Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračné foto

Exit polly môžu byť nepresné, ale nie sú zbytočné

6. 10. 2023 | videné 580-krát

Výsledky parlamentných volieb naznačované v exit polloch sa stali v uplynulých dňoch predmetom diskusií o tom, či takéto merania dávajú zmysel. Vedci zo Slovenskej akadémie vied tvrdia, že merania v sociálnych vedách takmer nikdy nie sú úplne presné, čo samozrejme platí aj na prieskumy politických preferencií. Pozreli sme sa bližšie na to, ako to vlastne s nepresnosťou v tejto oblasti je.

Aj keď neurobíme zásadné metodologické chyby už pri meraní (napr. neštandardizovaný postup zberu dát) a máme dostatočný počet respondentov a respondentiek, stále musíme počítať s tým, že určité chyby sa vyskytovať budú. Mojím výskumným zameraním sú tzv. skresľujúce odpoveďové štýly, v ktorých sa premietajú psychologické premenné ako napríklad miera prívetivosti, sebahodnotenia, zmyslu života, naplnenia základných psychologických potrieb a iné,“ tvrdí Patrik Havan z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v.v.i.

Psychológ bližšie analyzuje extrémny a neextrémny odpoveďový štýl. "Respondenti, ktorí sú si menej istí, môžu na odpoveďovej škále v menšej miere vyberať krajné odpovede (tie môžu znieť napríklad „mierne nesúhlasím“, prípadne „mierne súhlasím“). Naopak iní respondenti, ktorí môžu byť v skutočnosti menej prívetiví, môžu byť však rázni a sebavedomí, si môžu skôr vyberať krajné odpovede (napríklad „veľmi nesúhlasím“, prípadne „veľmi súhlasím“),“ objasňuje psychológ.

Výsledky v exit polloch sú podľa neho vo všeobecnosti relevantné, ale môžu obsahovať určitú nepresnosť. Tú môže vytvárať napríklad aj tendencia odpovedať spôsobom, ktorý je najviac spoločensky žiaduci.

Napríklad, keď sa respondentov opýtame, nakoľko sa správajú k druhým ľuďom milo a úctivo, tak vo všeobecnosti budú ich odpovede skôr súhlasné. Nikto nechce predsa vyzerať ako nevychovaný buran. Nevieme však ľahko odlíšiť, kto z výskumného súboru súhlasil pre to, že je naozaj prívetivý/á a kto pre to, že odpovedá v smere sociálnej žiaducnosti,“ povedal psychológ.

Výber konkrétnej politickej strany môže mať takisto úroveň určitej nežiaducnosti. Môžu existovať aj ľudia, ktorým je blízka rétorika jedného poslanca strany, no ostatní blízki ľudia práve túto stranu nemajú radi, a tak sa k tomu nechcú priznávať.  Pri takomto meraní však podľa psychológa len veľmi ťažko vieme odlíšiť, kto odpovedal úprimne a kto len sociálne žiaduco.

Ľahký protiargument môže byť, že predsa voliči a voličky neodpovedali anketárom slovne, ale písali svoje odpovede do vytlačených hárkov – tým pádom im bola zabezpečená aj anonymita. Výskumy však ukazujú, že respondenti zvyknú svoje výsledky skresľovať aj v prípadoch, kedy majú anonymitu zabezpečenú, napríklad pri vypĺňaní dotazníkov online,” tvrdí Patrik Havan.

Psychológ zhrnul, že rozdiely medzi výsledkami exit pollov a výsledkami volieb boli zapríčinené aj sociálnou žiaducnosťou, čo potvrdzujú výskumy z iných vedných disciplín. Upozorňuje, že by sme o meraniach vo všeobecnosti nemali mať naivné predstavy, pretože meranie preferencií nie je dokonalé a neomylné, ale zároveň nie je ani úplne nepresné a zbytočné. Merania podľa neho zmysel dávajú, aj keď obsahujú určitú mieru nepresnosti (chybu merania). A s touto možnosťou musíme počítať.

Viac informácií TU.

 

Zdroj: ÚEP CSPV SAV, v. v. i.

Spracovala: Monika Tináková

Ilustračné foto: Unsplash/Element5 Digital

Súvisiace články