Prieskum postojov obyvateľov krajín V4 a Nemecka odhalil viaceré rozdiely
Obyvateľstvo krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa zhoduje v pomerne nízkej spokojnosti s fungovaním politického systému v krajine, dôvere konšpiračným teóriám či relatívnej nízkej tolerancii a nízkej dôvere vláde v porovnaní s výrazne odlišnejšími výsledkami z Nemecka. Vyplýva to z výsledkov projektu Politická kultúra, demokratické hodnoty a misinformácie: Odhaľovanie demokratických oporných bodov a slabín, ktorého hlavným nositeľom bol Ústav experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., (ÚEP CSPV SAV, v. v. i.). Výskumníci svoje výsledky predstavujú v popularizačnej brožúre Demokratické trendy v Strednej Európe (v anglickom jazyku).
Medzinárodný vedecký kolektív pod vedením Ivana Brezinu z ÚEP CSPV SAV, v. v. i., prostredníctvom série prieskumov identifikoval sociopsychologické profily ľudí. Výskumníci sa zamerali na demokratické hodnoty, dôveru inštitúciám či dôveru dezinformáciám a porovnávali rozšírenia týchto profilov naprieč krajinami V4 (Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko) a Nemeckom.
„Napriek zdôrazňovaniu a vnímaniu dôležitosti demokracie, takmer dve tretiny občanov krajín V4 uprednostňujú zjednodušené politické správy a takmer polovica by bola ochotná obetovať svoje demokratické slobody za väčšiu bezpečnosť a zachovanie tradičných hodnôt svojej krajiny,“ vysvetľuje Jakub Šrol z ÚEP CSPV SAV, v. v. i.
Najväčšie obavy občanov vo všetkých skúmaných krajinách sa týkali chudoby, sociálnej nerovnosti a inflácie. V ďalších priečkach vnímaných najväčších problémov sa krajiny medzi sebou líšili. Kým pre obyvateľstvo Nemecka predstavujú najväčšie problémy aj klimatická zmena či kontrola imigrácie, pre Slovákov, Maďarov a Poliakov sú to najmä korupcia a zdravotná starostlivosť. Obavy Čechov sa týkajú korupcie, ale aj vnútornej politiky a ekonomiky.
„Slovensko aj v rámci priestoru V4 vystupovalo ako istý outsider, napríklad z hľadiska pomerne vysokej miery pocitu symbolického ohrozenia západnými krajinami či LGBTIQ+ komunitou, alebo najnižšou mierou dôvery vláde spomedzi skúmaných krajín,“ hodnotí psychológ.
Na otázku Myslíte si, že dnešnú generáciu mladých ľudí v tejto krajine čaká dobrá budúcnosť? odpovedalo pozitívne len 24 % občanov Slovenska. Najväčšími skeptikmi sú Maďari, v ich prípade odpovedalo kladne len 18 %. Najväčšími optimistami sú obyvatelia Nemecka, ide však o podiel 41 % kladných odpovedí voči 59 % obyvateľov, ktorí vnímajú, že ich krajina nemusí zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre budúce generácie.
Mať liberálnu demokraciu s pravidelnými voľbami a systémom viacerých strán si želá najviac opýtaných v Nemecku (81 %), nasleduje Maďarsko (74 %), Česko (73 %), na Slovensku je to 67 % z respondentov a v Poľsku 66 percent. Silného a rozhodného lídra si najviac priali respondenti v Poľsku (34 %) a na Slovensku (33 %). Podľa výsledkov projektu má najväčšiu dôveru vo všetkých krajinách armáda a polícia. Najmenšiu dôveru poberá medzi respondentmi zo Slovenska vláda (16 %) a politické strany (15 %). Tie evidujú najmenšiu dôveru vo všetkých sledovaných krajinách.
Respondenti odpovedali aj na otázku, koho by nechceli mať za susedov. Na Slovensku tvoria skupinu „najviac nechcených susedov“ utečenci z regiónu stredného východu a severnej Afriky (61 %). Podobne si ich neželajú ani respondenti z Česka, kde to je až 70 %. Najmenší problém s utečencami z Blízkeho východu majú v Nemecku (39 %).
Prieskum v rámci projektu robili vedci na vzorke 5344 respondentov – na Slovensku sa zapojilo 1045 ľudí vo veku 18 – 89 rokov. Zber dát sa uskutočnil od 10. novembra do 9. decembra 2022.
Podrobnejšie výsledky a najvýznamnejšie zistenia medzinárodného porovnania sumarizuje popularizačná brožúra Demokratické trendy v Strednej Európe (v anglickom jazyku).
Projekt Politická kultúra, demokratické hodnoty a misinformácie: Odhaľovanie demokratických oporných bodov a slabín podporil Medzinárodný vyšehradský fond. Okrem Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., na projekte spolupracovali Psychologický ústav AV ČR, Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti, Nadácia Res Publica z Poľska a Constructor University (bývalá Jacobs Universtät Bremen) z Nemecka.
Spracovala: Katarína Gáliková
Foto: Wikimedia