Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hostkou poslednej prednášky Vivat Scientia! Nech žije veda! v roku 2023 v Lučenci bola oktorka Marcela Bučeková z Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i. s prednáškou na tému Včely vedcom, vedci ľuďom.

Cyklus popularizačných prednášok v Lučenci uzatvorila téma o mede

31. 12. 2023 | videné 352-krát

Slovenská akadémia vied pri príležitosti 70. výročia svojho založenia zrealizovala v roku 2023 pilotný popularizačný projekt s názvom Vivat Scientia! Nech žije veda! Jeho cieľom bolo predstaviť a zviditeľniť akadémiu v regiónoch, v ktorých nesídlia vysoké školy ani vedecké pracoviská SAV. Prvým takýmto miestom sa stalo mesto Lučenec, kde sa v sérii 10-tich popularizačných prednášok postupne počas roka predstavili vedecké osobnosti akadémie. Publikum si ani v rušnom adventnom čase nenechalo ujsť stretnutie s vedou a zaplnilo prednáškovú sálu Mestského múzea v Lučenci. V utorok 19. decembra 2023 sa tu predstavila doktorka Marcela Bučeková z Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i. s prednáškou na tému Včely vedcom, vedci ľuďom. 

Vo svojej prednáške doktorka Bučeková predstavila Medové laboratórium a výskum, ktorý realizuje. „Hlavným cieľom nášho výskumu sú včelie proteíny a ich účinky,“ zdôraznila na začiatku M. Bučeková a zároveň prítomným priblížila ako je med definovaný v zákone.  „Je to prírodná sladká látka, ktorá je produkovaná včelou medonosnou z nektáru rastlín alebo výlučkov živých častí rastlín alebo výlučkov hmyzu cicajúceho živé časti rastlín. Tu majú na mysli medovicový med z výlučkov vošiek. Tento med sa vyznačuje tým, že obsahuje nízke množstvo peľových častíc, vysoké množstvo minerálnych látok, flavonoidov. Sú to tie takzvané živočíšne medy,“ vysvetlila vedkyňa.

Doteraz najviac preskúmaný účinok medu je jeho antibakteriálny potenciál medu a postupne sa odkrývajú aj ďalšie jeho telu prospešné vlastnosti. Napríklad pôsobenie medu na bunky kože, jeho imunomodulačné vlastnosti, ale aj jeho celkové pôsobenie na metabolizmus človeka.

Publikum sa v prednáške dozvedelo aj o tom, prečo je vhodné používať med napríklad pri hojení rán a aké produkty obsahujúce sterilný medicínsky med sú dnes dostupné v lekárňach. Tieto medy pochádzajú z Nového Zélandu, Holandska alebo Slovinska.

Ako zdôraznila M. Bučeková, história využívania medu v medicíne má viac ako 30-ročnú tradíciu. „Cestičku k modernému medicínskemu využitiu medov vyšlapal manukový med a med bol vôbec prvým prírodným produktom, ktorý bol americkou agentúrou FDA schválený ako medicínska pomôcka. Bolo to v roku 2008. Aktuálne výskumne pracujeme na tom, aby sa aj náš slovenský medovicový med oficiálny stal prvým slovenským medicínskym medom, pretože parametre na to dosahuje,“ vysvetlila vedkyňa.

Špecializáciou tímu, z ktorého dr. Bučeková pochádza, je aj výskum antibakteriálnej aktivity medu. V rámci Medového laboratória, sa tu v spolupráci s dr. Jurajom Majtánom podarilo vyvinúť jedinečnú metodiku na stanovenie tzv. minimálnej infibičnej koncentrácie – MIC.

„Je to najnižšia potrebná koncentrácia medu, pri ktorej je ešte možné inhibovať baktérie,“ spresnila vedkyňa, pričom dodala, že test je už akreditovaný a vykonáva ho Štátna veterinárna a potravinová správa. Viaže sa na konkrétnu šaržu a počet fliaš, ktoré producenti uvádzajú pred uskutočnením testu v dotazníku. „My potom podľa nahláseného počtu a výsledkov, ktoré med získal, vydávame nálepky symbolizujúce zlatú, striebornú alebo bronzovú úroveň a certifikát,“ dodala M. Bučeková.

Zaujímavým poznatkom pre prítomných bol aj interkontinentálny presah výskumu dr. Bučekovej a jej kolegov. „Jedného dňa sa nám ozvali až z Novej Kaledónie pri Austrálii, záujemca chcel otestovať viac ako 30 medov z celého ostrova,“ spresnila vedkyňa a popísala zaujímavé výsledky, ktoré ju viedli k nadviazaniu ďalšej spolupráce. M. Bučeková sa v prednáške venovala aj téme stekuťovania medu, správneho skladovania medu a včelám v meste. Po prednáške pokračovala bohatá diskusia.

Záznam prednášky je dostupný vo videu vloženom na konci textu.  

FOTOGALÉRIA

 

Text a foto: Katarína Gáliková

Video: Martin Bystriansky

Súvisiace články