Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka. Migranti na Regrútskej ulici v Bratislave 11. októbra 2023

Postoje k imigrantom zrkadlia, čo cítime a ako myslíme

19. 10. 2023 | videné 611-krát

Niektorí ľudia vnímajú príchod imigrantov ako hrozbu, iní ich vnímajú ako prínos pre krajinu. Výskumy Slovenskej akadémie vied ukazujú, že toto negatívne či pozitívne nastavenie súvisí s tým, ako ľudia myslia a čo cítia.

Celkový počet medzinárodných migrantov vo svete sa za posledné roky zvýšil1, čo možno pozorovať aj na Slovensku. Ľudia zo zahraničia prichádzajúci žiť na Slovensko tvoria dnes 5,13 % populácie a ich počet pomaly narastá. V decembri roku 2022 bol zaznamenaný nárast 66,3 % v porovnaní s predošlým rokom, čo je spôsobené najmä príchodom ľudí z Ukrajiny v dôsledku Ruskej invázie na Ukrajinu.2 Vzhľadom na nárast medzinárodnej migrácie sa zdá dôležité porozumieť tomu, prečo majú ľudia pozitívne alebo negatívne postoje k imigrantom — teda k osobám, ktoré sa rozhodli usadiť v cudzej krajine. Vysvetlenie, prečo je to tak, je možné poskytnúť napríklad z hľadiska kognitívnych a emocionálnych dispozícií, teda tendencií, ako ľudia zvyčajne myslia a čo zvyčajne cítia.  

„V dvoch štúdiách mali naši respondenti odpovedať na otázky zisťujúce pozitívne postoje, napríklad, či sa väčšina imigrantov snaží byť čestná, či robia našu krajinu lepším miestom pre život alebo či obohacujú kultúrny život našej krajiny. Pýtali sme sa ich aj otázky zisťujúce negatívne postoje, napríklad, či sa treba mať na pozore pri zaobchádzaní s imigrantmi, či imigranti zhoršujú problémy s kriminalitou v našej krajine alebo či ohrozujú pracovné miesta v našej krajine,“ vysvetľuje Martin Sedlár z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.

V rámci prvej štúdie3 sa ukázalo, že spomedzi skúmaných kognitívnych dispozícií je najdôležitejšie aktívne otvorené myslenie (angl. actively open-minded thinking). Ľudia s takýmto myslením mali totiž v najväčšej miere pozitívne postoje k imigrantom. Pre ľudí s aktívne otvoreným myslením je charakteristické, že nelipnú na dogmách, zvažujú alternatívne možnosti, vyhľadávajú informácie, ktoré sú v protiklade s ich názormi a sú ochotní meniť svoje názory tvárou v tvár dôkazom. „Výsledok našej štúdie teda naznačuje, že ak ľudia myslia aktívne otvorene, nespoliehajú sa na svoje automaticky vytvorené, často predpojaté negatívne predstavy o imigrantoch, ale zvažujú rôzne pohľady a vyhľadávajú ďalšie informácie o imigrantoch. To v konečnom dôsledku prispieva k zlepšeniu pohľadu na imigrantov a k zaujatiu pozitívnejšieho postoja k nim,“ hovorí Martin Sedlár.

V druhej štúdii4  skúmali vedci iné kognitívne dispozície spolu s jednou emocionálnou dispozíciu, ktorou bola tendencia cítiť prepojenosť s ľudstvom (angl. connectedness to humanity). „Ukázalo sa, že práve pocit prepojenosti s ľudstvom je najdôležitejší, keďže najsilnejšie súvisel s pozitívnymi postojmi k imigrantom. Pre ľudí s takýmto pocitom je charakteristické pociťovať, že sú súčasťou ľudstva podobne ako strom je súčasťou lesa, že sú členmi globálneho spoločenstva ľudí a že toto spoločenstvo patrí k nim. Naše zistenie tak naznačuje, že ľudia vďaka pocitu spolupatričnosti vnímajú imigrantov rovnako ako iných ľudí a aj samých seba, čiže ako súčasť ľudstva. To napokon prispieva k priaznivejšiemu pohľadu a postoju k imigrantom,“ objasňuje psychológ.  

Výskumy podľa vedcov poodhalili, prečo majú ľudia skôr pozitívne alebo skôr negatívne postoje k imigrantom. Podľa výsledkov to má dočinenia s tým, ako ľudia myslia a čo cítia. Pritom sa ukázalo ako najdôležitejšie to, či myslia aktívne otvorenecítia prepojenosť s ľudstvom. Ak nepremýšľajú o veciach s otvorenosťou a nepociťujú prepojenie s ostatnými ľuďmi, majú skôr negatívnejšie postoje k imigrantom. Ak však premýšľajú otvorene a cítia prepojenie s ľudstvom, majú skôr pozitívnejšie postoje k imigrantom.

„Celkovo tieto zistenia poukazujú, že podnecovať ľudí k aktívne otvorenému mysleniu a k pocitu prepojenosti s ľudstvom môže viesť k tomu, aby videli svetlejšiu stránku veci a zaujali tolerantnejší postoj. Na celospoločenskej úrovni by v tomto zmysle pomohlo, aby sa mienkotvorné média a osobnosti vrátane politikov a významných autorít vyjadrovali o imigrácii fakticky s dôrazom na potrebu ´myslieť vo faktoch´. Aby nezastrašovali spoločnosť jednostranným zdôrazňovaním negatív a nezveličovali ich, ale aby adekvátne pripomínali aj pozitíva spojené s príchodom imigrantov. A v neposlednom rade, aby nevytvárali dojem, že sme ´my´ a sú ´oni´ my Slováci a oni imigranti. Všetci sme súčasťou jednej veľkej ´ľudskej rodiny´, do ktorej patria rôzni ľudia z celého sveta. Je preto na mieste upriamiť pozornosť na pocit spolupatričnosti,“ zhrnul Martin Sedlár.

Podrobnejšie o téme TU

 

Zdroj: Martin Sedlár, ÚEP CSPV SAV, v. v. i.

Spracovala: Monika Tináková

Foto: TASR/Jaroslav Novák

_____________

Referencie

1Medzinárodná organizácia pre migráciu (2022, May 18). Migrácia vo svete.

https://www.iom.sk/sk/migracia/migracia-vo-svete.html

2Medzinárodná organizácia pre migráciu (2023, March 27). Migrácia na Slovensku.

https://www.iom.sk/sk/migracia/migracia-na-slovensku.html

3Sedlár, M. (2023). Thinking dispositions are related to more positive attitudes toward immigrants. Personality and Individual Differences, 205, 112100. https://doi.org/10.1016/j.paid.2023.112100

4Sedlár, M. (2023). Connectedness to humanity is more important for attitudes toward immigrants than holistic thinking, cognitive flexibility, and attributional complexity [Manuscript submitted for publication]. Institute of Experimental Psychology, CSPS SAS.

Súvisiace články