V decembrovej SAVinci sa hovorilo o vianočných zvykoch, ale najmä o prestretých stoloch
O advente, vianočných sviatkoch a najmä o sviatočnom jedálnom lístku našich predkov hovorili v predvianočnej vedeckej kaviarni SAVinci v bratislavskej Eurovei 12. decembra 2023 odborníčky Diana Duchoňová a Tünde Lengyelová z Historického ústavu SAV, v. v. i.
„Predstavy o Vianociach sa spájajú najmä s hojnosťou, bohatými stolmi, vianočnými stromčekmi, darčekmi, polnočnou omšou, no to všetko malo svoju postupnosť a vyvíjalo,“ vysvetľuje Tünde Lengyelová a dodáva, že o Vianociach, ako ich poznáme dnes, hovoríme až od 16. storočia, čo súvisí s reformáciou. Dovtedy, v období stredoveku, prežívali ľudia Vianoce len duchovne.
Diana Duchoňová sa potom zmieni o prameňoch, z ktorých sme získavali prvé informácie a spomenie Traktát benediktína Jána z Holešova (vznikol na prelome 14. a 15. storočia). Obsahuje sedem zvykov a zvyklostí, ktoré by sa mali robiť počas Vianoc. „Samu ma prekvapilo, koľko z nich sa aj po storočiach zachovalo,“ dodáva D. Duchoňová a rozhovorí sa o vianočných jedlách. Delikatesou boli napríklad bobry. Osobitne sa zastaví pri pôste, ktorý podľa nej šľachta veľmi rada rôznymi výhovorkami obchádzala. Zvykom bolo tiež posielanie pozdravov či väčšia konzumácia ovocia, alebo ukladanie slamy na zem.
Tünde Lengyelová hovorila o rozdieloch nielen medzi regiónmi, ale aj medzi storočiami a spoločenskými vrstvami. „Preto ťažko možno hovoriť o slovenských tradičných jedlách či zvyklostiach,“ pripomína. S Vianocami tiež súvisela a vlastne stále súvisí dobročinnosť, ktorá zo začiatku patrila do arzenálu meštianskych žien. Diana Duchoňová predstavila históriu vianočného stromčeku, ktorý sa do popredia v Európe dostal asi v 17. storočí, v našich končinách to bolo až o dve storočia neskôr.
Historičky potom popisujú jednotlivé vianočné dni – kým Štedrý deň bol rodinným, komorným sviatkom, ďalšie dni už boli aj dňami návštev – čo sa odrážalo aj na jedálnych lístkoch. Podrobne popíšu nielen jedlá a vianočne menu, ale aj zvyklosti. Pripomenú, že napríklad kapustnica ako vianočné jedlo sa k nám dostalo až niekedy po vzniku Československej republiky. Ani o šaláte nemožno hovoriť ako o tradičnom jedle, pripomínajú. „Hovoriť o tradičných jedlách či národnom menu je vzhľadom na regionálne rozdiely a rôzne tradície veľmi ťažké,“ dodávajú historičky.
Záznam z prednášky
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto a záznam prednášky: Martin Bystriansky