Aktuality

Pred 34 rokmi, 17. novembra 1989 sa začal proces pádu komunistického režimu, ktorý vyústil do nastolenia demokratického zriadenia. Dôležitú úlohu na začiatku nežnej revolúcie zohrali študenti, ktorí stáli na čele prvej masovej demonštrácie v Prahe na Národnej triede.

Táto demonštrácia sa však neudiala vo vákuu. V okolitých krajinách boli demokratizačné procesy naplno rozbehnuté, čo nepochybne motivovalo formujúcu sa opozíciu aj bežných obyvateľov Československa. Novembrové demonštrácie boli tiež do istej miery pokračovaním sérií demonštrácií v Prahe, pričom na Slovensku bola prvou demonštráciou proti politike komunistického režimu od 1968 Sviečková manifestácia v marci 1988.

Počas posledných novembrových týždňov nasledovali v Československu masové demonštrácie, ktoré opakovane potvrdzovali upadajúcu moc komunistickej strany a narastajúcu podporu formujúcim sa občianskym hnutiam (Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu). Zásadným momentom bol generálny štrajk. Predstavitelia Komunistickej strany Československa sa generálnemu štrajku pokúšali všemožne zabrániť: išlo totiž o prvý generálny štrajk od komunistického prevratu v roku 1948, keď štrajk poslúžil ako kolektívna legitimizácia nastoleného monopolu komunistickej strany. V novembri 1989 mal naopak, podľa jeho zvolávateľov zo strany demokratickej opozície, slúžiť ako „neformálne referendum o vedúcej úlohe strany“. Snahy zastaviť štrajk sa nepodarilo: oficiálne začal napoludnie 27. novembra a trval dve hodiny. Podľa odhadov sa do neho aktívne zapojili tri štvrtiny obyvateľov Československa. Štrajk sa považoval za triumf opozície a pre komunistickú stranu bol jasným signálom o nezvratnosti demokratizačného procesu. Nasledovalo odstránenie článku 4 z ústavy, ktorý garantoval vedúce a monopolné postavenie komunistickej strany. Tento krok následne otvoril cestu k plnej demokratizácii politického systému. 

Text: Agáta Šústová Drelová, Historický ústav SAV, v. v. i.

Foto: TASR