom výskume rozhodli sústrediť na úlohu nepriaznivých životných podmienok, resp. prežívanej finančnej neistoty a inštitucionálnej dôvery v procese podporovania konšpiračných presvedčení. V našej štúdii publikovanej pred nedávnom v  časopise British Journal of Social Psychology, sme zistili, že ľudia ktorí sa nachádzajú v ekonomických ťažkostiach, často menej dôverujú vláde a inštitúciám, a tak sú náchylnejší viac dôverovať konšpiračným teóriám. Čo je dôležité, naše výsledky platia nielen na Slovensku, ale vo všeobecnosti v celom európskom kontexte. To naznačuje, že ide o jeden zo všeobecných, univerzálnych mechanizmov, ktoré zodpovedajú za náchylnosť ku konšpiračným presvedčeniam.

Celkovo náš výskum prispieva k diskusii o úlohe zhoršujúcich sa ekonomických podmienok a nedôvery voči inštitúciám pri podpore konšpiračných presvedčení. Pandémia COVID-19 vyvolala pocit ekonomickej neistoty vo viacerých domácnostiach, a to bez ohľadu na ich objektívny príjem. Okrem toho geopolitické riziká vrátane ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 mali okamžité globálne dôsledky v podobe zvýšenej inflácie, prudko rastúcich životných nákladov, nižšieho ekonomického rastu a neistoty finančných trhov. Vzhľadom na ekonomické otrasy posledných (a pravdepodobne aj nadchádzajúcich) rokov je možné očakávať, že pocit finančnej neistoty bude pretrvávať a ovplyvňovať životy ľudí aj naďalej. Naše najnovšie výsledky prispievajú k pochopeniu, ako môže rastúca ekonomická neistota a nízka inštitucionálna dôvera súvisieť so šírením konšpiračných presvedčení. Čo je možno najdôležitejšie, štúdia naznačuje, že skúmanie štrukturálnych – spolu s kognitívnymi – faktorov, ktoré stoja za zvýšenou podporou konšpiračných presvedčení, je mimoriadne dôležité. Ich pochopenie sa môže čoskoro stať nevyhnutné pre ochranu spoločnosti a jej najzraniteľnejších členov pred konšpiračnými presvedčeniami.

Spracovali: Magdalena Adamus a Eva Ballová Mikušková, Ústav experimentálnej psychológie CSPV SAV, v. v. i.

Foto: unsplash.com/Alexa Shutea