Ďakovný list Predsedníctva SAV pre významného experimentálneho onkológa
Z rúk podpredsedu SAV pre 2. oddelenie vied prof. Karola Marholda si v utorok 21. novembra 2023 prevzal Ďakovný list Predsedníctva SAV za celoživotné zásluhy o rozvoj vedy doc. Čestmír Altaner. Medzinárodne uznávaný vedec v oblasti experimentálnej onkológie, bývalý riaditeľ Ústavu experimentálnej onkológie SAV sa dožil životného jubilea 90 rokov. Pri tejto príležitosti si svojho vzácneho kolegu, mentora a dobrého priateľa uctil aj kolektív pracovníkov a pracovníčok ústavu.
„Si pre náš veľkou inšpiráciou nielen tým, ako vytváraš vedecké témy a ako k nim pristupuješ, ale aj tým, aký je Tvoj postoj k mladším kolegom. Prechovávame k Tebe veľký rešpekt a úctu a prajeme ti ešte veľa energie,“ zablahoželala jubilantovi medzi inými aj generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i., prof. Silvia Pastoreková.
Doc. Ing. Čestmír Altaner, DrSc., významne prispel k rozvoju poznatkov v oblasti onkogénnych vírusov a génovej terapie. Jeho vedecké výstupy významne presahujú hranice Slovenska. Vysokoškolské štúdium v odbore chémia liečiv absolvoval v roku 1957 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Titul kandidát vied obhájil v roku 1965 na Ústave experimentálnej onkológie (ÚEO) SAV, kde v roku 1970 získal stálu pracovnú pozíciu a v rokoch 1995-2007 pôsobil ako riaditeľ. Na ÚEO, teraz už ako súčasti Biomedicínskeho centra SAV, aktívne pôsobí dodnes.
Celú vedeckú kariéru zasvätil onkologickému výskumu. Absolvoval viaceré vedecké pobyty v Európe, USA aj Japonsku. Kľúčové boli stáže v Laboratóriu pre výskum rakoviny na Wisconsinskej univerzite u laureáta Nobelovej ceny prof. Howarda M. Temina. Výsledkom spolupráce bol aj grant udelený Fogarty International Center at the U.S. National Institutes of Health (NIH) „Cell receptor for bovine leukemia virus“ (1992-1995).
Študoval problematiku onkogénnych retrovírusov – vtáčie sarkómové vírusy alebo vírus bovinnej leukémie, pracoval na vývoji vakcíny proti tomuto, pre hospodárske zvieratá smrteľnému ochoreniu. Významné úspechy dosiahol v oblasti génovej terapie, venoval sa najmä tzv. samovražedným génom, resp. génom konvertujúcim predliečivo – cytozíndeamináze a tymidínkináze vírusu Herpes simplex. Medzinárodné uznanie dosiahol v experimentálnej génovej liečbe sprostredkovanej mezenchýmovými stromálnymi bunkami (MSC). Výskumná skupina vedená doc. Altanerom ako prvá na svete využila na tento účel bunky izolované z tukového tkaniva. O publikovaných výsledkoch vydala správu aj medzinárodná spravodajská agentúra Reuters a práca uverejnená v časopise Cancer Research (2007) bola doteraz citovaná viac ako 350 krát. V priebehu niekoľkých rokov intenzívneho výskumu dokázal, že pomocou génovej terapie sprostredkovanej MSC je možné liečiť viacero typov nádorových ochorení vrátane najagresívnejšieho nádoru mozgu – glioblastómu. V súčasnosti sa zameriava na využitie extracelulárnych vezikúl (exozómov) ako mediátorov génovej terapie pri nádoroch pankreasu, ktoré sú v súčasnosti konvenčnými terapeutickými prístupmi v podstate neliečiteľné.
Bol zodpovedným riešiteľom medzinárodných a národných projektov. K najvýznamnejším národným patrí projekt realizovaný v rokoch 1998 až 2000 v rámci štátneho programu Genomika nádorovej choroby. V rámci riešenia boli dosiahnuté významné výsledky v oblasti testovania genetických predispozícií na onkologické ochorenia, ako napríklad kolorektálny karcinóm, nádory prsníka a ovárií, mnohopočetná endokrinná neoplázia resp. medulárny karcinóm štítnej žľazy. Riešenie projektu významne prispelo k zavedeniu techník umožňujúcich detekciu predispozícií na nádorové ochorenia do klinickej praxe na Slovensku. Výskumné aktivity zamerané na ľudské mezenchýmové kmeňové bunky a ich použitie v regeneračnej terapii a génovej liečbe nádorov opakovane podporila aj Liga proti rakovine alebo nadácia SPP.
Doc. Altaner sa počas svojej vedeckej kariéry venoval aj pedagogickej činnosti na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Inicioval zavedenie predmetu Bunková a molekulárna biológia rakoviny a študentov biochémie a biologických odborov inšpiroval k onkologickému výskumu.
V súčasnosti pôsobí aj ako primár Oddelenia bunkovej terapie a regeneratívnej medicíny Onkologického ústavu sv. Alžbety. Toto pracovisko pripravuje aj kmeňové bunky, ktoré sú aplikované detským pacientom na zabránenie závažných patologických imunitných reakcií.
Doc. Altaner je autorom viac ako 140 pôvodných vedeckých prác uverejnených vo významných zahraničných časopisoch. V databáze Web of Sciences je na publikácie evidovaných viac ako 3 000 citačných ohlasov. Medzi dôležité výstupy pre slovenskú onkológiu nepochybne patrí aj monografia s názvom Onkológia (2003), ktorú spoločne s doc. MUDr. J. Kaušitzom, CSc. editoval. Svoje dlhoročné skúsenosti využíva aj ako editor v časopisoch Neoplasma, Viral Immunology, Journal of Experimental and Clinical Cancer Research a Nowotwory.
Uznaním jeho vedeckej práce sú bezpochyby aj opakované vyžiadané prednášky na zahraničných a domácich vedeckých podujatiach. Za významný príspevok k vedeckému poznaniu získal viacero národných aj medzinárodných ocenení.
Spracovala: Katarína Gáliková
Foto: Martin Bystriansky