Aktuality

Výskumný tím Oddelenia fytopatológie a mykológie Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i., v Nitre sa v roku 2023 zaoberal hlavne novými poznatkami v oblasti determinácie hubových patogénov borovicových porastov na Slovensku. Sústredili sa hlavne na sypavkové ochorenia spôsobené rodmi Lophodermium a Dothistroma. Výsledky štúdií prispeli k zisteniu ich pomerného zastúpenia a z toho vyplývajúceho potenciálu škodlivosti pre borovicové porasty, ktoré sú druhým najčastejšie sa vyskytujúcim ihličnanom na Slovensku a pokrývajú zhruba 6,6 percenta zalesnenej plochy. Výsledky sú využiteľné na modelovanie a prognózy vývoja ďalšieho poškodenia a návrh zásad manažmentu borovicových porastov. Rovnako štúdium spôsobu ich rozmnožovania a stratégie ich rozširovania poskytne informácie o evolučnom potenciáli a pravdepodobnosti vzniku nových agresívnejších kmeňov prispôsobených lokálnym podmienkam.

Sypavka z rodu Lophodermium

Druhy Lophodermium sú endofytické huby kolonizujúce ihličie borovíc. Druh Lophodermium pinastri bol pôvodne opísaný zo severnej Európy a je veľmi variabilný v morfológii. L. seditiosum je celosvetovo rozšírený druh, je častým patogénom ihličia, spôsobujúci sypavkové ochorenie borovíc, ktoré sa prejavuje náhlym hromadným usychaním ihlíc a jeho červenohnedým sfarbením v jarnom období. Silné infekcie môžu spôsobiť závažnú stratu ihličia, čo má za následok spomalený rast,  alebo dokonca smrť hostiteľského jedinca. V Európe sa osobitný dôraz kladie na výskyt L. seditiosum na Pinus sylvestris, pretože tento pôvodný ihličnan má široké využitie v lesnom a drevárskom priemysle.

L. seditiosum bol predtým známy len z jediného záznamu zo Slovenska. Štúdia tímu Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i., založená na detekcii pomocou PCR dokázala, že nielen L. pinastri, ale aj L. seditiosum sú hojne rozšírené po celej krajine, často sa vyskytujú súčasne a zdieľajú veľkú časť ich hostiteľského spektra. Okrem toho sa L. seditiosum vyskytuje aj v horských a subalpínskych oblastiach Vysokých Tatier, pričom fylogenetická analýza odhalila pravdepodobnosť samostatnej populácie. Pri porovnaní domáceho (Pinus sylvestris) a nepôvodného hostiteľa (P. nigra) je domáci hostiteľský druh v prirodzenom prostredí menej náchylný na atak patogénnou hubou Lophodermium seditiosum, čo môžeme s veľkou pravdepodobnosťou prisúdiť dôsledku vyššej kolonizácie hostiteľa mutualistickým druhom  L. pinastri.

Pomocou sekvenovania na Slovensku vedci a vedkyne zistili aj výskyt raritného druhu Lophodermium corconticum, ktorý bol opísaný pomerne nedávno na ihliciach P. mugo v nadmorskej výške okolo 1370 m v Krkonošskom národnom parku v Poľsku. Slovenský výskyt L. corconticum pochádza z Národného parku Vysoké Tatry a bol zaznamenaný na P. mugo vysadenej v mestskom prostredí Tatranskej Lomnice. Slovensko je len druhou krajinou, kde L. corconticum doteraz zaznamenali.

Sypavka z rodu Dothistroma

Červená sypavka borovíc je jednou z najzávažnejších chorôb ihličia borovíc, ktorú spôsobujú dva veľmi príbuzné druhy, Dothistroma septosporum a D. pini. Tím ÚEL SAV sledoval šírenie sa a rozšírenie tejto choroby na Slovensku a na regionálnej úrovni identifikovali nových hostiteľov a typy porastov. Dothistroma septosporum bola zaznamenaná v prirodzenom poraste vo vyššej nadmorskej výške na Pinus cembra vo Vysokých Tatrách. Záznamy na Pinus uncinata sú pre Slovensko novým hostiteľským druhom pre tento patogén. Okrem toho aj v prípade druhého patogénu, D. pini vedci a vedkyne zaznamenali pre Slovensko nový hostiteľský druh Pinus cembra a Pinus armandii identifikovali ako nový hostiteľský druh celosvetovo.

Tieto nové regionálne nálezy ukazujú na postupujúce šírenie ochorenia, potvrdzujúce vyššie riziko pre mestské (umelé) výsadby Pinus nigra a Pinus mugo a odhaľujú kolonizáciu nových typov porastov a hostiteľských druhov. Významné sú tiež nové záznamy D. pini do severných a východných častí krajiny, čo poukazuje, že geografický priestor a rozšírenie tohto patogénu je väčšie, ako sa pôvodne očakávalo. S najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku ľudských aktivít, ale aj zmeny klímy.

Skúmali aj spôsob rozmnožovania a prítomnosť génov zodpovedných za pohlavné rozmnožovanie týchto húb. Doteraz sa u D. pini na Slovensku na jednej lokalite vyskytovali huby vždy len s jedným, tým istým génom rozmnožovania. Aktuálne však zaznamenali päť lokalít s prítomnosťou oboch génov zodpovedných za pohlavné rozmnožovanie poskytujúc potenciál na zvyšovanie genetickej diverzity huby.

Vzorky, kde boli identifikované oba gény zodpovedné za pohlavné rozmnožovanie patogénov, boli vybrané na mikroskopické vyšetrenie plodníc s cieľom odhaliť pohlavné reprodukčné orgány. Vo všetkých kontrolovaných vzorkách ihlíc D. pini boli identifikované len plodničky s typickými hyalínnymi cylindrickými konídiami. Sexuálne štádium D. septosporum bolo zaznamenané v jednej vzorke ihlíc z borovice P. nigra. Vedecký tím Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i., potvrdil existenciu sexuálneho rozmnožovania v súčasných populáciách D. septosporum, hoci len jediným záznamom a tiež dlhodobo existujúce, pohlavne sa rozmnožujúce populácie tejto huby s potenciálom zvyšovať svoju genetickú diverzitu.

Zdroj a foto: Ústav ekológie lesa SAV, v. v. i.