Októbrová prednáška z cyklu Vivat Scientia! patrila umeniu náhrobkov
V utorok 24. októbra 2023 navštívila Mestské múzeum - Radnicu v Lučenci doktorka Marta Herucová z Ústavu dejín umenia Centra vied o umení SAV, v. v. i. Pri príležitosti Sviatku všetkých svätých si pripravila zaujímavú prednášku o sepulkrálnom umení – umení spojenom s náhrobkami. Popularizačné podujatie Vivat Scientia! Nech žije veda! tak lučenskému publiku tentoraz priblížilo umenovedný výskum a nechýbali ani viaceré zaujímavé historické poznatky o pochovávaní v minulosti.
Doktorka Herucová je odborníčka na umenie 19. storočia. V rámci dlhodobého výskumu zameraného na sepulkrálne umenie zmapovala viac ako 320 obcí, čo jej umožnilo utvoriť si celostný obraz o náhrobkovej tvorbe na našom území. Ako zdôraznila vo svojej prednáške, k umeniu náhrobkov nemáme na Slovensku vzťah. Množstvo objektov, ktoré M. Herucová počas svojho dlhoročného výskumu zachytila na fotografiách už dnes neexistujú alebo sú značne poškodené. „Sochy z náhrobkov u nás vôbec nie sú pamiatkovo chránené. Rovnako ako väčšina náhrobkov,“ dodáva vedkyňa a zároveň poznamenala, že zahraničí existujú dve špecializované múzeá, ktoré sa venujú sepulkrálnemu umeniu. V Nemecku, v meste Kassel, sa nachádza Múzeum sepulkrálnej kultúry a vo Viedni je Múzeum pochovávania.
Prítomných určite prekvapila informáciou, že najvzácnejší náhrobok z pohľadu dejín umenia sa nachádza práve v neďalekom Poltári. Význam tohto diela spočíva v jedinečnom zobrazení matky všetkých bohov Kybelé na území Slovenska. Súčasťou náhrobku je aj lev, ktorý sa stal významným symbolom v náhrobkovej kultúre. „Legenda, ktorá sa zachovala v prepisoch zo 4. storočia hovorila o tom, že levy strážili hrob svätého Antona Pustovníka. Okrem toho sa v 6. st. lev objavuje aj ako atribút víťazného Krista,“ vysvetlila význam zobrazovania leva na náhrobkoch M. Herucová.
Ako umenovedkyňa zdôraznila, ku skúmaniu náhrobkov pristupuje vedecká obec s veľkým rešpektom. Predstavila najvýznamnejších vedcov, ktorí prispeli k poznaniu a interpretácii sepulkrálneho umenia. Nezabudla ani na stručný prehľad histórie a na príkladoch ukázala rôznorodosť náhrobkov od antických čias až po 19. storočie, ktoré je považované za obdobie vzniku najbizarnejších náhrobkov. Na takýchto náhrobkoch sa pomerne často zobrazovali okrídlené bytosti a smútiace ženy. Publikum si mohlo pozrieť aj ukážky najhonosnejších hrobiek z 19. storočia na Slovensku.
Koniec sepulkrálneho umenia priniesla 1. svetová vojna a pandémia španielskej chrípky. "Ľudia v tomto období už nemali silu ani vôľu venovať sa niečomu, čo pripomínalo smrť. Okrem toho panovala aj povojnová chudoba,“ vysvetlila dr. Herucová.
Záznam z prednášky Marty Herucovej v Lučenci si môžete vypočuť po kliknutí na prehrávač vložený na konci textu.
Text a foto: Katarína Gáliková
Video: Martin Bystriansky