Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Konferencia sa konala v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave

Tridsať rokov samostatnosti SR a ČR ako rekapitulácia očakávaní a hodnotenie vzťahov

26. 10. 2023 | videné 702-krát

Pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky a Českej republiky a 70. výročia založenia SAV sa 23. a 24. októbra 2023 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave uskutočnili diskusie o troch dekádach samostatnosti týchto republík. Zúčastnili sa na nich významné osobnosti zo Slovenska aj zahraničia.

Diskusie vrátili publikum späť o 30 rokov, keď rozdielne predstavy politických elít o vnútornom usporiadaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky viedli k vzniku dvoch samostatných štátov. Podujatie svojimi príhovormi otvorili predsedníčka Akadémie vied Českej republiky Eva Zažímalová, predseda SAV Pavol Šajgalík a francúzsky veľvyslanec na Slovensku J. E. Pascal Le Deunff.

Ako zhrnula hneď v úvode predsedníčka Akadémie vied ČR Eva Zažímalová, musíme si stále pripomínať, že pokojné a priateľské rozdelenie našich krajín môžeme s odstupom času nazvať malým zázrakom v porovnaní s ozbrojenými konfliktmi, ktoré v tom čase sprevádzali rozpad krajín v našom regióne. „Kooperácia medzi krajinami, ktoré sú si také blízke, je nesmierne dôležitá. Pozitívny dialóg a snaha nachádzať východiská z problémov sú našou spoločnou misiou,“ vyjadrila v závere príhovoru a zároveň popriala obom krajinám možnosť pokojného rozvoja a udržanie priateľských vzťahov medzi oboma národmi aj v budúcnosti.

Podľa názoru slovenského historika a spisovateľa Dušana Kováča rozdelenie krajín nebolo demokratické, nereflektovalo požiadavky obyvateľstva. Za nebezpečné dedičstvo označil absenciu komunikácie, ktorá podľa neho pretrváva a spoločnosť rozdeľuje dodnes. Ako významný míľnik v dejinách samostatného Slovenska označil strach z izolácie, vďaka ktorej sa občania opäť dokázali zmobilizovať a v roku 1998 došlo k ukončeniu éry mečiarizmu a Slovensko dostalo v rámci Európy druhú šancu.

Tretiu vládu Vladimíra Mečiara označil ako najhorší míľnik v doterajšej histórii Slovenska aj Étienne Boisserie, významný francúzsky historik, ktorý sa venuje dejinám Slovenska a strednej Európy v 19. a 20. storočí. Zdôraznil však, že výsledky nedávnych volieb v SR môžu spôsobiť ešte tvrdšie hodnotenie našej krajiny z pohľadu zahraničia.

Juraj Marušiak, riaditeľ Ústavu politických vied SAV, neopomenul otázku stredoeurópskeho populizmu. „Do veľkej miery je odrazom toho, čo sa v našej spoločnosti dialo v 90. rokoch minulého storočia. Je odpoveďou na priebeh transformácie, na vznik nových nerovností. Ide o spochybňovanie legitimity existujúceho poriadku.“ Zdôraznil, že aj to možno pokladať za jeden z dôvodov, prečo má význam hovoriť o faktoroch, ktoré spoločnosť rozdeľujú a prečo k názorom z opačného tábora pristupovať bez predstavy vlastnej morálnej nadradenosti. Podľa jeho slov je nutné zaoberať sa časťou obyvateľstva, ktorá nemá pocit začlenenia do spoločnosti.

To, že populizmus možno považovať za demokratický impulz alebo princíp politickej mobilizácie, naznačil český historik Michal Kopeček, ktorý sa špecializuje na obdobie neskoršieho socializmu, postsocializmu a demokratickú transformáciu v krajinách strednej Európy. Podľa jeho slov ide o konštitutívnu súčasť vývoja modernej demokracie a k tomuto spoločenskému fenoménu treba pristupovať ako k nástroju politickej mobilizácie.

Diskutovalo sa tiež o dlhodobom procese zviditeľňovania Slovenska v zahraničí. Podľa prekladateľky a esejistky Michaely Jurovskej Slovákom v istom ohľade chýba zmysel pre kontinuitu. V diskusii zameranej na literatúru ako zrkadlo spoločnosti rezonovali tiež témy ako marginalizovaná, ženská literatúra, ale aj otázka absencie významných literárnych nasledovníkov v novodobej histórii SR a ČR. Ako jeden z dôvodov uviedla filologička a literárna vedkyňa Jana Kantoříková fakt, že „po prevrate sa z literatúry vytratila angažovanosť a bojovnosť“.

Podľa sociológa Miloslava Bahnu, riaditeľa Sociologického ústavu SAV, pretrváva zhovievavý pohľad na socializmus v slovenskej spoločnosti aj ako následok nesplnených očakávaní v súvislosti s víziou nárastu životnej úrovne obyvateľstva po roku 1989, a ktoré zmarila vysoká nezamestnanosť v roku 1991 ako prirodzený efekt hospodárskej transformácie.

Počas dvoch dní moderovaných diskusií v slovenskom, českom a francúzskom jazyku odzneli rôzne odpovede aj na otázky hľadania národnej identity, úlohu demokracie, príčiny asymetrie hospodárskeho vývoja Čiech a Slovenska, ale tiež pozadie stigmy nevýhodnej pozície Slovenska po rozpade ČSFR. Ako významný medzník sa spomínalo prijatie oboch krajín do dôležitých medzinárodných štruktúr EÚ a NATO. Práve v reflexii na túto tému upozornila sociologička Paulína Tabery na výsledky výskumov, ktoré tvrdia, že v súčasnosti má dôvera v EÚ na Slovensku klesajúcu tendenciu, pričom v ČR je dôvera v úniu na vzostupe. Tento jav bol však dlhodobo opačný. Počas podujatia nie raz zaznela tiež potreba väčších investícií do vzdelania a vedy ako jedného z nástrojov boja voči dezinformáciám a jednostrannému pohľadu na spoločnosť. 

Medzi účastníkmi a účastníčkami podujatia boli diplomatka a prekladateľka Michaela Jurovská, historik Dušan Kováč (Historický ústav SAV, v. v. i.), diplomat Petr Jareš, literárny vedec Xavier Galmiche (Sorbonne Université), politologička Jana Vargovčíková (INALCO), politológ Juraj Marušiak (Ústav politických vied SAV, v. v. i.), historik Étienne Boisserie (INALCO), historik Michal Kopeček (Ústav súčasných dejín AV ČR, v. v. i.), literárna vedkyňa Jana Kantoříková (Humboldt-Universität, Berlin), literárny vedec Peter Zajac (Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.), Michal Jareš (Ústav pre českú literatúru AV ČR, v. v. i.), sociológ Miloslav Bahna (Sociologický ústav SAV, v. v. i.), filozof František Novosád (Filozofický ústav SAV, v. v. i.), ekonóm Viliam Páleník (Ekonomický ústav SAV, v. v. i.), sociologička Paulína Tabery (Centrum pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu AV ČR).

Organizátormi podujatia boli Slovenská akadémia vied, Francúzske veľvyslanectvo na Slovensku, Francúzsky inštitút na Slovensku, Francúzsky ústav pre výskum v spoločenských vedách, Akadémia vied Českej republiky, České centrum Bratislava.

FOTOGALÉRIA

 

Spracovala: Stanislava Longauerová

Foto: Katarína Gáliková, Martin Bystriansky

Súvisiace články