Slovenský tím objavil v Egypte priekopu pevnosti Ramessa III.
Výskumný tím zo Slovenskej akadémie vied počas novembra realizuje už trinástu sezónu terénneho prieskumu v egyptskej lokalite Tell-el-Retábí. Tentoraz sa zameriava na najzápadnejší okraj sídliskového pahorku – tellu, ktorý bol v minulosti od západu pravidelne skúšaný nílskymi záplavami. Už prvé týždne prác priniesli zaujímavý objav v podobe jedinečnej priekopy pravdepodobne chrániacej pevnosť faraóna Ramessa III.
„Na základe troch rezov vieme určiť, že priekopa lemuje vo vzdialenosti asi 20 metrov západnú hradbu opevnenia vládcu, ktorého zavraždili sprisahanci v jeho vlastnom háreme,“ predstavuje príbeh spojený s objaveným objektom Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i.
Starí Egypťania vykopali priekopu na tri lakte, čiže asi 160 cm hlboko do štrkového podložia. Sklon steny priekopy bol veľmi strmý. „Útočníci asi potrebovali rebríky, aby sa z tejto štrkovej pasce dostali. Staroveké reliéfy dokladajú, že útočníci s rebríkmi spravidla aj prichádzali. Pre obrancov však nebolo najdôležitejšie, aby sa útočníci z priekopy nedostali, ale aby sa spomalili a vytvorili väčšie zhluky. Potom ich mohli triafať šípmi či prakmi,“ vysvetľuje egyptológ.
Novoobjavená priekopa ani nemusela byť napojená na vodný zdroj. Egyptológovia pri jej výskume totiž narazili na spodnú vodu. „Súčasná hladina spodnej vody nemusí zodpovedať tej starovekej, keď nestála Asuánska priehrada a stav vody závisel od nílskych záplav,“ upozorňuje J. Hudec.
Popri výskume stihli slovenskí odborníci poskytnúť niekoľkým egyptským kolegom aj terénnu prax. V rámci školenia nadobudli základné informácie o využití geodézie a pedológie v archeológii a zoznámili sa s dokumentačnými technikami výskumu. Na odovzdávaní certifikátov o školení sa zúčastnil aj šéf inšpektor ismailíjskej pamiatkovej oblasti a riaditeľ jej školiaceho odboru. Obaja ocenili pomoc a ústretovosť slovenských odborníkov.
Multidisciplinárny tím zo Slovenska tvoria egyptológovia, archeológovia, geodetka a pedológ. Výskum je financovaný z grantu APVV Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i., a Nadáciou Gedíd Aigyptos.
Spracovala: Katarína Gáliková
Foto: Jozef Hudec, Ústav orientalistiky SAV, v. v. i.