Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Vedecký podcast SAV navšívila Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., ktorá sa venuje skúmaniu tradičnej kultúry, a Tünde Lengyelová z Historického ústavu SAV, v. v. i., odborníčka na novoveké dejiny

Špeciálny podcast SAV v duchu histórie adventu a slávenia Vianoc

15. 12. 2023 | videné 542-krát

Predposledný tohtoročný vedecký podcast SAV sa venoval adventu a Vianociam. S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprávali Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., ktorá sa venuje skúmaniu tradičnej kultúry, a Tünde Lengyelová z Historického ústavu SAV, v. v. i., odborníčka na novoveké dejiny.

Na úvod etnologička Z. Beňušková vysvetlila, prečo advent a čas Vianoc spadá do obdobia pred a po zimnom slnovrate, ktoré je charakteristické najmenším slnečným svitom. „A pretože ľudia nevedeli, kedy nastane obrat ´k lepšiemu´, teda k predlžovaniu dní, približne mesiac trvali rôzne úkony, sviatky, žilo sa odlišne od bežných dní,“ približuje vedkyňa a dopĺňa, ako prenikal kresťanský rozmer do zvykov. „Napríklad umiestnenie dňa narodenia Krista bolo dané v kalendári tak, aby prekrylo pohanské zvyky, a aj ďalšie kresťanské obyčaje sa podávali tak, aby boli ľuďom blízke.“

Prvé známky o slávení Vianoc datujeme podľa T. Lengyelovej približne od roku 325. Neskôr sa k tomu pridružil aj advent, čas, keď sa pripravujeme na príchod Krista. Charakter Vianoc, ako ich poznáme dnes, sviatok rodiny, ktorý slávime už aj doma, nielen v kostoloch, datujeme zhruba od čias reformácie (16. storočie). Historička však spomenie aj čas, keď boli vianočné sviatky zakázané – išlo zhruba o dvadsaťročné obdobie v 17. storočí v Anglicku.

Zuzana Beňušková popíše aj zvyky a obyčaje adventu, a osobitne spomenie aj nezvyčajné povery – napr. krampusov, zvyk, ktorý k nám preniká z alpských krajín, alebo lietanie čertov. Mnohé vyvolávajú aj polemiky, ako dodáva etnologička. Historička T. Lengyelová v podcaste popisuje advent z historického hľadiska a podľa prameňov, ktoré sa zachovali. „Tým, že Vianoce boli viac rodinným sviatkom, ľudia necítili potrebu si ich priebeh zaznamenávať, a tým pádom nemáme toľko informácií,“ vysvetľuje. Vieme však, že šľachta v adventnom čase chodievala medzi svojich poddaných, do dedín, kde sa zúčastňovala zábav a rituálov. Obľúbené boli školské hry, drámy, ktoré predvádzali študenti. Vedkyne popíšu aj rozdiel medzi trávením predsviatočného obdobia v mestách a na vidieku. T. Lengylová sa dotkne histórie vianočného stromčeka, ale aj samotného Štedrého večera a vianočného jedálneho lístka. Zdôrazní rozdiel medzi katolíckymi a protestantskými Vianocami – a to aj na sviatočných stoloch. Z denníka Františka Rákociho sa napríklad zachovalo, že 24. decembra bol normálny deň, na 25. a 26. decembra sa už pozývali hostia a hodovalo sa.

Nezanedbateľnou úlohou vianočného obdobia bol jeho charitatívny rozmer v mestskom aj vidieckom prostredí. Samotné obdarovávanie (darčeky, ako ich poznáme dnes) je podľa T. Lengyelovej pomerne nový zvyk, s ktorým sa u nás začalo až v 19. storočí. Darčeky sa dávali najmä deťom.

Na záver nechali obe vedkyne nazrieť aj do ich súkromných Vianoc a prezradili, čo je pre nich najdôležitejšie.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor so Zuzanou Beňuškovou a Tünde Lengyelovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

Súvisiace články